Ivana Mandáková

Mária Zerzanová

Mnoho ľudí má teraz čas premýšľať doma nad tým, prečo nás postihla pandémia koronavírusu. „Stalo sa to, čo sa v globalizovanom svete v jednej chvíli už stať muselo. Mnohí o tom hovorili, mnohí o tom písali, sú o tom nakrútené stovky science fiction filmov. V podstate mnohí nekládli otázku, či sa niečo takéto stane, ale kedy sa to stane,“ hovorí docent PhDr. Michal Vašečka, PhD., v rozhovore, ktorý poskytol denníku PLUS JEDEN DEŇ.

Napriek tomu nás to všetkých prekvapilo a dokonca zaskočilo nepripravených...

Všetkých to prekvapilo. Na toto sa dá ťažko pripraviť. Pokiaľ celá spoločnosť žije v atmosfére predstavy neustáleho rastu, neustáleho zlepšovania životnej úrovne, neustáleho zlepšovania technologických možností, tak prestane premýšľať&nbsp;o možnom regrese. My už od zmeny v roku 1989 neustále žijeme v predstave, že všetko sa bude neustále zlepšovať. Ale tak život nikdy nevyzeral, to je falošná predstava. Teraz sme dostali malú facku na pripomenutie, že pozor, svet sa vyvíja v sínusoidách. Niekedy idete hore, a čo ide hore, musí ísť raz aj dole. To sa nám teraz stalo. Náš súčasný životný štýl je dlhodobo neudržateľný.

Ako sociológ ste už o tom písali a zrejme existuje aj množstvo literatúry...

Čítame to, ale už si to ani nepripúšťame. Pripomeniem, že jednou zo&nbsp;základných sociologických tém je, ako zladiť svoju prácu so svojím rodinným životom a voľným časom. Mnohí sme sa však dostali do situácie, že už žiadny voľný čas nemáme. A toto je moment, keď sa vlastne všetka dynamika spoločnosti násilne zastavila. Všetci sme nespokojní, sedíme doma, niektorým z toho – ako sa hovorí – začína „prepínať“. Ale je to vlastne moment, ktorý otvára priestor na zamyslenie. A na to poukazujú či už kresťanské skupiny, alebo ekológovia – poďme sa teraz rozprávať o podstate nášho bytia. Lepšia šanca tu nebola celé roky.

Ľudia sa sťažujú na to, že médiá prinášajú samé negatívne správy a veľmi to vplýva na nálady v spoločnosti. Ako to teda na nás vplýva?

Už pred desaťročiami odborník na médiá Marshall McLuhan hovoril, že médium je zároveň správou. V tomto zmysle je ťažké podávať pozitívne správy v čase pandémie. Treba z pohľadu médií tlačiť, aby tam boli aj príjemné momenty, ale je to čoraz ťažšie. Vôbec nemusíme pochybovať o tom, že súčasná situácia má vplyv na ľudí. Už teraz je vidieť, že psychiatri, psychológovia a psychoterapeuti začínajú riešiť problémy ľudí, ktorí to jednoducho nezvládajú.

Je známe, že istá časť populácie má psychické problémy a poruchy, niekoľko percent populácie sú hraničné osobnosti, ktoré medzi nami fungujú veľmi dobre, ale majú niektoré odchýlky. To všetko sa teraz zvýrazňuje, všetko môže byť viditeľnejšie. Aj to, že sa objavia ľudia, u ktorých sa môže prebudiť možno doteraz spiaca porucha, je, bohužiaľ, pri dlhšom pobyte doma celkom realistické.&nbsp;Keď pominie táto pandémia, psychiatri a psychológovia budú mať nesmierne veľa práce.

