Desiatky rokov strávil v útulkoch. TERAZ si našiel domov, no šťastie mu prekazil koronavírus

Desiatky rokov strávil v útulkoch. TERAZ si maliar, ktorý si obliekal ženské šaty, našiel domov

Desiatky rokov strávil v útulkoch. Jozef trpiaci nutkaním obliekať si sukne, už má svoj domov

Mal dvanásť rokov, keď ho rodičia cez letné prázdniny poslali do pionierskeho tábora pri Brne. Vzal v ňom zo sušiaka dievčenskú bielizeň a&nbsp;tajne si ju &nbsp;natiahol. „Nedokázal som si vysvetliť, čo sa so mnou deje. Ale zistil som, že príjemné pocity sú mocnejšie než strach, aký ma premkol,“ vracia sa do minulosti Jozef, ktorý od detstva bojuje s&nbsp;fetišistickým transvestitizmom, nutkaním obliekať si ženské šaty.

V psychiatrických nemocniciach v&nbsp;Čechách i&nbsp;na Slovensku ho kvôli tejto psychickej poruche hospitalizovali dvadsaťtrikrát. Strávil v&nbsp;nich roky, no nie vždy si so svojimi démonmi poradil a&nbsp;lieky berie doteraz. &nbsp;

Vytrpel si posmech i&nbsp;úškľabky, po nich dostával záchvaty úzkosti aj depresie, chcel si siahnuť na život. Na jednom z&nbsp;pražských cintorínov Jozefa Švelku v&nbsp;blúzke a&nbsp;sukni zatkli policajti. Vo zvolenskom parku dostal bitku, po ktorej &nbsp;sa ledva postavil na nohy.

Na odporúčanie psychiatrov si nechal si narásť bradu, tá sa vraj k&nbsp;šatám nehodí, a našiel sa v&nbsp;maľbe, ktorú ocenili aj na salóne duševne chorých pacientov v&nbsp;Paríži. Takmer každé leto maľuje turistov pred Bojnickým zámkom, organizoval vlastné výstavy, na bicykli prešiel zrejme všetky slovenské hrady. No až do týchto Vianoc nemal vlastnú strechu nad hlavou...

V psychiatrickej nemocnici v Kremnici strávil Jozef kvôli ťažkým depresiám viac ako tri roky. Na izbe sa tlačili štyria – piati, každý z&nbsp;pacientov mal za sebou iný osud a&nbsp;mal aj inú povahu.

„Pre všetkých platil pevný poriadok: skorý budíček, rozcvička, práca v&nbsp;komunite, žiadny alkohol ani drogy! Mohol som si zájsť do bufetu, do kaplnky, trikrát denne na vychádzku do mesta a&nbsp;ako bývalý bežec som mohol aj športovať. Pri posteli som mal skriňu a&nbsp;nočný stolík a&nbsp;hoci to nebol žiadny prepych, vždy to bolo lepšie ako v&nbsp;útulku. Žil som aj v&nbsp;ňom a či boli Vianoce, alebo bežný deň, nezažil som tam takmer žiadne súkromie,“ prezradí Jozef, kým otvorí dvere na svojom novom byte.

Na sídlisku na okraji Prievidze býva od jesene. V&nbsp;nízkom panelovom dome so širokým schodiskom a&nbsp;chodbami má kuchynský kút, kúpeľňu aj dve malé skromne zariadené izby. V&nbsp;jednej oddychuje, na poličke vidíme obrázky a&nbsp;knihy o&nbsp;slovenských hradoch, v&nbsp;druhej tvorí.&nbsp;

„Som šťastnejší ako kedykoľvek predtým. Je tu teplo, ticho mi spríjemňuje len rádio. A&nbsp;nemusel som sem investovať ani cent, nábytok mi darovali kamaráti,“ poznamená s&nbsp;úsmevom umelec, keď sa natiahne na gauč. Nie je to samozrejmosť, Jozef Švelka si vyskúšal aj život v stane blízko Bojnického hradu.

