Pred rokmi kandidovala na post hlavy štátu: Čo si Zuzana Martináková myslí o Zuzane Čaputovej

ROZHOVOR Zuzana Martináková o tom, či by sa vrátila do politiky, aj čo si myslí o prezidentke

Kedysi kandidovala na prezidentku. Ako Zuzana Martináková vidí Zuzanu Čaputovú?

Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Hoci pôsobí krehko, ale porcelánová bábika to nie je. „Ešte možno nie je čas na bilancovanie, ale cítim, že som si naplnila svoj život, necítim v ničom deficit,“ hovorí žena, ktorá sa nenudila ani v&nbsp;súkromí, ani v profesionálnej kariére. Dvakrát sa vydala, vychovala troch chlapcov, sedem rokov pracovala pre BBC, bola podpredsedníčkou SDKÚ aj parlamentu, založila vlastnú stranu Slobodné fórum, zabojovala aj o prezidentský palác, riadila rádio, mala vlastnú tolkšou s politikmi.

Napriek naplnenému životu si ešte nesadla na gauč, energie má vraj dosť a tretí mesiac šéfuje v súkromnej televízii TA3 oddeleniu spravodajstva a publicistiky.

Ako ste dnes doma začali deň?

- Pri káve, prezeraním webov, aby som bola v obraze, keď prídem ráno na poradu. Je to zvyk, začínam tak aj víkendy. Nemusím totiž vyprevádzať deti do školy, starší synovia už majú svoje deti a najmladší Tomáš študuje na vysokej škole. Mám teda absolútnu rannú pohodu.

Ranná pohoda sa príchodom do práce mení na adrenalín, najmä v tomto období. V priebehu pár minút vám zazvonil niekoľkokrát telefón... Koľko hovorov denne prijmete?

- Veľa. Keď som v redakcii, veci vyriešime za pochodu. Ale ak mám iný program, telefón zvoní, stále treba niečo rozhodnúť alebo schváliť zmenu. Spravodajská televízia je neskutočný adrenalín. Keď som v mladosti pracovala pre BBC, počula som názor, že pracovať v spravodajstve sa dá desať rokov, potom si treba nájsť niečo pokojnejšie. A ja, v tomto veku, možno na sklonku profesionálnej kariéry, som sa dala na šéfovanie spravodajstva a publicistiky. Je to výzva, ale necítim stratu energie, naopak. Navyše, som „homo politicus“, stále sa cítim v politike doma.

Ten najväčší každodenný adrenalín navyše zažívajú skôr editori, vedúci vydania, ich asistenti, režiséri... Musia si všetko skoordinovať v čase, reagovať okamžite na zmeny a byť absolútne sústredení. Je to ako práca dispečera v letovej prevádzke. Ľudia si to možno neuvedomujú, ale my vysielame obrovské množstvo hodín naživo. Ak niekedy zaregistrujú chybičku, je to daň za živé vysielanie, v ktorom sa nedajú veci vystrihnúť.

Boli ste aj političkou, ovplyvňovali chod štátu. Na ktorej strane barikády sa cítite komfortnejšie?

- Je to úplne odlišná práca. Ako novinár máte na stole zákony, vyjadrenia politikov a ich rozhodnutia. Analyzujete ich a vysvetľujete divákom ich dosah na život. Ako politik ten obsah tvoríte. A keďže viem, aké to je, aké kompromisy musia často politici akceptovať, aby sa dopracovali k nejakému výsledku, mám možno pre nich väčšie pochopenie, nemám tendenciu posudzovať ich prvoplánovo typu: Bože, čo to vymyslel...

Ale k vašej otázke: Už by sa mi dnes ten verejný tlak nechcelo znášať. Navyše, dnes je skôr doba politikov sociálnych sietí. Kedysi sme otvorili nejakú tému a žila týždeň, dnes je mŕtva po hodine. Mňa sociálne siete neoslovili, berú pokoj aj čas.

Táto pokojnejšia práca mi vyhovuje oveľa viac. Som vďačná za to, že sa mi u nás podarila vzácna vec – vrátiť sa z politiky do médií. Dnes už mám odstup a viem sa na politiku pozrieť z výšky.

Ako sa dnes pozeráte na svoju prezidentskú kandidatúru z roku 2008? Viete si dnes predstaviť, že by ste sedeli v paláci namiesto Zuzany Čaputovej?

- V prvom rade by som sa s terajšou pani prezidentkou neporovnávala... V tom roku kandidovala aj Iveta Radičová, nadnesene by sa dalo povedať, že sme razili nejakú cestu.

Keď rozbiehate kampaň, neviete, čo z toho bude, neexistuje zaručený recept na úspech. Ide o to, či prídete v správnom čase, čo sa vám podarí v kľúčovej chvíli odprezentovať, či zapadne vaša ľudská aj politická výbava do aktuálneho dopytu. A to sa Zuzane Čaputovej podarilo veľmi dobre skĺbiť.

Aj keď musím povedať, že ľudia si už druhý raz zvolili prakticky neznámeho človeka, čo je veľké špecifikum Slovenska. Volíme radšej nepopísaný list ako niekoho, koho poznáme aj s jeho chybami. Tak to skrátka zafungovalo v našej politickej emócii. Musím však povedať, že prezidentka sa chopila úradu veľmi dobre, som tým uveličená a nič by som nemenila.

Prerúbala teda cestu pre ženy prezidentky?

