Magdaléna Magdová

Adela a Viktor oslávili v lete tretie výročie sobáša. V júni 2017 im oficiálne vstúpili do života aj ich rodiny a obaja získali „úradne“ aj svokrovcov. Aký vzťah má moderátorka so svojou svokrou?

Je Renáta Vinczeová svokrou v typickom zmysle slova alebo ste skôr ako kamarátky?

Renátka je skôr kamarátska svokra. Medzi nami je 10 rokov rozdiel a ona je „boží človek“. Stále je usmiata, veľmi príjemná, do ničoho sa nestará. Dokonca je skôr niekedy prísnejšia na Viktora v rámci jeho správania voči mne. V podstate tak niekedy skôr nadržiava mne ako jemu. Ale vždy, keď k nim prídeme, je tam absolútna pohoda a ja sa priznám, že k svokrovcom chodím oddychovať, Renátka sa o nás vždy pekne postará. Samozrejme, jej trošku pomôžem, ale je to vždy skôr na nej a ja mám dojem, že sa z toho aj teší.

Ako si spomínate na vaše prvé stretnutie, mali ste trému, ako vás prijmú?

Jasné, ale to som mala asi celkovo v kontexte mňa a vekového rozdielu. Mám však pocit, že to tak nejako veľmi rýchlo ubehlo. Pamätám si, že sme vtedy išli na oldies party do Šale a mala som skôr trému z toho, či ma tam niekto „nezje“ na párty v DK Šaľa. Stretnutie so svokrovcami bolo úplne v pohode.

Pokračovanie na ďalšej strane.

Je niečo, nad čím ako nevesta prevraciate oči a radšej si zahryznete do jazyka pre pokoj v rodine?

Vôbec nie, naozaj. Neprevraciam oči ani nad tým, že všetkých obskakuje, lebo ja robím presne to isté u nás doma. Minule som Viktorovi po dlhom čase neurobila raňajky, lebo som si chcela pospať. Na druhej strane som zas vedela, že celý deň nebudeme spolu, tak som si ľahla do obývačky a spýtala som sa ho: „Viki, aký je to pocit robiť si raňajky po dlhom čase?“ A on na to: „Kladiem si otázku, načo som sa ženil.“ (Smiech.) Čiže si myslím, že v tomto sme si vlastne podobné a rozumiem tomu. Tiež sa rada postarám o druhých a robím to rada, ale keď prídem do Šale, som rada, že sa niekto stará o nás, a viem si to užiť. Trošku pomôžeme, ale nie nejako významne. Každopádne, neprevraciam nad ničím očami.

Chodievate s Viktorom k svokrovcom na nedeľné obedy, prípadne chodia aj oni k vám?

Nad týmto som sa už zamýšľala, že asi by som mala niečo uvariť a zavolať ich k nám. V Šali sme boli ikskrát na nedeľnom obede a vždy tam veľmi radi ideme a je to pre nás relax. A zároveň sa vždy dobre najeme, lebo je to dobrá domáca strava. A potom si hovorím, že asi by sme to mali urobiť aj naopak. Ale ja si až tak neverím vo varení, a teda som sa ešte na to neodhodlala. Jedine, že by sme varili s Viktorom spolu a ten výsledok by bol spoločný, rozdelilo by sa to medzi dve osoby. To by sme mohli vyskúšať. Dokonca aj keď volám na obed našich, tak ideme niekam do reštaurácie. Bojím sa, že keby som to pripravovala ja, tak by to otcovi nechutilo alebo by toho bolo málo. Vikinovi sa nebojím navariť ani jeho bratovi. Takže to tak vyvažujem, že nejakej časti vinczeovskej rodiny navarím. Minule u nás jedli rizoto a bolo naozaj dobré.

Dovolí si svokra aj kritizovať? Dáva vám rady?

My sa nedostávame k témam, kde by sme sa mali kritizovať. Prípadne si pokojne vypýtam usmernenie v rámci nejakých vecí. Zároveň mám dojem, že veci tak nejako plynú a fungujú a ani nie je v čom si pýtať radu. Prípadne to nejako veľmi prirodzene vyplynie. Často však dostávame usmernenia od Viktorovho otca, lebo spolu robievame divadlo. Tam tie usmernenia prichádzajú prirodzene a celkovo my skôr komunikujeme v takom golfovo-dovolenkovo-víkendovom režime.

