Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Príbeh sympatickej Bratislavčanky môže byť inšpiráciou, ako sa vyrovnať s&nbsp;problémami, ktoré prináša život. Pri pohľade na usmiatu Veroniku Strížencovú, ktorá sa pracovne našla v&nbsp;organizácii zaoberajúcej sa zlepšovaním školstva na Slovensku, by nikto nepovedal, že trpí vážnym neurologickým ochorením.

„Môj príbeh so sklerózou multiplex (SM) sa začal počas skúškového obdobia, keď som končila bakalárske štúdium a&nbsp;pripravovala som sa na magisterské štúdium na univerzitu do zahraničia. V&nbsp;priebehu niekoľkých dní som začala pociťovať slabosť v&nbsp;nohách aj v&nbsp;rukách. Následne sa k&nbsp;tomu pridala väčšia únava, podlamovanie v&nbsp;kolenách a&nbsp;akoby podvrtávanie členka, hoci som vôbec nepociťovala bolesť,“ hovorí Veronika. Najprv to všetko vnímala ako dôsledok vypätia či únavy z&nbsp;končenia školy, keď však príznaky neprestávali ani po odovzdaní záverečnej práce, rozhodla sa navštíviť všeobecného lekára. Ten ju následne odporučil k&nbsp;neurológovi a&nbsp;odštartoval sa kolotoč ďalších vyšetrení potrebných k&nbsp;diagnostike roztrúsenej sklerózy.

„Je dôležité spomenúť, že skleróze multiplex sa hovorí aj ochorenie mnohých tvárí. Každý pacient či pacientka má inú kombináciu príznakov, a&nbsp;preto treba, aby bol individuálne vyšetrený neurológom. Každý totiž máme iný súbor predpokladov a&nbsp;okolností, líšime sa od seba. Preto kombinácia mojich príznakov ešte neznamená, že aj u&nbsp;niekoho iného by to bola kombinácia potvrdzujúca sklerózu multiplex,“ prízvukuje.

Ľudia často dlho zo strachu či z&nbsp;nedbanlivosti odkladajú návštevu lekára. To však nebol Veronikin prípad. „Ani na minútu mi nenapadlo, že by som k&nbsp;všeobecnému lekárovi nešla. Ak je nejaký problém, treba ho riešiť. Keď som videla, že mi problémy po týždňoch neprechádzajú, bola to voľba číslo jeden, kým nie je neskoro. Bolo to to najlepšie, čo som mohla spraviť, keďže pri skleróze multiplex je dôležitá skorá diagnostika a&nbsp;čo najskoršie začatie overenej liečby,“ hovorí.

Ľudia sa taktiež často snažia hrať na lekárov, „doktor Google“ je stále populárny. Prepadla pátraniu na internete aj Veronika? „Po absolvovaní magnetickej rezonancie som vďaka konzultácii s&nbsp;neurologičkou zistila, že niečo nie je v&nbsp;poriadku. Veľmi citlivo mi vysvetlila, že môj mozog nie je v&nbsp;neporušenom stave a&nbsp;vidí tam niečo, čo by tam byť nemalo. Súčasne mi povedala, že to môže niečo znamenať, ale rovnako aj nemusí. Spomenula mi podozrenie na sklerózu multiplex a&nbsp;následne ma poprosila, aby som si v&nbsp;kontexte SM do termínu ďalšieho vyšetrenia nič negooglila ani nepozerala na internete. Dôvod bol jasný – je tam plno hoaxov, neprávd a&nbsp;človek bez medicínskeho vzdelania len ťažko rozozná, čo je hlúposť a&nbsp;čo je pravda. Prisľúbila mi, že mi poskytne všetky relevantné informácie vtedy, ak by sa mi skleróza multiplex potvrdila. Inak by ma to len príliš vystresovalo a&nbsp;bolo by to kontraproduktívne. Jej argumentácia mi prišla logická. Poslúchla som a&nbsp;nič som si napriek zvedavosti nepozerala. Spätne to vnímam ako rozumné a&nbsp;pre môj vtedajší pokoj aj veľmi dôležité,“ hodnotí.

Pokračovanie na nasledujúcej strane.