„Strčil som sa do spacieho vaku, ktorý zniesol až mínus dvanásť stupňov Celzia a&nbsp;spal som ako zabitý. Umýval som sa v&nbsp;kúpeľoch, alebo na mestskej plavárni, so svetom ma spájal tablet,“ vráti sa do nie tak dávnej minulosti Jozef Švelka.

Maľoval Jadranku aj niekdajšiu prvú dámu Silviu Gašparovičovú, kedysi sa nám pochválil fotkou so Zuzanou Kronerovou aj príhodou s Daliborom Jandom. Spoznali sa v&nbsp;psychiatrickej liečebni v Bohniciach pri Prahe, kde sa Jozef kedysi liečil a&nbsp;slávny spevák sem chodil kvôli depresiám syna.

V&nbsp;psychiatrickej nemocnici v&nbsp;Kremnici si Jozef celé dni cibril maliarsku techniku v artterapeutickom ateliéri a&nbsp;rojčil o&nbsp;tom, že so štetcom v&nbsp;ruke zavíta do bohémskej štvrte parížskych umelcov, Montmartre. Vždy vedel, že žiť na ulici, v&nbsp;stane, azylovom dome, či za múrmi nemocnice, pre neho nie je trvalé riešenie.

No&nbsp;najviac si to uvedomoval viac v čase vianočných sviatkov. „Na psychiatrii aj v&nbsp;útulku svietil stromček a&nbsp;dostali sme aj darčeky, ale rodinnú atmosféru nič nenahradí. Štedrý deň preto trávim pri sestre, s rodinou ktorej sa vždy cítim príjemne,“ opisuje Jozef.

Pred večerou sa pomodlia, zjedia kapra aj oblátky, sadnú si k&nbsp;stromčeku. Rozbalia si darčeky.&nbsp; „Najčastejšie dostávam ponožky a&nbsp;pyžamo. Dlho sa rozprávame a&nbsp;spomíname. Vždy však viem, kedy je čas odísť,“ prezradí Jozef Švelka, ktorý sa od sestry roky vracal do útulku k&nbsp;bezdomovcom alebo na psychiatriu.

Nemal iné riešenie. Teraz, po vyše dvadsiatich rokoch bez domova, zamieri do svojho bytu. Pôvodne v&nbsp;ňom chcel dokončiť rozpracované maľby, ale do života mu vstúpil koronavírus. Jozef sa rozkašľal a&nbsp;na dva týždne skončil v&nbsp;nemocnici. Dávali mi kyslíkovú masku, bral lieky.

„Dnes sa cítim zdravý, akurát sa mi trasie ruka. Neudržím v&nbsp;nej štetec. Bojím sa, že je to následok COVID-19. Stoja mi zákazky, naposledy som nakreslil doktora, ktorý odpaľuje koronavírus,“ povzdychne si umelec, pre ktorého je najväčšou terapiou maľovanie a&nbsp;prechádzky prírodou. Hneď na Nový rok chce do nej vyraziť so svojou novou známosťou.

„Zatiaľ si len píšeme, no ja verím, že čoskoro pôjdeme na spoločný výlet. Je kuchárka, hovorím jej Majsterka Vareška. A prečo sa s ňou chce Majster Farbička &nbsp;stretnúť na Nový rok?&nbsp; Pretože ako na Nový rok, tak po celý rok,“ uzatvára s&nbsp;úsmevom Jozef Švelka.

Desiatky rokov strávil v útulkoch. TERAZ si našiel domov, no šťastie mu prekazil koronavírus

Súvisiace články

VIDEO: Kočner, Bašternák, Kollár aj Počiatek. Luxus, akým na Donovaloch oslňovali, už neletí

Nie každý sa ovešal zlatom ako Rytmus. TOTO urobila koronakríza s naším hudobným priemyslom

Šperky a módne doplnky z ovčej vlny? TENTO najnovší módny hit vyrábajú dve šikovné Slovenky

VIDEO: Záchranári ju už prikryli plachtou, Zuzana ale pohla prstom. TU je jej šokujúci príbeh

Choroba, havária, zmena adresy, dlhy. Hendikepovaná Mirka zažíva ťažký rok, TOTO ale zvládla

Výber pre vás