Speváčka a kabaretiérka Maja Velšicová túžila dožiť vo svojej vile, ktorú si pred šesťdesiatimi rokmi kúpili s nebohým manželom Michalom Slivkom (†78) od istého českého umelca.

Dnes svieti luxusná trojpodlažná vila pod Slavínom na stránke realitnej kancelárie za necelé dva milióny eur.

Hľadá sa nový pán obytnej plochy 259 štvorcových metrov, čo Velšicová priznáva len s ťažkých povzdychom. Nositeľka ocenenia Národná umelkyňa českej a slovenskej pesničky pohostila Šarm v útrobách domu so slovami, že je to poslednýkrát.

Rozhodnutie, že prichádza čas zbaliť si zopár vecí a milión spomienok, bolo bolestivé, ale Maja jedným dychom hovorí, že emócie museli ísť nakoniec bokom. Ide to o to ťažšie, že spolu s vilou pláva do minulosti aj spoločné súžitie mamy so synom, ktorý ju opúšťa, aby sám svojej dcére dožičil lepšiu budúcnosť.

Rozhovor sa začína na nasledujúcej strane.

V tejto vile ste strávili vyše šesťdesiat rokov. Prečo ju teda predávate?

Poviem to trošku zoširoka. Prvý moment, keď som si uvedomila, že človeku neodchádzajú len sily, ale aj pozícia v rodine, nastal, keď som sa pred pár rokmi presťahovala z hornej časti tejto vily do samostatného bytu zriadeného v jej prízemí. Vlastne je to normálne, tak to ľudia robia, ale sú isté momenty, keď to nesiete ťažko. Jednak pocit, že deti vás už tak nepotrebujú, citová väzba sa pomaly nielen trhá, ale i naťahuje. Už to nie sú tie vrelé vzťahy matky a syna, už to je o tom, že oni môžu byť bezo mňa, ale ja nemôžem byť bez nich, lebo matka neprestane byť matkou a oni neprestanú byť moje deti. Jednoducho, začalo sa to celé tým, že sme všetci spolu žili vo vile, ale to sa postupne zmenilo.

Najskôr pred rokmi odišiel z vily môj starší syn Boris žiť do USA. To boli veľmi ťažké časy, ale ako sa hovorí, čas zahojí všetko a zahojil aj toto. No urobiť to isté sa rozhodol aj mladší syn Mário. Hovorí mi, že ide tiež do Ameriky, kde chce podnikať. To však bez finančného základu nejde, tak čo urobíte… Dedičstvo, ktoré malo byť podelené po mojej smrti, musí sa rozdeliť teraz. Povedala som si, že deťom treba pomáhať vtedy, keď o to požiadajú, tak to musím urobiť a vilu predať. Viem, že keď človek zatrepe kopytami, tak nechá všetko tu, ale kým ste pri zdravom rozume a istom životnom výkone, tak je to predsa len ťažké.

To rozhodnutie muselo byť pre vás veľmi náročné.

Viete, sú okamihy, keď si myslíte, že toto nerozuzlím, z tohto sa nedá vyjsť von, ale napokon je vždy zo všetkého východisko. Najmä ak do toho nepletiete emócie. S nimi sa to jednoducho nedá.

Čiže ste k predaju pristúpili pragmaticky?

Musela som k tomu pristúpiť absolútne pragmaticky, keď je niečo nutné urobiť a musíte to urobiť, potom musia ísť emócie bokom.

Ale predpokladám, že tie emócie predsa len aspoň v nejakej miere boli.

V prvom momente, keď za mnou prišiel syn s týmto návrhom a plánom, tak som stratila reč. Potom som pár nocí nespala, aj som plakala. Tým silným emóciám sa nevyhnete. To nie je vec, ktorú riešite každý druhý mesiac. To sa vyskytne niekomu raz v živote a niekomu vôbec. Tak som si povedala, že keď sa veci stanú, tak sa nedajú zmeniť, a toto sa už stalo.

Môj syn odchádza aj s dcérou, mojou vnučkou, ktorá má sedemnásť rokov, a robí to aj kvôli nej. Starší syn, ktorý žije vo Washingtone, mu povedal, že keď tam začne podnikať, tak sa nemusí báť, že doplatí na kovid. On na to teraz u nás na Slovensku doplatil, lebo sa zrušili stravné lístky. Šéfoval jednej francúzskej firme a zostal bez práce a toto bol motív, ktorý ho dohnal k tomu, že odchádza. Tak som to musela prijať.

Čiže odchádza do Washingtonu, kde mu pomôže brat?

Neuvažujete, že by ste išla s ním?

Ja do Ameriky nepôjdem, v žiadnom prípade. Kúpim si nejaký skromnejší byt a skončím tak ako veľa seniorov, ktorí tiež svoje domovy opustili a museli to prežiť. Budem to musieť prežiť aj ja. Mnohým odišli deti, mnohí sa s tým museli zmieriť, ale keď je niečo dané, že sa to už stane, nič si nevezmete na druhý svet. A ja nechcem byť rentierkou, a ak tu ostanem opustená, tak čo ten veľký dom? Načo mi je?

Toto bolo najmenej bolestivé. Tak si budem radšej žiť v niečom menšom na nejakom sídlisku. Som sociálny typ a priatelím sa s ľuďmi, takže dúfam, že nebudem sama a že publikum, ktoré som si roky budovala, mi pomôže v najťažších chvíľach prežiť. Chodia za mnou fanúšikovia, objímajú ma, hovoria mi posilňujúce slová, tak verím, že svoj život ukončím takto príjemne.

Máte už nejakú konkrétnu lokalitu, kde bude váš nový domov?