Sklerózu multiplex potvrdili Veronike počas pobytu v&nbsp;nemocnici, kde absolvovala rôzne vyšetrenia. „Diagnózu mi potvrdila moja úžasná špičková lekárka a&nbsp;špecialistka na sklerózu multiplex z&nbsp;Bratislavy, ktorá sa o&nbsp;mňa odvtedy stará, a&nbsp;máme voči sebe absolútnu dôveru. Rozhovor o&nbsp;stanovení diagnózy bol pre mňa veľmi ťažký. Pani doktorka mi tu však poskytla obrovskú podporu, pomoc, istotu a&nbsp;zodpovedala všetky moje otázky pomaly, citlivo a&nbsp;pokojne. Tento rozhovor vnímam ako absolútne kľúčový v&nbsp;celom svojom nastavení a&nbsp;prijímaní SM,“ hovorí.

Veronika zdôrazňuje, že nie každý má šťastie, že sa hneď dostane k&nbsp;špičkovému špecialistovi, ktorý ho rýchlo zdiagnostikuje. „Napriek tomu sa netreba vzdávať a&nbsp;treba sa dožadovať výsledkov z&nbsp;vyšetrení, ktoré potrebujeme. Treba sa vyzbrojiť trpezlivosťou a&nbsp;nádejou, pretože keď k&nbsp;tomu špecialistovi človek nakoniec príde, naozaj to stojí za to.“

Prvé týždne po potvrdení diagnózy boli veľmi ťažké. „Dozvedieť sa, že ako 22-ročná mladá žena mám nevyliečiteľnú, hoci liečiteľnú chorobu, bol pre mňa naozaj obrovský šok. Táto správa nijako nezapadala do mojich osobných, študijných či pracovných plánov, vízií, snov a&nbsp;ambícií. Prvé dni si pamätám ako v&nbsp;hmle. Spočiatku som nedokázala o&nbsp;SM-ke hovoriť, dokonca ani s&nbsp;najbližšími. Prvé dni až týždne som spochybňovala, že by som túto chorobu vôbec mohla mať, že by som mohla mať niečo, čo je nevyliečiteľné. Bolo to pre mňa absolútne nepredstaviteľné. Stále som rozmýšľala nad tým, kde sa mohla stať chyba, že toto nemôže byť realita a&nbsp;som len v&nbsp;zlom sne,“ spomína.

„Postupne sa mi začali objavovať veľké strachy: Ako doštudujem magisterské štúdium? Ako budem môcť pracovať? Ako sa dokážem o&nbsp;seba postarať? Čo ak liečba nezaberie a&nbsp;ja naozaj skončím o&nbsp;pár mesiacov na vozíku? Pridali sa aj otázky o&nbsp;mojom budúcom partnerskom a&nbsp;manželskom živote, začala som sa báť, či vôbec budem môcť niekedy otehotnieť a&nbsp;či budem môcť byť raz milujúcou manželkou a&nbsp;mamou. Tieto pocity ma začali skľučovať a&nbsp;ja som začala vnímať, že moje myšlienky a&nbsp;vnútorné nastavenie nejdú správnym smerom. Hoci bolo pre mňa veľmi ťažké podeliť sa s&nbsp;niekým o&nbsp;také nepríjemné pocity, vyhľadala som odborníka – špecialistu, ktorý už roky sprevádzal ľudí v&nbsp;ťažkých situáciách. Rozhovory s&nbsp;ním ma začali odľahčovať a&nbsp;pomaličky som začala naberať inú perspektívu. Trvalo necelý rok a&nbsp;pol, kým som pochopila, aká dôležitá bola pre mňa vtedy pomoc odborníka,“ hovorí Veronika.

Počas najťažšieho obdobia stála pri nej po celý čas najbližšia rodina a&nbsp;najbližší priatelia. „Cítila som v&nbsp;nich veľkú oporu, bez nich by som to nikdy nezvládla. Rešpektovali moju potrebu nechať si informáciu o&nbsp;diagnostike len pre okruh mojich najbližších a&nbsp;až neskôr, po mojom súhlase, sa o&nbsp;tom dozvedela širšia rodina, priatelia zo spoločenstva či známi,“ dodáva.

