Situácia s koronavírusom sa neustále mení, nedávno  sa ako problémové ukázali okresy Považská Bystrica, Ilava a Púchov. Primár interného oddelenia Nemocnice s poliklinikou v Považskej Bystrici, MUDr. Milan Kulkovský, otvorene priznáva, že sa za svoj región hanbí.

Ulice spomínaných miest a priľahlých obcí sú podľa neho plné „hrdinov bez rúšok, krčmové terasy sú preplnené, aj keď ,štamgastom‘ cencúle siahajú z nosa až po kolená. Sú tu veľké firmy, v ktorých zamestnanci nemali práve pozitívny vzťah k osobnej ochrane a rúško nad nosom bolo symbolom strachoprdov.“

Lekár, ktorý vidí zomierať ľudí na COVID-19, volá po lokálnom lockdowne a vyzýva všetkých, aby si vrátili rúška na tváre, inak to v nemocnici, už teraz preťaženej, nezvládnu. Chorí sú aj mnohí kolegovia a tí zdravotníci, ktorí ešte môžu pracovať, padajú od únavy.

Triašky aj bolesť na hrudi

Primár je momentálne doma. „SARS-CoV-2 si našiel aj mňa,“ oznámil prostredníctvom svojho blogu ocenený TOP lekár v odbore interná medicína. Netají, že viac ako telo ho trápi duša – má strach o manželku a malého syna, ktorý v nedeľu len mával na Mikuláša a čerta spoza okna.

Má tiež výčitky voči kolegom, že im nemôže pomôcť. Na otázku Šarmu, ako sa po pár dňoch vyvíja jeho ochorenie, odpovedal: „Dúfam a verím, že keď bude tento rozhovor publikovaný, budem už úplne v poriadku. Piaty deň od začiatku mojich ťažkostí, ustúpili triašky, zmiernil sa kašeľ, ktorý sprevádzali pomerne intenzívne bolesti na hrudi, hlava tiež bolí menej. Pretrváva svalová slabosť a únava.“ Užíval vitamíny, niečo na vykašliavanie, lieky proti bolesti a teploty.

Nebudem sa meniť

Milan Kulkovský, mimochodom lekár ocenený titulom TOP lekár v odbore interná medicína, nerobí svoju prácu len pre výplatu. Otázka, či sleduje, ako sa vyvíja situácia v nemocnici, bola asi zbytočná: „Pravdaže. Mám dve rodiny. Tú pravú, ktorú mám doma a milujem ju, a druhú ,adoptovanú‘, ktorou sú kolegovia v práci. Uvedomujem si, že z manažérskeho hľadiska nie je dobré mať až príliš osobný vzťah ku kolegom v práci, považovať ich za priateľov, rodinu, no je to moja osobnostná črta, ktorú nezmením a ani meniť nechcem. Utrpenie každého jedného z nich ma preto trápi. A teraz trpia veľmi. V karanténe sme naraz zostali viacerí, majú to preto ťažké. Pomáhajú im lekári iných oddelení.“

Pokračovanie na nasledujúcej strane.