Ako vo všeobecnosti prežiť túto situáciu bez toho, aby sa nám nerozpadli vzťahy. V Číne vraj vzrástla rozvodovosť…

Keď sme zatvorení na jednom mieste príliš dlho, tak nevyhnutne prichádza ku konfliktom, dôjde k tzv. ponorke. K najväčším hádkam a problémom dochádza v štandardných situáciách v nedeľu, keď sa ľudia stretnú doma, napríklad pri sviatočnom obede. Najviac sa ľudia vedia pohádať práve vtedy, keď by mali mať rodinnú pohodu. Neprichádza k tomu napríklad v utorok poobede, ale práve v nedeľu. A teraz tých nedieľ máme za sebou takmer nekonečný rad, a to je nápor. Dá sa to porovnať so situáciou v lete, keď je vonku 39 °C, ľudia majú doma obidve deti, ktoré vyvádzajú – po týždňoch sú z toho všetci na nervy. Teraz je to ešte znásobené úplne oprávneným strachom. Mnohí ľudia vedia, že sa im teoreticky nemusí nič stať, lebo sú mladí a zdraví, ale všetci majú nejakých rodičov, starých rodičov, niektorí možno po operáciách, a to je situácia, kde strach o blízkych pociťuje každý.

Nedávno ste povedali, že našu krajinu vždy veľké epidémie či vojny iba „lizli“, preto kdesi v povedomí opäť dúfame, že neskončíme tak ako okolité krajiny. Dopadneme aj teraz lepšie ako ostatní?

Keď som hovoril, že Slováci majú vlastne šťastie vo svojej novodobej histórii, mohol som niekoho rozrušiť, pretože život na Slovensku za posledných sto rokov nebol ľahký. Ale v porovnaní s niektorými okolitými štátmi sa nám darilo relatívne dobre preplávať históriou. Ľudia, ktorí dobre poznajú slovenskú históriu, vedia, že Slováci sú jedni z najväčších víťazov 20. storočia v rámci Európy – napriek mnohým problémom sú neustále na vzostupe.

Aj teraz sa môže teoreticky stať, že z toho vyjdeme dobre. Úrovňou technickej prípravy na tom nie sme najlepšie, treba si to s istým znepokojením pripustiť. Ale to, ako zareagovala spoločnosť, je veľký prísľub do budúcna. Napriek tomu, že často vidíme vo svojom okolí ľudí, ktorí porušujú predpisy a zákazy, tak vo všeobecnosti slovenská spoločnosť zareagovala výrazne lepšie ako mnohé spoločnosti v západnej Európe.

V čom sme zvláštni oproti našim susedom?

Slováci ako malý národ chceli náročné 20. storočie hlavne prežiť. Mali sme to tak trochu pod kožou. Nie je na tom nič zlé, aj evolučne je to výhodné. Niekedy sme robili kompromisy, ktoré nás spätne netešia, ale je fakt, že sme cez mnohé celoeurópske katastrofy vedeli pomerne dobre preplávať. Teraz si ľudia uvedomili, že pandémia je niečo, čo si nebude vyberať. Nemôžete urobiť to, že sa politickým rozhodnutím vyhnete nejakému konfliktu, že sa budete snažiť byť nejakým spôsobom alibista. A keďže ľudia poznajú stav slovenského zdravotníctva, zareagovali veľmi rýchlo. Začali dodržiavať predpisy spôsobom, ktorý je na Slovensku bezprecedentný.

Niektorí ľudia v západnej Európe sa možno spoliehajú na to, že ich zachráni dobré zdravotníctvo. Bežný Američan sa možno spolieha na to, že ho zachráni vláda, ktorá už rozhodla, že začne ľuďom posielať peniaze na účty. Nič z toho na Slovensku nebude. Ľudia to dobre vedia. Začali byť veľmi svedomití a vedia improvizovať. Je skutočne až dojímavé, ako každá druhá žena šije rúška. Keď už ušije pre širokú rodinu, tak začína šiť pre okolie, pre svojich susedov. Keď Rómky z Dobšinej už ušili&nbsp;rúška pre všetkých z rómskej komunity, začali šiť pre seniorov v Dobšinej, ktorí sú Nerómovia. To je veľký prísľub do budúcna – táto kríza sa môže pozitívne prejaviť na prípadnom zlepšení vzťahov medzi skupinami, kde to vie občas zaškrípať. Toto sa v mnohých krajinách nedeje. V solidarite, ktorú sme znovuobjavili práve cez túto chorobu, sme našli niečo, čo nám všetkým chýbalo.&nbsp;

Viac sa zaujímame aj o starších, ponúkame pomoc v panelákoch. Začneme sa viac zaujímať o svoje okolie?

