Ráno vstanú krátko po siedmej. Nasleduje hygiena, počas ktorej mama syna umyje, prebalí a&nbsp;preoblečie. „Z postele ho na rukách prenesiem do kočíka a&nbsp;prejdeme do kuchyne, kde raňajkujeme. Riška kŕmim sondou do žalúdka, občas mu ale nejaké jedlo, ktoré dokáže prehltnúť, vložím aj do úst,“ prezradí Tatiana Opaterová.

Po raňajkách a&nbsp;rozprávke nasleduje hodinové cvičenie, prechádzka vonku, obed a&nbsp;oddych. Popoludnie mama so synom opäť trávia na vzduchu, cvičia, po večeri a&nbsp;rozprávke ide Richard späť. Mama má posteľ hneď vedľa neho, predtým ako sa na noc uloží ona, ešte syna polohuje.&nbsp;

Nie vždy žila Tatiana Opaterová takouto rutinou. Jej mladší syn Richard sa narodil ako zdravé dieťa. Naučil sa sedieť aj chodiť, štebotal, chytal do rúk veci. „Akurát sme sa smiali, že nevie trafiť do bránky pred domom, ktorú sme mali za rohom. Vždy išiel rovno!“ vráti sa do minulosti pani Opaterová. Keď to prestalo byť zábavné, zašli za lekárom.

Jeden na chovaní jej syna nevidel nič zvláštne, druhý mame odporučil, nech ho naučí kráčať po čiare. Až tretí, na naliehanie rodičov, poslal malého Oravca na magnetickú rezonanciu do Martina.

„Ukázala, že náš vtedy trojročný chlapček mal v hlave tumor veľký ako pomaranč!“ vzlykne si Tatiana. Z nemocnice ich už nepustili, naopak, putovali rovno na operačnú sálu do Bratislavy. Richard sa stal onkologický pacient. Rok po chirurgickom zákroku chodil s mamou na ožarovanie a zdalo sa, že rodine z Oravy svitla nádej na lepší život.

„Syn nemal vlasy, no chodil a rozprával. Nádor v jeho hlave sa síce trošku zväčšil, ale úplne vyzdravieť mal po operácii gama nožom v Prahe. Žiaľ, tešili sme sa predčasne,“ pokračuje pani Opaterová.

V Česku Tatiane oznámili, že zvyšky tumoru dokážu odstrániť, no v Riškovej hlave našli ďalší problém. Na mozog mu tlačilo klbko spletených ciev, ktoré mohli kedykoľvek prasknúť. Po ožarovaní dostal lieky, z ktorých neprirodzene opuchol. Za pár týždňov pribral tridsať päť kilogramov.

„Mal veľké brucho a nevládal zdvihnúť ruky. Až, keď mu pilulky vysadili, v priebehu niekoľkých mesiacov sa opäť dal dokopy,“ spomenie si Tatiana. Ale to najhoršie malo iba prísť...

V&nbsp;jeseni roku dvetisíc pätnásť Richard Opatera vstal z&nbsp;postele. Objal mamu a&nbsp;pošepol jej, že do takého krásneho rána sa ešte nezobudil. „Krátko na to mi povedal, že ho bolí hlava. Vyvrátil oči a&nbsp;ostal bezvládne ležať,“ vysvetľuje pani Tatiana. Záchranári Richarda, ktorému v&nbsp;hlave prasklo práve klbko ciev, ešte v&nbsp;sanitke stabilizovali, no po ďalšej operácii ostal chlapec v&nbsp;bdelej kóme.

Spočiatku ležal, dýchal kanylou v&nbsp;krku a až neskôr občas mihol viečkami. Pred dvomi rokmi sa jeho zdravotný stav konečne pohol dopredu, od tých čias sa pomaličky stále zlepšuje. Dnes už ako tak ovláda ľavú polovicu svojho tela. Zdvihne špičku ľavej nohy, pokrčí koleno.

„Občas kopne do lopty, ktorú mu položím na posteľ. Z&nbsp;<a href="https://www.domoss.sk/1104-umyvacky-riadu" target="_blank" rel="noopener">umývačky riadu</a> povyberá vidličky. V&nbsp;ruke udrží pastelku, pri Človeče nehnevaj sa sám hodí kocku. Akurát, keď na nej vidí šestku, tak ju nekotúľa, ale položí!“ zasmeje sa Tatiana Opaterová, ktorá svoj život prispôsobila Richardovmu.

