Ján Dzúr

Bolo to ako v&nbsp;katastrofickom filme. Na ceste pri meste Tczew, štyridsať kilometrov od poľského pobrežia Baltického mora, sa oproti nám vyrútila dodávka s&nbsp;drevom. V&nbsp;tiahlej zákrute sa rozkolísala a&nbsp;z&nbsp;korby jej na cestu spadli tri či štyri drevené kláty... Dopadli na asfalt asi päťdesiat metrov od nás a&nbsp;v&nbsp;smere našej jazdy začali po vozovke skákať ako veľké futbalové lopty. Jedno nám „oblízalo“ kapotu,&nbsp;druhé plnou silu udrelo do ľavého predného blatníka. Rozbilo denné svetlo a&nbsp;vtlačilo sa pod prednú nápravu. Ozvala sa rana. Strelila nám pneumatika, silný liatinový disk roztrhlo ako papier na dve časti. V&nbsp;plnej rýchlosti sme sa neovládateľne kĺzali po ceste. Našťastie, zabrali všetky stabilizačné systémy, ktoré majú moderné autá a&nbsp;nič oproti nám nešlo! Po necelých sto metroch od nárazu sme nevedno ako zastali na okraji asfaltky na lesnej ceste. Pred nami i&nbsp;za nami bola priekopa.

Boli sme otrasení. I keď nám sa nič nestalo, týchto pár minút si pamätám do posledného detailu. V&nbsp;bočných zrkadlách som videl, ako vodič dodávky z&nbsp;miesta nehody uháňa preč. Zazrel som poľské autá, ktoré kľučkovali za mnou a&nbsp;snažili sa vyhnúť ďalším klátom, ktoré sa im postavili do cesty. Jedno z&nbsp;motorových vozidiel vletelo do priekopy, druhé chytilo priamy zásah do prednej časti. Odhodilo ho na krajnicu, kde z&nbsp;neho odpadol nárazník a&nbsp;z&nbsp;motora sa zadymilo. To z priekopy za pár minút vycúvalo zo struhy a&nbsp;vyštartovalo za unikajúcou dodávkou. O&nbsp;pätnásť minút sa však šofér vrátil. V&nbsp;nekonečných borovicových lesoch vinníka nehody nenašiel.

Spomínam si na manželku jedného z&nbsp;Poliakov, ktorá chodila od auta k&nbsp;autu a dookola&nbsp;opakovala: „Dve sekundy a&nbsp;mohli sme sa zabiť!“ Dohodli sme sa,&nbsp; že&nbsp; zavoláme policajtov. Dali mi fúkať, spísali sme zápisnicu o&nbsp;nehode, nechali mi na seba kontakt. Sľúbili, že vinníka nehody pohľadajú cez kamerový systém. Či však dodávka prešla cez ich kontrolné body, nevedno...

Telo som mal ešte zaplavené adrenalínom, tak som pozbieral plasty, ktoré ostali rozsekané po ceste, manželka urobila pár fotiek z miesta nehody. Poliaci mi pomohli vymeniť prasknutý disk za rezervu, usúdili, že auto je pojazdné a odišli. Pohol som sa, no aby som kolesá udržal rovno, volant som musel mať otočený skoro o štyridsaťpäť stupňov. Displej v aute svietil ako farebná hudba: nešlo svetlo, protišmykový systém nefungoval, cez ventil rezervy unikal vzduch. Gumy pískali. Cez kruhové objazdy som nemohol ísť rýchlejšie ako dvadsiatkou. Po siedmej večer sme sa bezradne plazili sedemsto kilometrov od slovenskej hranice a vedeli, že takto domov nezájdeme.