- Nie, nie je receptom na to, že si teraz Slováci budú voliť ženy, to je naivné. Pozrite, keď sa stal Barack Obama prezidentom USA, všetci si mysleli, že prišla nová, kultúrnejšia éra politiky. A potom prišiel Donald Trump. Spoločnosť sa nevyvíja po krivke, ktorá len stúpa, sú to skôr sínusoidy.

Vráťme sa k televízii. Koľko času tu trávite?

- O 9:15 začínam poradou a niekedy odchádzam o šiestej, inokedy o ôsmej, podľa toho, aký je deň. Ale mám šikovných ľudí a nastavené kompetencie tak, že ak potrebujem odísť o piatej, môžem sa na nich spoľahnúť.

Pokračovanie na nasledujúcej strane.

Spravodajstvo nespí. Ste šéfka, ktorá telefonuje podriadeným aj o desiatej večer?

- Nie. Moja skúsenosť je, že keď som urobila chybu v moderovaní, nikoho to neškrelo viac ako mňa. Takže ak sa aj niečo stane, počkám, nechám človeka predýchať situáciu, a keď vidím, že sa s tým vyrovnal, potom si veci prejdeme pokojne. Radšej chcem motivovať a povzbudiť. Snažila som sa tiež zvoliť do jednotlivých relácií ľudí typovo tak, aby sa v nich cítili komfortne. Tým je 90 percent vecí „vymaľovaných“ a desať percent drobností sa dá vyriešiť.

Skúsenosti sú neprenosné. Čerpáte ešte stále z tých, ktoré ste pred rokmi nabrali v lukratívnej BBC?

- BBC bola vysoká škola života. Po roku 1989, keď som robila v Slovenskom rozhlase, prišla doň delegácia z BBC a ponúkli nám, mladším redaktorom, stáž. Povedala som, že veď neviem po anglicky, ja som študovala na univerzite francúzštinu. A oni na to, že ak chcem, majú pripravené šesťtýždňové jazykové kurzy. A tak som do toho vhupla.

Mala som síce malé deti a pýtala som sa samej seba, či to zvládnem, ale stále mi išiel v hlave kolotoč otázok aj veta: Keď sa teraz nechopíš príležitosti, bude ti to raz ľúto. To som si hovorila aj teraz, pri ponuke pracovať pre TA3... Takže som to skúsila. Robiť spravodajcu pre BBC bolo náročné, strávila som nejaký čas aj v Londýne, cestovala som, celé to trvalo sedem rokov.

Ako to zvládla rodina? Vaši synovia boli vtedy ešte malí.

- Veľmi mi pomáhala sestra aj mama. Práve ona mi povedala, aby som sa chopila príležitosti. Mnoho mojich kolegov ostalo v&nbsp;Spojenom kráľovstve aj žiť, tak som chvíľu váhala, či tam nevezmem deti, ale v kútiku duše som vedela, že moje miesto je tu. Bolo to naozaj vyčerpávajúce obdobie, práca korešpondenta je „vybíjač“ bateriek. Nonstop práca, nonstop na telefóne...

Asi aj sama vidíte v zrkadle, že dobre vyzeráte. Dostávate často otázku, ako to robíte?

- Rada sa hýbem, som aktívna, ale ničomu sa špeciálne nevenujem. Je to skôr o štýle života. Mnoho ľudí, ktorí ma poznajú roky, mi hovorí, že som sa vôbec nezmenila. (Smiech.) Pribudli mi síce vrásky, ale som s nimi vyrovnaná, tak ako aj s vekom. Som stotožnená s každou etapou života, cítim, že všetko je tak, ako má byť, som tým naplnená. Problém majú skôr večne nespokojní, nenaplnení ľudia, ale mne sa to podarilo.

Takže čo poradíte nervóznym, ubehaným a unaveným ženám?

- Nech robia, čo ich teší, len nič nasilu – to je podstatné. Rada sa úplne ponorím do nejakej knihy, do niečoho, čo mi dá iný rozmer. Alebo si uvarím kávu, vyložím nohy a pustím si dobrý film. A veľa sa zhováram aj s mojím synom Tomášom, ktorý je teraz pre koronu doma, hoci mal byť na Erazme. Vieme sa rozprávať celý večer, vymieňame si názory. Trávime spolu čas, lebo on je teraz, paradoxne, vo väčšej izolácii ako ja. Vzhľadom na vek by to malo byť opačne...

A ešte čosi. Treba si zafixovať, že v živote vám nič neutečie, ani pri deťoch a materstve, hovorím to mladým mamičkám. Začať sa dá kedykoľvek a v akejkoľvek oblasti. To, že ste niečo neurobili dnes, neznamená, že to nemáte šancu dobehnúť.

Kedysi kandidovala na prezidentku. Ako Zuzana Martináková vidí Zuzanu Čaputovú?

Autor článku

Katarína Čulenová

Výber pre vás

Kedysi kandidovala na prezidentku. Ako Zuzana Martináková vidí Zuzanu Čaputovú?

Autor článku

Katarína Čulenová

Súvisiace články

Zuzana Čaputová medzi ženami, ktoré nesmú ukázať svoje tváre

Primár Milan Kulkovský bez servítky: Čo si myslí o vianočnom lockdowne aj o očkovaní

Šperkárka Petra Toth: Keď príde umelec s náznakom politickej preferencie, hneď ho lynčujú

EXKLUZÍVNE Prezidentka Zuzana Čaputová prehovorila o citlivej téme: Obeť sexuálneho násilia!

Šialený útok na Viktora Vinczeho s COVIDom: Koľko ti zaplatili?

Výber pre vás