Ľudia sa niekedy liečby obávajú a&nbsp;odmietnu ju. Bol to aj Veronikin prípad? „Lekári v&nbsp;nemocnici mi povedali, že v&nbsp;minulosti platilo, že ľudia s&nbsp;SM končili na vozíku, ale v&nbsp;súčasnosti máme veľa možností liečby. Je však úplne na mne, ako sa rozhodnem. Vždy som absolútne verila vede, lekárom a&nbsp;dátam. Rozhodla som sa pre overenú a&nbsp;podľa klinických štúdií bezpečnú a&nbsp;efektívnu liečbu pre mňa ako mladú ženu v&nbsp;produktívnom veku. O&nbsp;necelé tri mesiace som ju začala užívať. Spätne vnímam toto rozhodnutie ako to najlepšie, čo som mohla spraviť.“

Potvrdili sa jej predsa len nejaké strachy, ktoré mala z&nbsp;liečby? „Odpoviem veľmi jednoducho – nič, absolútne nič sa mi nepotvrdilo. Normálne fungujem, som funkčná, mám úžasnú prácu, rešpektujúcich kolegov, robím veľa vecí, ktoré mi spôsobujú radosť, a&nbsp;okrem toho trávim čas s&nbsp;rodinou a&nbsp;priateľmi. Lyžujem, plávam, snoubordujem, tancujem,“ vymenúva.

Dodáva však, že nejde iba o&nbsp;fyzický pohyb: „Diagnostika SM mi aj v&nbsp;oblasti vzťahov a&nbsp;životných hodnôt ukázala, čo je skutočne dôležité. V&nbsp;minulosti som bola zaťažená na výkon a&nbsp;úspechy, teraz viem, že ten najväčší úspech sú krásne a&nbsp;hlboké vzťahy v&nbsp;rodine a&nbsp;s&nbsp;priateľmi. Jediné, čo sa mi z&nbsp;fyziologického pohľadu zmenilo, je, že potrebujem viac oddychovať a&nbsp;spať. Ale však to je zdravé aj pre ľudí, ktorí SM nemajú,“ hovorí s&nbsp;úsmevom. „Zároveň si dávam pozor na stravu a&nbsp;pohyb, ale paradoxne ma diagnostikovanie SM priviedlo k&nbsp;lepšiemu a&nbsp;zdravšiemu životnému štýlu, za čo som veľmi vďačná.“

Mnohým pomôže, keď sa stretávajú s&nbsp;ľuďmi s&nbsp;podobnými ťažkosťami, iní skôr od takýchto kontaktov bočia. Ako to spočiatku vnímala Veronika, ktorá je dnes členkou Slovenského zväzu sclerosis multiplex, kde aj robí dobrovoľníčku? „Určite som sa spočiatku bála, pretože som sa vtedy nevidela ako chorá alebo nejaká pacientka, ani sa tak vidieť nikdy nebudem. Po nejakom čase som usúdila, že by bolo celkom fajn, keby som sa spojila s&nbsp;ľuďmi, ktorí môžu prežívať podobné problémy – chcela som sa inšpirovať, nachytať tipy a&nbsp;triky, čo je fajn a&nbsp;čo nie. Je to trochu aj súčasť mňa, mojej povahy. Skontaktovala som sa preto so Slovenským zväzom sclerosis multiplex.

Dlho som sa k&nbsp;tomu odhodlávala, pretože ich kontaktovanie by znamenalo, že sa istým spôsobom k&nbsp;SM oficiálne priznám. Ja totiž SM vnímam ako obmedzenie, nie ako chorobu. Povedala som si: Okej, ľudia tam môžu mať podobné obmedzenia, snáď sa tam nebudú utápať. Môžem sa tam v&nbsp;niečom inšpirovať od starších, prípadne skúsenejších a&nbsp;to prevyšovalo všetko ostatné. Nakoniec som sa preto rozhodla stať sa členkou a&nbsp;momentálne to vnímam ako dobrý krok. Začala som sa v&nbsp;téme SM vzdelávať a&nbsp;tieto rady a&nbsp;skúsenosti mi výrazne zlepšujú život. Super je aj organizácia Spolu môžeme, ktorá organizuje odborné diskusie a&nbsp;workshopy určené aj pre mladých. Veľa informácií čerpám aj od nich.“