Desiatky rokov si platíme havarijnú poistku, no v&nbsp;podobnej situácii sme ju nikdy nepotrebovali. Teraz áno, no hlas na opačnej strane linky nám oznámil, že voláme mimo pracovných hodín. Odporučil nám iné číslo, to nás však presmerovalo na poľskú linku pomoci. A&nbsp;tá nereagovala. V&nbsp;zúfalstve sme zavolali známym, ktorí bývajú v&nbsp;Bydhošti, čo je mesto stoštyridsať kilometrov od Tczewu. Utešili nás, všetko vyriešime, len sa musíme dostať k&nbsp;nim. Ako sme to dokázali, neviem. Pamätám si len trúbiace kamióny, ktoré sa nám lepili na kufor a tri benzínové pumpy. Táto cesta bola ešte strašnejšia než nehoda, z&nbsp;ktorej sme sa ešte nestihli otriasť. Stoštyridsať kilometrov sme išli vyše tri hodiny, počas ktorých som vraj dookola nadával.&nbsp;

Spali sme u&nbsp;známych, no v&nbsp;noci som nezažmúril oko. Na druhý deň ma môj poľský kamarát Jarek vzal k obchodníkovi s&nbsp;použitými pneumatikami. Na moje auto sa hodili jediné, zimné. V&nbsp;pneuservise ich namontovali na moje auto, volant som však stále musel držať neprirodzene nakrivo. Zašli sme do teda ďalšieho servisu. Bola sobota, no plechovice slovenského piva dokázali zázrak. Poliaci poškodenú nápravu zabezpečili tak, aby som na nej bezpečne došiel na Slovensko. Medzitým som z&nbsp;Bydhošti opäť zavolal na linku, ktorá mi mala pomôcť. Zasa ma presmerovala na poľské číslo a&nbsp;zasa zhasla. Ozval som sa teda agentke, ktorá ma poisťovala. Tá zistila, ako na tom som a&nbsp;upokojila ma, že poistnú udalosť môžem nahlásiť aj po návrate domov. Akurát, keby som sa v&nbsp;osudových okamihoch nespoliehal na vlastné sily, pri Balte som dodnes…

Dva týždne po nehode sme z Poľska dostali oficiálnu správu o nehode. Čakali sme rozuzlenie.. "<strong>Páchateľa sa nám nepodarilo nájsť,"</strong> napísal Piotr Zwoliczki z polície v meste Tzcew. Ak chceme, môžeme sa do dvoch týždňov odvolať. S autom zatiaľ chodíme po servisoch, stále nejde tak ako pred nehodou.&nbsp; Už teraz vieme, že napriek havarijnej poistke nám nehoda pri Gdaňsku vytiahne z účtu poriadny balík peňazí. No nevadí, prežili sme...

Čo robiť v&nbsp;prípade dopravnej nehody v&nbsp;zahraničí:

Najviac nehôd vozidiel hlásia klienti z&nbsp;obľúbených dovolenkových destinácií,&nbsp;ako sú Chorvátsko, Taliansko a Bulharsko, ale aj z&nbsp;tranzitných krajín, ako sú Rakúsko či&nbsp;Maďarsko.

<strong>„Počas leta evidujeme výrazne viac poistných udalostí na vozidlách, ktoré klienti nahlasujú zo zahraničia. Za minulý júl a&nbsp;august nám klienti nahlásili v&nbsp;priemere 38 škôd vozidiel denne. Celkovo sme minulé leto – za júl a&nbsp;august – zaregistrovali až 2 327 škôd vozidiel, za ktoré sme vyplatili takmer 5,2 milióna eur. Z&nbsp;toho 1 333 škôd bolo z&nbsp;havarijného poistenia a&nbsp;994 bolo z&nbsp;povinného zmluvného poistenia,“</strong> hovorí špecialistka externej komunikácie jednej z poisťovní Helena Kanderková.

Mohli sme sa zabiť! Pri Gdaňsku sme narazili do drevených klátov, ktoré sa vysypali na cestu

Výber pre vás

Mohli sme sa zabiť! Pri Gdaňsku sme narazili do drevených klátov, ktoré sa vysypali na cestu

Súvisiace články

S vrahom v posteli. TOTO je skutočný príbeh ženy, manžel ktorej si našiel milenku a...

VIDEO: Z univerzity odišla na učňovku. TOTO je príbeh cukrárky, ktorá očarila aj Simu Martausovú

FOTO: Slovenskí Romeo a Júlia. Milostný príbeh Maríny a Sládkoviča nalákal aj celebrity!

SKUTOČNÝ PRÍBEH: Lekári nechceli, aby rodila. Napriek tomu má onkologicky choré dievča zdravú dcéru

VIDEO: Malý Tom prežil v horách dve noci sám. Jeho príbeh je najväčší tatranský zázrak

Výber pre vás