Bavíte sa so svokrou aj o ženských záležitostiach ako oblečenie, kozmetika, topánky či vzťahy?

Myslím si, že v tomto sme si do nejakej miery podobné. Podľa mňa to obidve až tak neprežívame. Renča je športový typ, ktorý doma rieši záhradu, dom, stará sa o všetkých, robotu a zároveň teraz aj tú novú cirkevnú funkciu, a to všetko s úsmevom na tvári. Myslím, že v tomto som jej podobná, že neriešim, akú mám kabelku, čo mám oblečené... To nie je úplne naša téma.

Pani Renátu ste pozvali do svojej relácie Trochu inak s Adelou, kde ste prebrali aj jej prácu. Mali ste pred ňou väčší rešpekt než pred inými hosťami?

Skôr mám s Renátkou väčší súcit, lebo ju poznám a viem, že to je mimo jej komfortnej zóny. Pozvala som si ju preto, lebo ma zaujíma jej funkcia. Prvýkrát sa do vedenia evanjelickej cirkvi v rámci celej jej histórie na Slovensku dostala žena, a to je práve ona. Keby to bol ktokoľvek iný, tak si tú ženu pozvem tiež. Sama som si povedala, že sa od toho treba odosobniť, do istej miery to bola pre mňa výzva. Renátka je príjemný a milý človek, preto verím, že tá energia sa preniesla aj na ľudí. Zároveň si myslím, že nikto nečaká, že každý hosť bude super zabávač alebo úplne najlepší respondent. Ale ja si myslím, že ona aj tak bola dobrá. Pristúpila som k tomu veľmi pragmaticky a povedala som jej: „Pozri, toto je zaujímavá téma, odosobni sa od toho, že si to ty.“ Podľa mňa je dobré aj motivačné hovoriť o ženách v nejakých funkciách. Obzvlášť ženy v cirkvi sú zaujímavá téma a ona to pochopila. Ide skôr reprezentovať nejakú myšlienku než vyslovene seba, a tak to aj chápe.

Relácia Trochu inak s Adelou sa opäť rozbieha po pomerne dlhej pauze. Spôsobilo to nejaké finančné straty?

Pre koronakrízu sme museli posunúť nakrúcanie o niekoľko mesiacov. Mne osobne to straty nespôsobilo, ani si nemyslím, že sa ako tvorcovia na tento projekt pozeráme cez nejaké ekonomické oko. Samozrejme, sú dohodnuté vysielania v RTVS, a tým pádom to doháňame nakrúcaním dvoch dielov za mesiac. Diváci, či už v divadle, alebo pred obrazovkami Dvojky, však o nič neprídu, len si na nové časti budú musieť počkať dlhšie.

Na akého hosťa sa najbližšie tešíte?

Tešenie pre mňa nie je úplne ten správny výraz. Som vždy veľmi zvedavá, ako to dopadne. Lebo niektorí ľudia sú jednoznačné mená, ale môžu ako respondenti vypáliť úplne inak. A naopak, niekto, od koho nemám vôbec žiadne očakávania, zrazu zahviezdi a obecenstvo a televízni diváci na neho spomínajú. Takže ku každému predstaveniu pristupujem s otvorenou mysľou a nechám sa prekvapiť, čo z toho bude. Zároveň k tomu pristupujem s rešpektom, lebo ľudia si platia vstupné a vravím si, že by mali večer stráviť príjemne. Najbližšie sa naozaj teším na Milana Kolcúna, ktorý je košický sprievodca a je na východe veľmi rešpektovaný a obľúbený. Čavalenky je rómsky raper, ktorý rieši sociálne témy. Katka Linczényiová je freediverka a na jeden nádych dokáže ísť až do 94-metrovej hĺbky, robí svetové rekordy a veľmi to súvisí s jej vnútorným nastavením. Mentálne rozhádzaný človek by to nedokázal, takže robí aj mentálne cvičenia. Myslím si, že všetci sú zaujímaví.