Myslím si, že áno. Otázka je, dokedy nám to vydrží. Zdá sa mi, že pandémia nás zmení, určite nie všetkých a určite nie nastálo. No dostali sme šancu popremýšľať nad tým, čo je vlastne v živote dôležité. Ako človek, ktorý pôsobí v akademickej sfére, vidím, ako sa kolegovia začínajú viac zamýšľať nad zmyslom ich činnosti. Práve teraz im pripadá absurdné, že majú v tomto roku napísať dva články do karentovaných časopisov, ktoré si prečíta pár ľudí. Premýšľajú, či to vôbec má zmysel. Vedeli to aj roky dozadu, ale nezamýšľali sa nad tým.

Iní sa možno zamýšľajú, prečo zhromažďujú peniaze tak zúfalo, aký to má vlastne všetko zmysel. To sú dôležité otázky. A&nbsp;možno, naopak, tie zamestnania, ktoré sme vo svojom okolí nevídavali – smetiarov, predavačky, vodičov – začneme vnímať inak ako doteraz. Ľudia ich veľmi často prehliadali, boli to akoby menej dôležité pracovné pozície. To má teraz šancu sa zmeniť.

Čo bude, keď sa toto skončí?

Ľudia sa budú chcieť rýchlo vrátiť k svojmu predošlému životu. Pre niekoho to môže byť možnosť chodiť na plaváreň, pre niekoho kaviareň, pre iných možnosť ísť do kina. Každý si nájde to svoje. Dôležité je, či sa ľudia vrátia k svojmu predošlému životu trochu reflexívnejšie a tam vidím aj zodpovednosť médií. Zrejme budú robiť podobné veci ako doteraz, ale otázne je, či to nezačnú robiť tak, aby to malo nejakú pridanú hodnotu. Aby len nezarábali peniaze, ale mali pocit, že je to niečím dôležité zo širšieho hľadiska. Či si začnú viac vážiť niektorých okolo seba.

Často sme voči sebe veľmi necitliví&nbsp;– neoceníme, že zdravotníci, ktorí sa o nás starajú, to majú v mnohom ťažké. Alebo na smetiarov, ktorí prídu ráno o štvrtej, ešte nadávame, že nás zobudili veľkým rachotom. Ale oni sú vlastne chudáci, ktorí to musia robiť v noci, aby nezapchávali ulice cez deň. Ani im to možno nevyhovuje a nie sú z toho najšťastnejší. Možno príde pochopenie hlbších súvislostí fungovania spoločnosti, a to by bol úžasný výsledok v situácii, keď na tom ekonomicky zrejme nebudeme najlepšie.

Nakoľko je podľa vás reálne, že sa staneme lepšími?

Na chvíľu sa to určite stane. Aj keď to nemusí vydržať naveky a ani to nevydrží, dôležitá je tá skúsenosť. Ja si ako pamätník novembra ’89 spomínam, ako ľudia začali byť k sebe na chvíľu lepší. Vydržalo to možno niekoľko mesiacov, ale ostala na to spomienka, že vieme byť k sebe lepší, že nemusíme byť k sebe takí brutálni, nevšímaví. Spomínam si, ako ľudia boli schopní zastaviť autom pri zastávke, poďte, idem tam a tam, zveziem vás. Predtým sa to nedialo, už ani potom nie. Ale ostalo nám v pamäti, že svet môže byť krajší. To vedomie nás môže držať nad vodou v časoch, ktoré nemusia byť vôbec príjemné.

Zmení sa podľa vás trh práce?

Zrejme sa zmení. Bude dôležité, aby na Slovensku nedošlo k tomu, čo už zjavne vrcholí v niektorých iných krajinách, napríklad aj v susednom Maďarsku. Viktor Orbán už predložil návrh zákona, ktorý má umožniť zamestnávateľom veľmi slobodne prepúšťať bez akceptovania dohôd hromadného vyjednávania. To je taká zmena maďarskej legislatívy, že Maďarsko sa môže stať veľmi vulgárne kapitalistickou krajinou akoby z konca 19. storočia.

