Basu v&nbsp;nej tvorili mužské a ženské cely, pri nich boli tiež hladomorne a samotky pre ťažké prípady. V&nbsp;žalári najčastejšie končili zlodeji, tuláci, delikventi, opilci a cudzoložnice. Spávali na prični so slamou, v&nbsp;budove s&nbsp;nimi na začiatku 18. storočia býval kat, ktorý sa volal Antonin Marsalek.

Dnes je vo väznici múzeum. Uvidíte v&nbsp;ňom nielen originálne meče kata, popravnú stoličku, ale aj strohú listinu Kráľa Ľudovíta I. z&nbsp;roku 1346. Vrchnosti v&nbsp;nej nariaďuje, aby kdekoľvek na území župy pochytala a&nbsp;na trest smrti odsúdila všetkých lúpežníkov a&nbsp;zločincov. K&nbsp;nim v&nbsp;ranom novoveku zrejme patrili aj Michal Lengyel a Alžbeta Mesárová. Muža za vraždu sťali, ženu za cudzoložstvo a&nbsp;zabitie dieťaťa pochovali zaživa. Ani to však pre hriešnicu nebol dostatočný trest. Zasypali ju v&nbsp;jame vystlanej tŕním a&nbsp;srdce jej prepichli kolíkom!

Dávne Košice podľa legiend tiež vynikali čímsi, čo na svete zrejme dodnes nemá pár. Nesmeli ste v&nbsp;nich nadávať na verejnosti. Previnilcov za to zbičovali a&nbsp;niektoré zdroje dokonca tvrdia, že pre hromženie na ulici mohli odvisnúť na šibenici. „To neplatí. Skôr dostali finančnú pokutu,“ uvádza veci na pravú mieru historik Richard Papáč z Východoslovenského múzea v Košiciach. Ani dvesto kilometrov od nich, na Oravskom hrade, nechýbalo väzenie. Dbal oň muž, ktorému hovorili hadnaj. Podozriví z&nbsp;trestného činu čakali pod jeho dozorom za mrežami až do vynesenia rozsudku.

Počas vyšetrovania sa aj na Orave využívalo&nbsp;vypočúvanie pod tortúrou – mučením. Podstúpil ho tiež Jozef Bubenčík, ktorý sa vlámal do kostola a&nbsp;obžalovali ho zo svätokrádeže.

Trestom pre matku, ktorá zabila svoje dieťa, bola zvyčajne smrť, pričom sa prihliadalo i&nbsp;na okolnosti činu. V&nbsp;čase, keď odsúdená čakala na vykonanie rozsudku vo väzení, bol súčasťou trestu neraz aj pôst. „Dva týždne dostávala raz za deň len vodu a&nbsp;chlieb,“ približuje historička Oravského múzea Iveta Floreková. Tvrdý ortieľ hrozil v&nbsp;minulosti aj za čin, aký dnes považujeme za banálny.

Matej Tatarka z&nbsp;Rabčíc na Orave bol pastier. S rodičmi sa odsťahoval do Očovej pri Zvolene, no ako dvadsaťročný začal po salašoch kradnúť ovce. Chytili ho. Stoličný súd&nbsp;odsúdil mládenca na sťatie mečom a vpletenie do kolesa. „Prikovanie k stene za pás alebo krk. Palicovanie, bičovanie, sťatie ruky, drvenie nohy. Lámanie v kolese, obesenie, rozštvrtenie, napichnutie na kôl, upálenie, pochovanie zaživa,“ opisuje Iveta Floreková časť z&nbsp;ďalších dávnych trestov, ktoré mali dopomôcť pri hľadaní pravdy.

V minulosti malo väčšiu váhu svedectvo zemana ako poddaného. Obžalovaný musel mať najmenej dvoch svedkov, ktorí svedčili v jeho prospech.

Odsúdených za rôzne menšie prehrešky na Slovensku kedysi obvykle odsudzovali na bitie palicou alebo korbáčom. Trest sa vždy vykonával na verejnom mieste, aby slúžil ako odstrašujúci príklad pre ostatných.

Častým pokarhaním bolo tiež vystavenie delikventa na pranier, takzvaný stĺp hanby. Jeden z&nbsp;nich objavíte v&nbsp;Liptovskom Trnovci, v dedinke, ktorá bývala kráľovským mestečkom. Stojí na malom námestí a priväzovali k&nbsp;nemu previnilcov, ktorých tu čakal nielen výprask bakuľou, ale aj verejný posmech a opovrhnutie. Okoloidúci na nich mohli beztrestne pľuť, hádzať kamene, dokonca ich poliať pomyjami.

Unikátom strednej Európy sú Katov dom v&nbsp;Trenčíne a klietka hanby v&nbsp;Levoči. Kým&nbsp;na Považí uvidíte halapartne mestských drábov, kovaná klietka na Spiši často slúžila na trestanie žien, ktoré sa po zažatí lámp objavili v&nbsp;uliciach bez sprievodu muža.

Legenda hovorí, že v&nbsp;nej skončila aj richtárova dcéra, ktorá porušila zákaz vychádzania. Keďže nebola iným dámam príkladom, dostala dvojnásobný trest. V&nbsp;Bratislave, ktorá bola už v&nbsp;stredoveku veľkomestskou džungľou, žilo v&nbsp;tých časoch medzi päť- až desaťtisíc ľudí. Obvykle nevedeli čítať ani písať, a&nbsp;ak neboli vojaci alebo tovariši, po celý život sa nepohli z&nbsp;miesta, kde sa narodili. Bratislava nemala kanalizáciu, každý dom mal dvor a ľudia v ňom chovali dobytok a hydinu.

V zápachu a špine žili aj zločinci, ktorí kradli, smilnili či vraždili. Trest smrti obesením však hrozil už za zlodejstvo. Kľúčovú rolu zohrávalo priznanie. „Súd neskúmal, či dotyčný skutočne zločin spáchal. A ani to, či sa priznal sám od seba alebo si od neho priznanie vynútili mučením,“ opisuje historik Vladimír Segeš z Vojenského historického ústavu. Svoje zohrával psychologický nátlak. „Prvýkrát kat mučiace nástroje obvinenému iba ukázal. Druhýkrát, ak sa nepriznal, ho už mučili. Keď sa ani vtedy nepriznal, vyšetrovali ho a mučili tretíkrát,“ uzatvára Vladimír Segeš. Šibenica stála v&nbsp;Bratislave na mieste, ktoré dnes vynechá máloktorý turista. Pri Michalskej bráne.

Obliali ich pomyjami, zmlátili palicou, zavreli do klietky. Za aké prečiny TAKTO trestali ženy?

Výber pre vás

Obliali ich pomyjami, zmlátili palicou, zavreli do klietky. Za aké prečiny TAKTO trestali ženy?

Súvisiace články

FOTO: Dvetisíc blokov ľadu. Dóm na Hrebienku vzdáva úctu TOMUTO chýrnemu parížskemu chrámu

FOTO: Bláznivá lyžovačka! V dánskej Kodani sa môžete spustiť zo strechy spaľovne

VIDEO: Kostol s polmesiacom. Pod symbolom tureckej poroby Gemera si zaspievala aj Lucie Bílá

FOTO: Nadchla vás cez sviatky sága o Márii Terézii? TU s ňou kuli pikle Mauréry aj Pauhoffová

VIDEO: Prdľavka pre cisárovnú. Vodu z Dudiniec pila slávna Sissi, mexický cisár aj Egypťania

Výber pre vás