V relácii Trochu inak s Adelou ste boli ako hosť. Aká bola vaša reakcia, súhlasili ste okamžite s Adeliným pozvaním alebo vás musela prehovárať?

Najskôr som povedala, že nie. (Smiech.) Že v žiadnom prípade sa na toto nedám nahovoriť. Ja nie som ten typ. Pre mňa je to obrovský stres, necítim sa vôbec komfortne, ale nakoniec som sa nechala zlomiť. Chvíľu to však trvalo.

Adela si vás pozvala do relácie ako vedúcu osobnosť evanjelickej cirkvi na Slovensku. Čo presne robíte?

Pôsobím ako dištriktuálna dozorkyňa Západného dištriktu evanjelickej cirkvi na Slovensku. Od januára som teda v tejto funkcii, ale na nižších úrovniach sa venujem aktívne práci v cirkvi už asi 20 rokov. Či už na zborovej úrovni, alebo na vyššej seniorátnej a teraz na tej dištriktuálnej. Na všetkých úrovniach cirkvi je dvojité predsedníctvo, to znamená, že jeden je z duchovného stavu, teda farár alebo farárka, a ten druhý je zo svetského stavu. Takto sme aj na úrovni dištriktu dvojité predsedníctvo s tým, že biskup má viac na starosti tú duchovnú a pastorálnu oblasť a ja mám na starosti tú organizačnú, ekonomickú, hospodársku oblasť. A tým, že sme dvaja, má to výhodu aj nevýhodu – vždy sa musíme zhodnúť, lebo jeden bez druhého nerozhodneme. Musíme vždy nájsť konsenzus.

Ako vychádzate so svojou nevestou?

Podľa mňa veľmi dobre. Oslovujeme sa krstným menom, kamarátsky si tykáme. Ja sa aj so synmi Viktorom a Tomášom snažím mať skôr priateľský vzťah než autoritatívny rodičovský. Samozrejme, teraz, keď už sú dospelí. Pre mňa je Adelka skôr ako partner, rovnako ako svoje deti beriem ako partnerov na debatu. Hovoríme si veci otvorene, niekedy možno až príliš. (Smiech.)

Boli ste prekvapená, keď vám Viktor oznámil meno svojej priateľky? Ako si spomínate na vaše prvé stretnutie?

Bol to určite šok. Samozrejme, všetky tie vonkajšie vplyvy a možno aj predsudky ohľadom veku aj fakt, že je to známa osobnosť, zohrali určitú rolu. Viki je sám výrazná osobnosť a netušili sme, čo s ním urobí logické porovnávanie s Adelkou. Ale rýchlo sme pochopili, že oni si žijú svoje mimo týchto spoločenských zaradení. Prvé stretnutie prebehlo tak narýchlo. Oni nám zavolali, že „ideme do Šale“, takže nebolo to plánované dopredu týždeň alebo viac. Iba oznámili, že idú, keďže sa rozhodli ísť s kamarátmi na nejakú oldies party do Šale, a že teda prídu. Bola som trošku v strese, ale vlastne hneď pri tom prvom stretnutí stres opadol.

Ste typická svokra v tom, že potrebujete mať všetko pod kontrolou, alebo nechávate mladých, nech si žijú svoj život?

Podľa mňa je to niekde medzi ráznejším a kamarátskym prístupom. Ráznejšie pristupujem skôr k Viktorovi. Upozorňujem ho, lebo niekedy to preháňa vo svojej iniciatíve, ako všetkých organizuje a diriguje. (Smiech.)

Váš syn Viktor je tiež mediálne známy – pomysleli ste si niekedy predtým, že ho raz bude poznať celé Slovensko?

Nečakala som to a ani sme o tom neuvažovali. Nikdy sme sa o tom nejako nerozprávali, aj keď, ako som povedala, v jeho povahe je, že je rád stredobodom pozornosti. Neuvažoval ani nad školou takého charakteru, Viktor vyštudoval právo. On chcel na právo ísť už od základnej školy, aj na gymnázium šiel s tým, že bude študovať právo. To ho bavilo, pretože v tom bola aj „prezentácia“. On vždy rád rozprával, argumentoval a všetkých presviedčal o tom, že má pravdu.

