Šimon býva pod hrádzami troch tajchov.  Ak by sa roztrhli, voda by spláchla aj príbeh Beatles

Šimon žije pod hrádzami troch tajchov v Banskej Štiavnici. Spí pokojne?

Šimon žije pod hrádzami štiavnických tajchov. Môže pokojne spať?

Minulý týždeň zasiahli Slovensko prudké vytrvalé dažde. Rieky a&nbsp;potoky sa vyliali z&nbsp;korýt, strhávali autá, zaplavovali domy. Jeden človek pri povodniach prišiel o&nbsp;život, ďalším voda spôsobila škody za státisíce eur. Najhoršia situácia bola v&nbsp;Rudne nad Hronom, kde sa nad dedinou roztrhla hrádza. Hať vystavali&nbsp;v rámci projektu malých hrádzok, ktoré budovali šetrným spôsobom voči prírode. Vydržala desať rokov. Podľa všetkého pri jej stavbe došlo ku konštrukčnej chybe a&nbsp;pod náporom vody sa zlomila.

Pol hodiny jazdy autom od Rudna nad Hronom je Banská Štiavnica. Naši predkovia v&nbsp;nej od 16. storočia vybudovali unikátny systém 24 umelých nádrží, ktoré dnes obdivuje celý svet. K&nbsp;najstaršiemu z&nbsp;nich, päťstoročnému tajchu Veľká vodárenská, nás vedie Šimon Martin Šafařík (25).

Jedinečné Múzeum Deža Hoffmanna, ktoré mladík otvoril v&nbsp;rodnom dome dvorného fotografa Beatles, stojí kúsok od jeho hrádze. V&nbsp;údolí nad múzeom sú dokopy hneď tri tajchy. Kráčame k&nbsp;nim po rozbitej ceste, ktorá sa cez lejak zmenila na potok.

Tyrkysovú vodu vo Veľkej vodárenskej zadržiava hrádza široká šestnásť metrov. Roztrhla sa aj ona, naposledy v&nbsp;roku 1785. „Veľmi ťažko si tú situáciu viem teraz predstaviť. Ale pokiaľ by sa to stalo, voda by sa obrovskou rýchlosťou valila smerom na Trojičné námestie. Brala by so sebou všetko, čo by jej stálo v&nbsp;ceste. Možno aj s naším domom a&nbsp;s príbehom Beatles, ktorý tu cez Deža Hoffmanna ako jediní na svete prinášame,“ hovorí Šimon. Žiadnu hrozbu nad sebou nevníma. Viac ako neďaleká hrádza ho desí voda, ktorá sa po májovej prietrži valí po ceste okolo múrov jeho domu.

Dávni stavitelia priehrad nepoznali súčasné materiály a výpočty im nerobili počítače. Napriek tomu im hrádze nepraskali po desiatich rokoch. „Rodný dom Deža Hoffmanna má viac než dve storočia, dokonca je napojený na raz takú starú ručne tesanú banskú štôlňu. Keď sme ho rekonštruovali, našli sme v murive aj pôvodné hlinené tehly, boli suché a&nbsp;bez prasklín. Koľko rokov vydržia moderné materiály?“ nahlas uvažuje Šimon. Podľa jeho úsudku dnes staviame rýchlo, kvalita často ustupuje tlakom, neraz politickým...

Je doslova veda, ako vznikali nádrže pri Banskej Štiavnici, ktoré kedysi slúžili aj na odčerpávanie vody zo zatopených baní. Z&nbsp;miesta najskôr baníci vyrúbali stromy a&nbsp;zodrali ho až na skalu. Všetky staré štôlne v&nbsp;oblasti vyčistili a&nbsp;vyplnili nepriepustným ílom, ktorý ubili. Základ hrádze postavili z&nbsp;troch radov mocných dubových kolov, ktoré vyplietli vŕbovým prútím. Medzi takto vytvorené steny navozili íl a&nbsp;priestor ďalej spevňovali. „Pustili naň stádo kôz alebo oviec a&nbsp;tie po hrádzi preháňali. Na udupanú hrádzu následne navozili hlinu a&nbsp;kamene. Nešlo to rýchlo, na takejto stavbe celé roky nádenníčili stovky až tisíce mužov a&nbsp;žien,“ pokračuje Šimon.

Dolinkou vyjdeme k&nbsp;tajchu Červená studňa. Ide o&nbsp;druhé najvyššie položené umelé jazero v&nbsp;Štiavnických vrchoch, leží takmer v&nbsp;sedle. Odtiaľto sa dostaneme k&nbsp;tajchu Klinger. Ten patrí k&nbsp;najznámejším v&nbsp;regióne, už v&nbsp;polovici 19. storočia stáli na jeho brehu šatne. Ženy v&nbsp;jazere sa vtedy mohli kúpať dopoludnia, muži popoludní. Slnili sa na ukotvených pltiach. V&nbsp;chladnom máji na chodníku okolo tajchu teraz stretávame najmä turistov a bežcov. Nikto z&nbsp;nich sa tragédie, aká sa stala v&nbsp;Rudne nad Hronom, nebojí.

