Havária vzala Pavlovi zrak, nie chuť žiť. SILNÝ príbeh nevidiaceho bežca ocenil aj Marek Hamšík

Počas kovidu behal okolo kuchynskej linky! Havária pripravila Pavla o zrak, nie o chuť žiť 

Popri kuchynskej linke dupal celé hodiny. Nevidiaci maratónec Pavol chváli nepočujúcu susedu! 

Miluje jar, berie ju ako začiatok nového života. Vníma, že pod oknami mu spievajú vtáčiky, hreje slnko a všetko kvitne. A&nbsp;nakoľko protipandemické opatrenia sa uvoľňujú, konečne môže opäť cvičiť, plávať, otužovať sa a&nbsp;behať v prírode. „Kým som si cez covid zohnal stacionárny bicykel, behával som v kuchyni popri kuchynskej linke. Meria tri metre štyridsať centimetrov, každý deň som popri nej nakrútil päť a&nbsp;pol kilometra. A potom som sa vo vani oblial ľadovou vodou. Našťastie, suseda v&nbsp;bytovke je nepočujúca, tak som mohol trénovať už o&nbsp;pol šiestej ráno!“ smeje sa Pavol Kéri.

Vyučený stolár kedysi pracoval v&nbsp;drevárskej firme na Liptove. Chcel však skúsiť svet a tak sa pred pätnástimi rokmi vybral za prácou do Anglicka. Narobil sa menej ako na Slovensku, zarobil viac, no cudzinu si veľmi neužil. Pár týždňov po príchode k Birminghamu viezol svoje známe autom do roboty. O&nbsp;pol štvrtej ráno dostal mikrospánok a&nbsp;narazil do konštrukcie mostu. Nikomu sa nič nestalo, akurát Pavol si&nbsp;pri náraze udrel hlavu tak nešťastne, že prišiel o&nbsp;zrak. A&nbsp;hoci ho všetci uisťovali, že aspoň v&nbsp;jednom oku mu svetlocit, aby mohol rozoznať deň od noci, ostane, dnes už nemá ani jedno svoje oko.

„Každý mi hovorí, Paľo, ty stále sršíš dobrou náladou! Ale rok po nehode som presedel sám doma v&nbsp;úplnej tme a&nbsp;rozmýšľal som, čo budem robiť. Učil som sa chodiť s&nbsp;paličkou, počúval som rádio a&nbsp;aj televízor! Taký komisár Derrick je pre nevidiacich úplne dokonalý,“ prekvapí nás Pavol. Necelé dva roky strávil v&nbsp;škole pre zrakovo postihnutých v&nbsp;Levoči, kde sa naučil čítať Braillovo písmo. Zvládol prácu s počítačom, urobil si masérsky kurz, natrafil na nových kamarátov. Z&nbsp;Liptova odišiel do Bratislavy, kde si ľahšie našiel prácu maséra a osožný bol aj vo svojom voľnom čase.

V jednom z&nbsp;útulkov zadarmo masíroval bezdomovcov, neskôr sa ale z&nbsp;hlavného mesta vrátil domov, kde žije doteraz. Má svoj byt, ktorý akurát prerába. Nebojí sa ísť so sprievodcom na bežky aj horské túry, beháva maratóny. „O pár dní sa chystám na polmaratón do Prahy, kde som bol na výlete ako trinásťročný chlapec. Už si ju ale nedokážem úplne predstaviť. No viem, že cez Prahu tečie Vltava, nad riekou je Karlov most a&nbsp;všade je plno kostolných veží. A&nbsp;ešte je tam orloj!“ spomenie si na detstvo Pavol Kéri, ktorý&nbsp;všetko berie s&nbsp;humorom

Nedávno sa mal stretnúť s&nbsp;priateľmi v Ružomberku. Z bytu vyrazil krátko po druhej popoludní, po pár krokoch zacítil na tele kvapky dažďa. Dáždnik nenosí, nuž sa po ceste na vlakové nástupište v&nbsp;Okoličnom aspoň modlil, nech nepríde lejak. Samozrejme, dážď bol čoraz silnejší, vlak navyše meškal skoro dvadsať minúť. Na vlakovom nástupišti nie je žiadny prístrešok, Pavol Kéri si ale spomenul, že kedysi tam rástli stromy. Vybral sa teda na miesto, kde som si ich pamätal. Naozaj tam nepršalo a&nbsp;muž, ktorého sa na listnáče opýtal, nereagoval.