Určite budú aj na Slovensku ľudia, ktorí budú chcieť meniť Zákonník práce, možno zjednodušovať. Treba dohliadať na to, aby sa to neobrátilo proti ľuďom. Šance, že práve epidémiu niektorí ľudia využijú na zásadné zmeny, o ktorých nebude môcť prebiehať diskusia, môžu byť u niektorých veľké. To, čo by ste za normálnych okolností museli dlho diskutovať v parlamente, môžete urobiť jednoducho v priebehu jedného dňa a stále sa vyhovárať na pandémiu.

Myslíte, že zaniknú niektoré povolania alebo to urýchli ich zánik?

Spoločnosť sa mení a pandémia môže urýchliť to, čo sa už vlastne deje. Keď som sa v čase socializmu hlásil na strednú školu, tak bol napríklad odbor opravár písacích strojov. Ak ste to na učňovke vyštudovali, tak ste po revolúcii mali smolu. Jednoducho zmizli písacie stroje.

Pandémia môže napríklad urýchliť úbytok ľudí v bankovom sektore. Banky môžu zistiť, že mnohí ľudia v tomto sektore nie sú až takí potrební. Mnohé veci sa dajú robiť online, pri priehradke môže stačiť, ak sedí jedna-dve osoby. Po vynáleze umelej inteligencie tam môže sedieť aj nejaký android. Pandémia môže urýchliť naše poznanie, že veci sa dajú robiť ináč. Podobne v&nbsp;školstve – teraz aj učitelia, ktorí boli rezistentní, aby zavádzali technológie,&nbsp;sú nútení meniť svoje zvyklosti. Školstvo tak pandémia prinúti, aby sa zmodernizovalo, a to je paradoxne pozitívny výsledok pandémie.

Umelci pomerne skoro požiadali vládu o pomoc. Je to podľa vás morálne, keď aj iní ľudia možno už majú alebo budú mať existenčné problémy?

Priznám sa, že ľudsky ich chápem. Viem si predstaviť, že mnohým ľuďom môže prekážať, prečo sa ozývajú práve umelci. Možno aj preto, že také médiá, ako je aj váš denník, z nich vyrábajú celebrity, ktoré sú výnimočné. Obyčajný pracujúci človek si myslí, že sú to ľudia utopení v bohatstve, určite majú ušetrené. Mnohí však nemajú.

Herci či hudobníci majú mnohokrát až prekvapivo nízke príjmy. Živia sa tým, že berú rôzne zákazky v komerčných televíziách na to, aby mohli robiť kvalitné divadlo či kvalitné koncerty. Keď toto všetko zrazu padne, nevyrába sa v televíziách, nehrá sa ani divadlo, tak im ostáva základný príjem alebo ani ten nie, keďže mnohí z nich sú živnostníci. Môže sa im stať, že niekoľko mesiacov nebudú mať žiaden príjem. Paradoxne, môžu byť na tom horšie ako človek s biednym platom, ktorý pracuje niekde za pásom.

Zamestnaní ľudia s nízkymi platmi sú oprávnene frustrovaní, lenže práve ich teraz vláda podrží, keďže ich zamestnávateľovi dá v nejakej podobe peniaze, či ich aspoň odpustí v podobe niektorých odvodov. Umelci však budú niekoľko mesiacov „sušiť“ spôsobom, ktorý si nepamätajú ani z ťažkých rokov začiatkov transformácie.&nbsp;

Sociológ Vašečka: Keď pominie pandémia, psychiatri a psychológovia budú mať veľa práce

Výber pre vás

Sociológ Vašečka: Keď pominie pandémia, psychiatri a psychológovia budú mať veľa práce

Súvisiace články

Kríza v šatníku prezidentky: Koronavírus sťažuje návrhárke prípravu garderóby Zuzany Čaputovej

Tvrdé slová Matoviča o cestovaní počas Veľkej noci: V situácii pandémie to znamená darovať smrť

Sme pripravení na mŕtvych? Šéf pohrebákov prezradil šokujúcu vec!

Prázdny kostol, omša v televízii a kázne v schránke. Takúto Veľkú noc farárka nezažila

Odborník na závislosti MUDr. Okruhlica: Komu môže koronavírus paradoxne pomôcť

Koronavírus vystrašil aj pápeža. František presunul krížovú cestu od kolosea na pusté námestie

Výber pre vás