Liečil sa v Piešťanoch, dvanásťkrát si vyskúšal hojivú silu magnetov v&nbsp;Neurorehabilitačnom ústave v&nbsp;maďarskom meste Šopron, päťkrát toľko okúsil hyperbarickú komoru v&nbsp;Košiciach. S&nbsp;peniazmi na terapiu rodine zakaždým pomohli kamarátky, ktoré pre Riška zorganizovali zbierky a&nbsp;tiež rôzne nadácie.

„Lekárka ma kedysi nahovárala, nech dám syna do ústavu, pretože starostlivosť o&nbsp;takéhoto pacienta zvládne málokto. Zaťala som päste a&nbsp;nevzdala som sa. Nedávno som tu lekárku stretla na chodbe nemocnice. Najradšej by som jej porozprávala, že Riško sa z&nbsp;kómy prebral. Že dva dni v&nbsp;týždni chodí do špeciálnej školy, kde má svoju lavicu. Opísala by som jej, ako má rád ostatné deti, spoločnosť ktorých ho posúva dopredu, ale zahryzla som si do jazyka!“ dodáva Tatiana Opaterová, ktorá okrem starostí so synom, musela zvládnuť aj ďalšie životné nástrahy.

Dnes už jej bývalý manžel, podľahol svetielkam hracích automatov. Rodine zanechal dlhy, kvôli ktorým prišli o&nbsp;strechu nad hlavou.&nbsp; Napokon skončila s deťmi v&nbsp;jednej izbe rodičovského domu. Teraz už dva roky žije s&nbsp;dvomi synmi – starší ide akurát na vysokú školu - v&nbsp;neveľkom byte v&nbsp;niekdajšej priemyselnej časti oravského mestečka.

Mesačne dostáva necelých 700 eur, väčšina z&nbsp;nich ide na stravu, bývanie a&nbsp;Riškove lieky. Tatiana z&nbsp;takéhoto príjmu veľmi vyskakovať nemôže, navyše cíti ako teraz všetko dražie. Ale jedným dychom pripomína, že veľa toho nepotrebuje.

„Hlavu si najradšej vyčistím na turistike s&nbsp;kamarátkami, rady spoznávame krásy Oravy. Niekedy si skočíme na kávu, raz za čas zájdem ku kaderníčke. No odvšadiaľ sa ponáhľam domov, trápim sa, či Richard niečo nepotrebuje,“ prezradí Tatiana Opaterová, ktorú viac ako všetky synove diagnózy naposledy vystrašil koronavírus.&nbsp;

„Musela som prestať sledovať správy o&nbsp;COVID-19. Prvé týždne, keď sme ešte o&nbsp;ňom nevedeli takmer nič, mi z&nbsp;nich doslova prichádzalo zle,“ nezakrýva Tatiana Opaterová.

S&nbsp;očkovaním proti koronavírusu váhala, napokon ho podstúpila. Aj preto, že niektorí jej známi mali ťažký priebeh a&nbsp;ona chcela ochrániť syna. „Myslela som na Richarda, ktorý kvôli svojmu zdravotnému stavu nemôže byť očkovaný a&nbsp;dokonca nemusí ani nosiť rúško. Bála som sa, že ak ochoriem a&nbsp;skončím v&nbsp;nemocnici, nebude ho mať kto otočiť v&nbsp;posteli. Áno, vnímam aj rozličných pochybovačov, no verím, že v&nbsp;našej rodine sa takto najhorším scenárom vyhneme,“ uzatvára Tatiana Opaterová.

Objal mamu a odpadol. Tatiana sa roky stará o syna v kóme, ktorý iba klipkal očami a TERAZ...

Výber pre vás

Objal mamu a odpadol. Tatiana sa roky stará o syna v kóme, ktorý iba klipkal očami a TERAZ...

Súvisiace články

Necháva si iba najcennejšie. Vieme, kde končia vzácne dary pre pápežov aj také, ktoré nechcú

Iným rany rozdával, jemu ich nadelil osud. TAKTO svetový šampión Juraj Tabak bojoval s opiátmi

Obuvník Pána prsteňov. Juraj zo Žiliny šil topánky pre slávneho Gluma aj Cézara z Planéty opíc

Ďalšie poníženie Borisa Kollára! Zima sa ešte nezačala a už dostal ďalšiu ranu od Gröhlinga

Šoférovať nemohla, písala knihu. Drsný román slovenskej kamionistky pokrstila Adela Vinczeová

Výber pre vás