Hrádza jazera je impozantná. Je dlhá takmer stotridsať, široká šesť a&nbsp;vysoká dvadsaťdva metrov. Priamo pod hrádzou, ktorú zrekonštruovali v&nbsp;polovici deväťdesiatych rokov, sa stráca chalupa Šimonovho kamaráta, Jána Špinera (31). „Íl na stavbu jadra hrádze sem vozili železničkou od tajchu Červená studňa, čo sú tri kilometre. Bolo to prvý raz, čo v&nbsp;Uhorsku pri podobnej stavbe použili vláčik. Dnes pri rekonštrukcii takýchto nádrží používame materiály a&nbsp;postupy, pri ktorých mám isté pochybnosti,“ nezakrýva Ján Špiner, architekt, ktorý vyrastal v&nbsp;Banskom Studenci. V&nbsp;dome pod hrádzou tamojšieho Kolpašského tajchu.

„Náš pozemok je v&nbsp;sklone hrádze, horná hrana záhrady je priamo na nej. No hučať vodu počujem len vtedy, keď je vysoká hladina a&nbsp;technici ju vypúšťajú do odtokových kanálov. Verím starým majstrom a&nbsp;žiadnu hrozbu z&nbsp;hrádze necítim. Žiť niekde inde ako pod ňou si neviem predstaviť,“ uzatvára Ján Špiner. Nikto z ľudí, ktorých sme pri štiavnických tajchoch stretli, si nemyslí, že by niektorý mohol spôsobiť povodeň, aká zničila neďaleké Rudno nad Hronom. Isto aj preto, že na výstavbe tajchov sa podieľali len tí, ktorí k&nbsp;nim mali čo povedať...

Po každej tragédii nasleduje kolotoč vzájomného obviňovania. Kto je vinný za povodeň v&nbsp;Rudne nad Hronom? „Zadržiavanie vody v&nbsp;krajine rôznymi prehrádzkami má svoj význam, tu bola zvolená zlá forma,“ vyjadril sa riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) Róbert&nbsp;Hok. Za projektom hrádzok v&nbsp;slovenských lesoch stál environmentalista Michal Kravčík, ktorý ešte v&nbsp;roku 2013 na svojom blogu pozýval ľudí na návštevu vynoveného tajchu. Jeho projekt mal Rudno nad Hronom zachrániť od povodní, stal sa však opak.

V&nbsp;rámci programu hradenia bystrín vznikali v&nbsp;slovenských lesoch nové prehrádzky, zároveň sa udržiavali staré. Kedysi to bola vysoká špecializácia lesníkov, v&nbsp;súčasnosti na ňu nie sú peniaze. „Keďže sme túto činnosť zanedbali, treba považovať prípad v&nbsp;Rudne nad Hronom za memento. Takýchto prehrádzok vyrástli stovky až tisíce, niektoré zanikli alebo sú nefunkčné,“ povedal šéf agrorezortu Ján Mičovský. Prehrádzka, ktorá sa pretrhla, mala aj podľa neho zrejme chybu v&nbsp;konštrukcii či údržbe.

Vodná nádrž v&nbsp;Rudne nad Hronom je súčasť celoslovenského Programu revitalizácie krajiny a&nbsp;integrovaného manažmentu povodí Slovenska. Realizoval sa v&nbsp;rokoch 2010 až 2012. Jeho cieľom bolo vybudovanie systému opatrení na zabezpečenie prevencie pred povodňami a&nbsp;znižovanie rizík vysušovania krajiny. Realizáciu projektov zabezpečovali samotné obce. Stavali napríklad odrážky na zvážniciach, zádržné jazierka, prehrádzky na vodných tokoch. V&nbsp;Rudne nad Hronom obnovili starý banský tajch, ktorý mal stopäťdesiat rokov. Z&nbsp;vládneho materiálu k&nbsp;programu nie je zrejmé, kto mal následne zabezpečovať kontrolu a&nbsp;čistenie postavených prehrádzok.

Šimon býva pod hrádzami troch tajchov. Ak by sa roztrhli, voda by spláchla aj príbeh Beatles

Súvisiace články

Fotografka Jana mapuje zničené grófske sídla na Slovensku. Pri TÝCHTO záberoch sa budete hanbiť

NEUVERITEĽNÉ! Home office nevplýva len na ľudské zdravie, ako nič predtým nivočí aj prírodu

VIDEO: Počas pandémie koronavírusu rozprávkovo bohatnú výrobcovia plastov. Ekológovia mlčia

Šialená zábava Slovákov. Hľadajú v horách medvedie brlohy a fotografujú v nich medvieďatá!

Pracovala pre Armaniho, nadchol ju Warhol. Zuzu Valla teraz nefotí módu, ale COVID-19 v továrni

Výber pre vás