Na Tematín, hrad ktorý sa vypína&nbsp;na hrebeni Považského Inovca vysoko nad diaľnicou medzi Piešťanmi a&nbsp;Novým Mestom nad Váhom, vedie niekoľko peších trás. Najkratšia a&nbsp;najpohodlnejšia sem stúpa z rekreačného strediska Bezovec. Môžete sa tu najesť aj ubytovať, žiaľ pekné prostredie špatí aj pár rozpadávajúcich sa budov.

Cesta od nich sa najskôr vinie po lúkach, ktoré pripomínajú horskú záhradu. Nad vzácnymi bylinkami lietajú motýle, ktorých je v&nbsp;neďalekej nive Váhu až tisíc osemsto druhov, popri kvetoch skáču lúčne koníky, hniezdi tu orol kráľovský.

Čoskoro sa chodník stratí v&nbsp;lese plnom bukov a&nbsp;javorov,&nbsp;no kľučkovaní medzi nimi uvidíme v&nbsp;diaľke mohutnú skalnú vežu. Zdá sa nám na dosah, no k&nbsp;samotnému hradu budeme klesať a&nbsp;opäť naberať výšku skoro hodinu a&nbsp;pol!

<strong>„Keby nie výhľadu a niekoľko nezvyčajných rastlín, odškodňujúcich namáhavý výstup, oľutovali by sme návštevu zrúcanín. Spustošenie zničilo ešte aj stopy po rozčlenení tohto kedysi význačného hradu,“&nbsp;</strong> opísal svoje pocity šľachtic Alojz Mednyanský v&nbsp;knihe Malebná cesta dolu Váhom v roku 1826. No odvtedy tu neostal kameň na kameni a hrad dnes za stravu z&nbsp;jedného kotla a&nbsp;nocľah opravujú dobrovoľníci...

Tematín leží vo výške šesťsto metrov nad morom a ostáva dominantnou&nbsp; Stredného Považia. Viac ako opis pevnosti, či historické dátumy, do neho súčasníkov lákajú príbehy. A&nbsp;tie hovoria o srdnatých lovcoch&nbsp;mohutného draka, ľstivom úteku majiteľa panstva pred rakúskymi vojakmi, ale aj o Anne – Rosine.

Čo o&nbsp;tejto u&nbsp;nás takmer zabudnutej sadistickej grófke uvádzajú archívy? Na začiatku sedemnásteho storočia sa majiteľom Tematína stal palatín Stanislav III. Turzo, vzdelaný a&nbsp;sčítaný muž, ktorý študoval na talianskych univerzitách a&nbsp;ovládal päť jazykov.

Najradšej sa zdržiaval na ďalšom zo svojich sídiel, Šintavskom vodnom hrad, kde ho očarila mladučká grófka Anna Rosina Listiusová, ktorá sa pôvodne mala stať mníškou. Stanislav III. Turzo si ju vzal ako pätnásťročnú, mali spolu tri deti.

Anna sa rada bavila, vyhľadávala stretnutia s vyššou spoločnosťou a&nbsp;pôsobila milo, no často menila nálady a&nbsp;v&nbsp;čase neprítomnosti manžela prepadávala záchvatom šialenstva. Bedač v&nbsp;Šintave jej časom nepovedala inak ako bosorka. Stanislav ju dokonca nechal zatvoriť do žalára v&nbsp;Čachticiach, kde sa údajne stretla s&nbsp;Alžbetou Bátoryovou.

Historické pramene, ktoré povahu oboch žien porovnávajú, dokonca tvrdia, že Anna Rosina vychádza krutejšia! Na rozdiel od krvavej grófky Alžbety, mučila a&nbsp;vraždila nielen mladé dievčatá, ale aj mužov, starých ľudí a&nbsp;deti.&nbsp;Napriek tomu jej Stanislav III. Turzo všetky tie zverstvá odpustil, no jeho manželka sa nepolepšila.

Časom sa o&nbsp;nej začali šíriť klebety, že má mnoho milencov, medzi ktorých mal patriť aj generál Štefan Pálffy z Červeného Kameňa. Ten čoskoro zmizol bez stopy a&nbsp;Annu zatvorili na hrade Tematín, odkiaľ ale tajne ušla do Šintavy. Čoskoro za záhadných okolností umrel tiež Annin manžel.

Oficiálne mal skonať počas liečenia v piešťanských kúpeľoch, no traduje sa, že ho bylinkovým odvarom otrávila vlastná žena. Tá sa ten istý rok vydala za Juraja Pongrániho. Ešte predtým ako zomrel, ju ale vylúčil zo závetu.

<strong>„V manželstve ma opustila a prekliala mňa aj celú moju rodinu. Vykrikovala hnusné nadávky, ktoré sa ma týkali. Vzala mi vankúše spod hlavy a periny aj plachty, takže som musel spať na sene.&nbsp;Zobrala mi peniaze a listy. Nedovolím, aby čokoľvek zdedila, ani vtedy, ak si do konca svojho života ponechá moje meno,“</strong> vysvetlil v&nbsp;ňom Juraj.

Po smrti Juraja Pongrániho sa Anna Rosina stala neobmedzenou paňou na celom panstve – v Šintave, v Seredi, v Hlohovci, v Pustých Sadoch aj na Tematíne.&nbsp;Pokiaľ boli jej obeťami iba poddaní, darilo sa jej skrývať svoje temné vášne. Mŕtvych dala tajne pochovať, alebo na okolí rozhlásili, že zomreli na týfus.&nbsp;

Osudným sa jej stal útek týranej slúžky Magdalény, ktorá pochádzala zo zemianskeho rodu. Kým podľahla zraneniam rodičom porozprávala o&nbsp;zverstvách ženy, ktorá svoje obete bila reťazami aj drevenými poriskami.

Na konci júna roku 1637 začal palatín Mikuláš Esterházi vyšetrovanie.&nbsp;Proti Anne Rosine vypovedalo okolo osemdesiat svedkov, okrem početných násilností jej dokázali aj dvanásť vrážd. Grófku tiež obvinili z&nbsp;praktizovania čiernej mágie a&nbsp;čarodejníctva. Najvyšší dvorský súd ju následne odsúdil na stratu hlavy a majetkov.&nbsp;

Vďaka vplyvu príbuzných na panovníckom dvore trestu ale unikla a panovník Ferdinand III. jej udelil milosť.&nbsp;Anna Rosina dožila svoj život v&nbsp;samote na Šintavskom hrade, no jej osud je aj veľkým lákadlom Tematína. Nie je však jediným, kvôli ktorému sa na hrad oddá kráčať dve hodiny...

Obete bila reťazou. Za grófkou Annou, krutejšou ako Bátorička, vyšli aj herci z Hornej Dolnej

Výber pre vás

Obete bila reťazou. Za grófkou Annou, krutejšou ako Bátorička, vyšli aj herci z Hornej Dolnej

Súvisiace články

Linda spievala v muzikáloch, o kariéru ju pripravila panická porucha. Úzkosť z nej vyháňa pes

Europoslankyňa Nicholsonová chce pre cyklistov meniť zákon. Mysli radšej na TOTO, odkazujú jej

Prežil zemetrasenie aj epidémiu cholery. Jean z Liptova ale tvrdí, že koronavírus bol najhorší!

Čisté ulice, žiadna kriminalita, na penziu po päťdesiatke. TAKÉTO je Bielorusko očami Slováka

Joe Biden žiada tajné služby, aby zverejnili správu o vzniku COVID-19. Je kľúčom čínska baňa?

Výber pre vás