Uvažujem nad jedným projektom medzi Dúbravkou a Karlovkou. Tam to stavajú a myslím si, že to je dobrá lokalita, len tam musíte mať hotovosť a už zaplatiť. Čiže najskôr predáme tento dom a potom si tam kúpim dvojizbový byt.

Pokračovanie na nasledujúcej strane.

Ponúkli vám strechu nad hlavou aj známi ľudia?

Áno, mám viacero ponúk, napríklad kamarátka z jedného hotela v Turčianskych Tepliciach. Ona je majiteľkou, povedala, že mi dá apartmán a že tam môžem byť. Lenže ja som človek z Bratislavy a mne sa Staré Mesto a celá spoločnosť, v ktorej som žila, páči a občas si medzi týchto ľudí ešte stále zájdem a to by mi asi chýbalo. Ešte som sa nerozhodla. Možno jej veľkorysú ponuku prijmem alebo sa to vyvinie inak.

Takže radšej by ste zostali v bratislavskom sídliskovom byte namiesto kúpeľného mestečka?

Nie som zvyknutá na iné mesto. Celý život som žila v Bratislave a mám tu aj prácu. Kým ešte vládzem, chcela by som zostať na javisku. Lebo z tých svetiel reflektorov sa ťažko odchádza.

Už máte záujemcov o dom?

Aktuálne máme jedného záujemcu, ktorý nemá toľko, koľko vila stojí. Chceli sme predaj zrealizovať viac v tajnosti, ale nedalo sa. Už tu bolo pár záujemcov, ktorí boli zvedaví, vypytovali sa. To sa šírilo veľmi rýchlo. Zaujímali sa podnikatelia a tento jeden právnik, ktorý mal k dispozícii len o 200-tisíc eur menej. Tak sme uvažovali, že ja tu zostanem, a kým sa nič nestane, tak tu budem bývať, a keď sa to uvoľní, tak doplatí… Je to vo vzduchu.

Máte aj nejaké kritériá na záujemcu o dom, v ktorom ste prežili celý život?

S prázdnou peňaženkou sem nemôže prísť. (Smiech.) V prvom rade tí, ktorí peniaze majú, sú bohatí a majú aj také správanie. Maličkosť, napríklad nájdu nejaké škrabance. No za tie peniaze to tam nemôže byť, hovoria. Viete, tie ich nároky sú úplne iné ako naše, prostých ľudí. A navyše môj syn, keďže v Amerike je úplne iný systém, musí tu všetko nechať. Odíde s jedným kufrom. Aj to zvyšuje hodnotu nehnuteľnosti. Nikdy som o predaji neuvažovala, lebo toto je výborná adresa. Tu, kto ide po adrese a vie ju ohodnotiť, tak ten neváha zaplatiť tú sumu a ja si to uvedomujem. Lebo tu je ticho, veľa stromov, dobre sa tu vďaka tomu dýcha a človek nie je blízko premávky a dopravných tepien. To sú najväčšie výhody, životné prostredie.

Čo si odtiaľto odnesiete?

Hovorí sa, že najviac je ľúto za vecami, ktoré si človek nadobudne. Myslíte si, že bez toho nemôžete žiť, ale opak je pravda, lebo všetkého sa môžete vzdať a pomaly mi tie veci začínajú robiť problém. Už ich začínam rozdávať kamarátkam. Mala som napríklad nový plech na pečenie, tak som ho darovala návšteve. Ja si vezmem pár obrazov a len základné veci. Jacuzzi si zobrať nemôžem. (Smiech.)

Pandémia doľahla aj na vás a ťažko ste znášali odlúčenie od publika. Už je to lepšie?

Áno. My všetci starší ľudia sme s tým bojovali. Seniorský vek je pre mnohých problém. Taký človek sa ťažšie rozhoduje. Ťažšie znáša to, že nemôže byť slobodný a ísť tam, kde by sa mu chcelo, tak teraz som s umeleckou agentúrou vymyslela a napísala scenár na veľmi aktuálnu tému, aby sa seniori nedali oklamať, nenaleteli podvodníkom a boli opatrní. Preplietla som to milým slovom, pesničkou. Je to pre ministerstvo vnútra a myslím si, že to bude záslužný čin. Hrali sme to v Zichyho paláci minulú nedeľu

Máte so šmejdmi osobnú skúsenosť?

Ja konkrétne nemám, ale sedeli v publiku dvaja veľmi vierohodní ľudia, ktorí mi povedali, že sa im to stalo a je potrebné zdôrazňovať túto tému. Tak som si povedala, že kým ľudia čakajú aj dobré slovo, tak ja z javiska neodídem. Som šťastná, keď vidím ľudí, ktorí čakajú na to, čo poviem, že nie je človek sám v tom trápení, lebo kovid trval veľmi dlho. Život sa opäť vracia, opäť bude všetko tak, ako bolo, ale neviem, či sa to vráti úplne do starých koľají.

Najboľavejšia spoveď speváčky Maje Velšicovej: Nečakaný zvrat v rodine!

Výber pre vás

Najboľavejšia spoveď speváčky Maje Velšicovej: Nečakaný zvrat v rodine!

Súvisiace články

Drsná hádka v televízii, zasiahnuť musel aj Sajfa: Veronika Ostrihoňová vysvetľuje

Vdovec Weiter rozpredáva osobné veci po nebohej manželke: A chystá zásadný krok!

Prečo jej to urobili? Rok po smrti Weiterovej ženy vyplávalo šokujúce TAJOMSTVO

Zlatica Puškárová odhalila dojímavý rodinný príbeh: Zábery hovoria za všetko

Výber pre vás