Kontakt s&nbsp;inými pacientkami Veronike ukázal aj to, že s&nbsp;SM-kou sa dá žiť pekný rodinný život. Ako už spomenula, otázka materstva bola súčasťou strachov, ktoré ju po diagnostikovaní SM prepadli. „Momentálne priateľa nemám. Viem však, že v&nbsp;ten pravý čas príde. Vtedy, keď na to budeme obaja pripravení a&nbsp;keď to Pán Boh tak zariadi. Tému materstva v&nbsp;kontexte bezpečnosti mať dieťa som v&nbsp;sebe riešila ešte úplne na začiatku. Lekári mi potvrdili, rovnako je to zjavné aj z&nbsp;rozsiahlych výskumov a&nbsp;štúdií, že je minimálna šanca, aby dieťa zdedilo SM. Okrem toho som vďaka zväzu spoznala mamičky, ktoré majú deti, všetko konzultujú s&nbsp;lekármi a&nbsp;veľmi pekne sa im aj deťom darí. Tehotenstvo dokonca zlepšilo vývoj ich SM a&nbsp;deti sa narodili úplne zdravé. Verím, že raz budem môcť byť manželkou a&nbsp;mamou, na ktorú bude môj manžel aj deti hrdé,“ hovorí.

Keď sa Veroniky pýtame, čo by odkázala na záver, reaguje: „Napadajú mi dve veci. Tá prvá – mladé ženy, prosím, nebojte sa. Nebojme sa. Na Slovensku máme špičkových lekárov, odborníkov, vedcov, vďaka ktorým máme dostupnú širokospektrálnu liečbu, o&nbsp;ktorej by ženy v&nbsp;niektorých krajinách mohli iba snívať. Rozumiem vášmu strachu a&nbsp;neistote z&nbsp;budúcnosti a&nbsp;zraniteľnosti, rovnako ako otázkam typu Čo ak? Doprajme si čas prijať všetky emócie, doprajme si plakať, vyrovnať sa a&nbsp;prijať SM. Súčasne sa nebojme požiadať o&nbsp;psychologickú či psychiatrickú pomoc, ak je potrebná. Nie je to hanba, je to znak sily a&nbsp;múdrosti. A&nbsp;nebojme sa ozvať a&nbsp;vykročiť zo svojej bezpečnej zóny, keď budeme pripravené.

Druhá vec je moja prosba k&nbsp;rodinám a&nbsp;priateľom – prosím, buďme tu pre ľudí v&nbsp;ťažkých situáciách, hlavne v&nbsp;prvých týždňoch a&nbsp;mesiacoch. Iba buďme, aby cítili našu prítomnosť. Každý potrebuje iný čas na vyrovnanie sa s&nbsp;SM či iným ťažkým životným obmedzením. Darujme týmto ľuďom čas a&nbsp;láskavý priestor na prijatie obmedzenia, čas na smútok, plač a&nbsp;voľný priebeh myšlienok a&nbsp;emócií. Následne ich po nejakom čase povzbuďme, aby sa vrátili k&nbsp;tomu, čo majú radi, k&nbsp;tým, ktorých majú radi. Pretože v&nbsp;konečnom dôsledku práve život žitý vo viere, v&nbsp;nádeji a&nbsp;láske sme povolaní žiť. Nebojme sa ho žiť.“

Jej príbeh začal slabosťou. Veronika dnes pomáha mladým ženám s SM

Katarína Čulenová

Autor článku

Katarína Čulenová

Výber pre vás

Jej príbeh začal slabosťou. Veronika dnes pomáha mladým ženám s SM

Katarína Čulenová

Súvisiace články

Michael Kňažko, syn Milana Kňažka, žije v Prahe: Vyštudoval herectvo, živí ho šerm

Peer konzultantka Tímea dôverne pozná panické ataky - pomáha ľuďom s podobnými ťažkosťami

Milan Ondrík sa otvoril: Ktorá žena mu zasadila najväčšiu ranu v živote

V krbe zhorelo 40 000 eur! Expertka Viera Bónová z NBS by mohla napísať knihu o katastrofách

Mizerný deň? Stačí pár malých trikov a môžete sa cítiť lepšie. Kouč Andy Winson o tom vie svoje

Viktória bojovala o život, dnes má problém s pamäťou. Šťastie našla v sociálnom podniku

Autor článku

Katarína Čulenová

Výber pre vás