„Tak som ostal stáť vedľa neho a&nbsp;hovoril som si: aké sú tie stromy husté, keď neprepustia jedinú kvapku. Napokon sa ukázalo, že stojím pod dáždnikom toho pána,“ smeje sa Pavol. Keď sme sa s&nbsp;ním pred tromi rokmi rozprávali o&nbsp;ďalšej jeho vášni, varení, bol sám, dnes už má priateľku Katku. „Spoznali sme sa dávno, na ulici v&nbsp;Bratislave. Je čiastočne nevidiaca a opýtala sa ma aký hovoriaci program používam v&nbsp;mobilnom telefóne. Iskra ale preskočila oveľa neskôr. Hoci každý býva na opačnom konci Slovenska, často sa navštevujeme a&nbsp;sme spolu šťastní. Katka so mnou pôjde aj na polmaratón do&nbsp;Prahe, verím, že po ňom si spolu zájdeme na dobré vínko,“ rozžiari sa Pavol. &nbsp;

Z&nbsp;nevidiaceho športovca doslova srší gejzír energie a aj ľudia sú v&nbsp;jeho spoločnosti radi. „Známy má pod svojim profilom na sociálnej sieti vyjadrenie: keď nič nerobím, nič nepokazím. Ja som úplne iný. Radšej veľa vecí pobabrem, ale dávam si pred seba méty, ktoré ma ženú dopredu. &nbsp;Zdravý človek si život v&nbsp;úplnej tme nedokáže predstaviť. Ja sa musím platiť v&nbsp;obchode, oprať si, navariť. Nič ale nedostanem zadarmo. Všetko to, rovnako ako maratón, si vyžaduje odhodlanie a&nbsp;tréning. Ale vždy sa teším, keď svoj cieľ zvládnem,“ prezradí Pavol Kéri.

Mnoho ľudí má omnoho menšie postihnutie, napriek tomu rezignujú. Pavol prezradí, že okrem športu a&nbsp;lásky ho dobrou náladou nabíja aj pobyt v&nbsp;prírode. „Už krátka jarná prechádzka mi dodá novú silu a&nbsp;pomôže mi zabudnúť nielen na moje problémy, ale aj ťaživú situáciu vo svete,“ uzatvára sympatický Lipták. Potešil ho čas, ktorý tento rok dosiahol na svojom prvom maratóne, v&nbsp;jeseni by rád štartoval aj v&nbsp;Košiciach. Nemyslí si, že keď niekto príde o&nbsp;zrak, ostatné zmysly sa mu vylepšia. Je len na ne ostane odkázaný a&nbsp;tak ich aj viac využíva...

Počas kovidu behal okolo kuchynskej linky! Havária pripravila Pavla o zrak, nie o chuť žiť

Súvisiace články

Prepych pre politikov. TENTO kút Slovenska strážila tajná polícia, užíval si ho Mečiar aj Klaus

Napriek ojedinelej diagnóze chce reprezentovať Slovensko. Martin sa osudu nepoddal

Stanica, akú ste nevideli! Pod Vezuvom udivuje dielo Zahy Hadid, ktorá skrášlila aj Bratislavu

Houdini svojimi trikmi okúzľoval dámy, no miloval jedinú ženu. Pre TOTO ich spolu nepochovali

Zlato, kryptomeny, akcie? Odborník radí, SEM investujte, inak prídete o úspory a schudobniete

Výber pre vás