Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Keď ich vezmete do dlane, sú mäkučké, tiché a&nbsp;veľmi pohyblivé. Fascinujúce. Larvy muchy čiernej, ktorá pochádza z&nbsp;Indočíny, nie sú práve prítulnými domácimi zvieratami, ale pre rodinu zoológa a&nbsp;molekulárneho biológa Eduarda Kolesára predstavujú dôležitú súčasť života. Nebudeme preháňať, ak povieme, že vďaka nim Kolesárovci pomáhajú zachraňovať planétu.

Šikovný muž, ktorý v&nbsp;Nitre vybudoval firmu na zber a&nbsp;likvidáciu biologicky rozložiteľného odpadu, dnes dokonca čaká na potvrdenie európskeho patentu. O&nbsp;čo vlastne ide?

„Vo firme sme robili výskum, ktorý ukázal, že larvy muchy čiernej dokážu využiť vo svoj prospech takmer všetok kuchynský odpad. Rozmýšľal som, ako tento poznatok využiť, a&nbsp;oslovil som niekoľko spoločností. Na môj návrh zareagoval obchodný reťazec Kaufland, ktorý pátral po možnostiach rozloženia bioodpadu. Pri spoločnej diskusii potom prišiel nápad vyskúšať larvy aj na čistenie fólií a&nbsp;plastov, do ktorých sa balí mäso či šaláty, skrátka potraviny, a&nbsp;ktoré sa pre toto biologické znečistenie nedajú recyklovať,“ vysvetľuje Eduard Kolesár. Prísť na to, ako sa správať k&nbsp;larvovým „slečnám“ tak, aby im chutilo čo najlepšie a&nbsp;vylízali svoj pomyselný tanier dočista, nebolo jednoduché. „Spolu s&nbsp;ľuďmi z&nbsp;obchodného reťazca sme viac ako tri roky hľadali riešenia na rôzne problémy,“ hovorí. „Napríklad sme potrebovali zistiť, aká teplota a&nbsp;vlhkosť im vyhovuje, kedy či koľko ich máme na fólie umiestniť,“ dodáva s&nbsp;tým, že v&nbsp;našich podmienkach sa z&nbsp;lariev indočínska mucha nevyliahne. Ak by sa to aj stalo, bola by jej u&nbsp;nás zima, v&nbsp;noci by uhynula.

Larvy rôzneho pôvodu a&nbsp;na rôzne využitie sa chovajú na špeciálnych farmách. „Najväčšími producentmi sú Holanďania. Pre nás však vyrába niekoľkodňové larvy na mieru slovenská firma,“ vysvetľuje Eduard Kolesár. O&nbsp;týchto drobných pomocníkoch, ktorí žijú v&nbsp;domácom prostredí vo voľnej prírode a&nbsp;prakticky sa živia zdochlinami, vie azda všetko. Jeden fakt ho však prekvapil.

„Podľa všetkých výskumov a&nbsp;dostupných zdrojov žijú tieto larvy len pár desiatok dní. Aj u&nbsp;nás, keď dokončia prácu, idú väčšinou do kafilérie alebo sa inak energeticky zhodnotia. Niektoré som odniesol do kompostu a&nbsp;zažil som prekvapenie. Dokážu tam prežiť aj niekoľko mesiacov. Verím, že keď na jar kompostovisko rozkopem, larvy v&nbsp;ňom budú stále živé,“ nadšene hovorí Eduard Kolesár. Keď sa ho pýtame, či sú pre neho larvy muchy čiernej témou, s&nbsp;ktorou vstáva aj zaspáva, reaguje: „Pre mňa je práca koníčkom a, samozrejme, keďže je to súkromná spoločnosť, zažívam aj obavy z&nbsp;toho, aby sa niečo v&nbsp;procese nepokazilo, nevypla sa elektrina...“

Podnikanie je prirodzene prepojené aj s&nbsp;rodinným životom. Firmou žije celá rodina, každý vie, do čoho sa investuje, čo sa nakupuje, kto sú zamestnanci aj ako fungujú externisti. Zaujímalo nás, ako sa k&nbsp;larvám postavila manželka, profesorka na univerzite v&nbsp;Nitre, keď ich prvý raz uvidela. „Nebola to práve jej šálka kávy, ale nebolo to pre ňu až také strašné. Skôr milé a&nbsp;úsmevné,“ spomína.

Asi je zbytočné pýtať sa, či je domácnosť Eduarda Kolesára v&nbsp;rámci možností ekologická. „Viac-menej áno. Náš kuchynský odpad vozím do firmy a&nbsp;máme aj psíkov, ktorí nám s&nbsp;ním pomáhajú,“ hovorí. Keď sa pýtame, čo mu najviac prekáža na správaní Slovákov v&nbsp;otázke odpadu a&nbsp;čo by nám vytkol, reaguje zhovievavo: „Moja mladšia dcérka bola na polročnom pobyte v&nbsp;Belgicku. Z&nbsp;toho, čo hovorila, som bol prekvapený, čo všetko sa dá separovať. U&nbsp;nás sa zďaleka toľko neseparuje, máme sa čo učiť. Ale vytknúť nemám právo nikomu nič, každý robí, čo vie, je to každého rozhodnutie.“ V&nbsp;každom prípade ho teší, že vďaka nápadu s&nbsp;larvami spomínaný obchodný reťazec vyčistí a&nbsp;opäť zhodnotí viac ako 1 500 ton plastového odpadu zo všetkých 79 predajní na Slovensku, ktorý by inak skončil na smetisku alebo v&nbsp;spaľovni. Verí, že sa pridajú aj iné obchodné reťazce, ale aj reštaurácie či výrobcovia a&nbsp;spracovatelia potravín.

Viete si predstaviť horu zo 430&nbsp;miliónov metrických ton plastov? Toľko plastu sa podľa správy OECD vyprodukuje na svete počas jedného roka. „Každý kus plastu, ktorý sa zrecykluje, sa počíta,“ hovorí Eduard Kolesár.

<a rel="noopener" href="https://sarm.pluska.sk/gal/pribehy/eduard-kolesar-vyvinul-unikatnu-metodu-cistenia-odpadu-pomocou-exotickych-lariev" target="_blank">POZRITE SI FOTOGALÉRIU.</a>

Eduard Kolesár vyvinul unikátnu metódu čistenia plastov: Využíva exotické larvy

Autor článku

Katarína Čulenová

Výber pre vás

Eduard Kolesár vyvinul unikátnu metódu čistenia plastov: Využíva exotické larvy

Autor článku

Katarína Čulenová

Súvisiace články

Peer konzultantka Tímea dôverne pozná panické ataky - pomáha ľuďom s podobnými ťažkosťami

Jej príbeh začal slabosťou. Veronika dnes pomáha mladým ženám s SM

Mizerný deň? Stačí pár malých trikov a môžete sa cítiť lepšie. Kouč Andy Winson o tom vie svoje

Viktória bojovala o život, dnes má problém s pamäťou. Šťastie našla v sociálnom podniku

"V útulku si zakazujem pozerať sa psom do očí," hovorí Pavla Dugovičová zo Slobody zvierat

Výber pre vás