Ako by ste ho charakterizovali ako mama, aké bol dieťa?

Bol tvrdohlavé dieťa. Keď boli synovia malí, mali obaja prísnu výchovu. Ak by ste sa spýtali Viktora, tak by vám asi povedal, že bol terorizované dieťa. (Smiech.) Ale myslím si, že to malo opodstatnenie a myslím si, že to bolo dobré. Vo Viktorovom prípade možno viac, lebo bol taká menšia neriadená strela. Odmala potreboval vedieť na všetko odpovede, donekonečna sa pýtal, prečo to a prečo tamto. Samozrejme, to pokračovalo aj vo vyššom veku a chcel, aby bolo po jeho. Keď nebolo, tak sa rozčuľoval. (Smiech.)

Keď vás dávnejšie Viktor predstavil v zákulisí šou Tvoja tvár znie povedome, všetci žasli, ako mlado vyzeráte. Čím to je, ako sa udržiavate?

Som aktívna a som stále v pohybe. Pre mňa nie je relax ani oddych ležať na gauči a nič nerobiť. To ani nie je oddych. Ja sa doma radšej venujem aktivitám – starám sa o záhradu, pestujem kvety, zeleninu a všetko možné a vždy niečo robím, som v pohybe. Snažím sa v rámci možností aj viac športovať, ale to najmä v zime. V lete je toho prirodzenejšieho pohybu viac. Od jesene do jari chodím do fitka, ale nie s nejakou veľkou radosťou (Smiech.) Ono je to len v tom dostať sa tam, potom je človeku už výborne, cíti sa dobre. Často sa však musím premôcť.

Obracia sa na vás niekedy Adela s prosbou o radu? Vie napríklad dobre variť, je upratané, keď k nim prídete na návštevu?

Nepamätám si, že by to bolo vyslovene tak, že by prišla a pýtala si nejakú radu. Skôr veľa vecí vyplynie z toho, že sa rozprávame o všetkom, prirodzene to vyplynie z rozhovorov o rôznych témach. V kuchyni jej to ide dobre. Ona sa veľmi snaží pomáhať, na čo ja nie som zvyknutá. Tým, že som bola s troma chlapmi, zvykla som všetko urobiť sama. Pre mňa je teda každá pomoc vítaná a niekedy možno až zvláštna. Vždy som ja všetkých obskakovala, starala sa o nich, a to nemyslím v zlom. Pre mňa je to úplne prirodzené. Sú to chlapi, takže to potrebujú. Nemám problém, keď si aj o deviatej večer niečo vymyslia. Napríklad že by chceli krupičnú kašu. Vstanem a idem ju uvariť.

Aké vzťahy máte s Adelinými rodičmi, Banášovcami, stretávate sa často?

Stretávame sa. Nehovorím, že často, ale stretávame sa. Nedávno sme boli spolu s Adelkinou mamou v divadle. Ale boli u nás napríklad aj na Vianoce. My máme taký zvyk, že k nám na Štedrý večer chodia všetci, celá rodina. Aj moji rodičia, manželova mama, súrodenci, krstný syn... Nás je na Štedrý večer bežne pätnásť na večeru. Nechceli sme, aby Adelkini rodičia boli sami, tak prišli aj oni a boli sme všetci spolu.

Moderátorka Adela Vinczeová: Svokre dala poriadne zabrať

Výber pre vás

Moderátorka Adela Vinczeová: Svokre dala poriadne zabrať

Súvisiace články

Ženáč Samuel Tomeček: Ako našu svadbu poznačila korona

EXKLUZÍVNE Priznanie svokry Vinczeovej po 3 rokoch od svadby: Šokujúce slová o Adele!

Zlatica Puškárová konečne odkryla tajomstvo šiat z OTO-a. Neuveríte, komu boli určené

Václav Mika sa už teší z druhej dcéry. Dievčatko dostalo nezvyčajné meno

Herečka Viki Ráková pokrstila syna: Mala iba jedno želanie

Výber pre vás