Peer konzultantka Tímea dôverne pozná panické ataky - pomáha ľuďom s podobnými ťažkosťami

Peer konzultantka Tímea: "Vďaka mojej diagnóze dcéra študuje psychológiu."

Panické ataky jej spustilo tehotenstvo: Tímea dnes pracuje ako peer konzultantka

Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Ak chceme niekoho utešiť alebo povzbudiť, často používame frázy ako „rozumiem ti, chápem, čo prežívaš…“ Lenže ak sme sa neocitli vo veľmi podobnej alebo rovnakej situácii, sme ďaleko od skutočného pochopenia. Tímea Ochabová má plné právo povedať vetu: Rozumiem, čo prežívaš, ak cítiš panický atak alebo sa bojíš vyjsť z&nbsp;bytu. 

Dnes má svoje ochorenie pod kontrolou a&nbsp;môže teda pomáhať tým, ktorí hľadajú cestu,&nbsp;ako lepšie žiť aj napriek psychickým problémom – je peer konzultantkou v&nbsp;Lige za duševné zdravie.

„Keď som začala cítiť nevoľnosti, tlak na hrudi, búšenie srdca, mala som sucho v&nbsp;ústach a&nbsp;pocit, že odpadnem, pripisovala som to tehotenstvu. Posledné mesiace som strávila nad lavórom, v&nbsp;strachu, čo bude,“ spomína na začiatky svojich ťažkostí. Lenže dva mesiace po pôrode sa všetko vrátilo a&nbsp;prišli aj nočné triašky. Pridali sa výčitky, že sa nevie postarať o&nbsp;seba ani o&nbsp;dcéru. „Mala som strach z&nbsp;vlastného strachu, uzatvárala som sa do seba. Kým som sa však odhodlala navštíviť obvodného lekára, uplynuli mesiace. Keď mi urobil všetky vyšetrenia a&nbsp;skonštatoval, že som v&nbsp;poriadku a&nbsp;len potrebujem psychiatra, ohradila som sa. Veď čo majú fyzické ťažkosti s&nbsp;mojou psychikou?! Navyše, nemala som žiadne traumy z&nbsp;detstva, tak prečo?“ vraví.

Dlho odolávala a&nbsp;trápila sa. „Jedného dňa, keď už som sa bála aj vychádzať na ulicu, ma manžel, chvalabohu, donútil ísť k&nbsp;psychiatrovi. Diagnostikoval mi panickú poruchu a&nbsp;agorafóbiu, teda strach z&nbsp;pobytu v&nbsp;otvorenom priestore, a&nbsp;predpísal mi lieky. Myslela som si, že mi už bude fajn. Nestalo sa,“ hovorí. Nikto ju vtedy neposlal na psychoterapie, ktoré sú pri liečbe veľmi dôležité. Dnes je toto poznanie už samozrejmosťou, no pred 22&nbsp;rokmi sa pretĺkala sama a&nbsp;pátrala, ako si pomôcť. „Aj vedomosti psychológov boli iné ako dnes. Jeden mi napríklad podal do ruky vankúš, aby som ho prijala ako svoju paniku a&nbsp;potom ho odhodila,“ spomína na praktiky, ktoré na jej problém nefungovali.

Tímea časom vystriedala viacero psychológov, naučila sa meditovať a&nbsp;rôzne iné techniky na zvládanie nepríjemných stavov. „Dôležité je natrénovať si správnu techniku dýchania do brucha, ktorú využijete pri panickom záchvate, ktorý vás núti dýchať extrémne rýchlo,“ vysvetľuje. „Naučila som sa meditovať, zbytočne nestresovať, nepozerať negatívne správy v&nbsp;televízii, dopriať si oddych a&nbsp;spánok. Keď treba, zdriemnem si aj poobede. Nie je to prejav slabosti ani lenivosti,“ podotýka.

Nie každý má šťastie na chápajúcu rodinu a&nbsp;nevyčítajúceho partnera. „Som vďačná, že som mala vždy obrovskú podporu, manžel stál pri mne, chodil so mnou k&nbsp;psychológovi a&nbsp;rozumie aj tomu, že po panickom ataku je človek unavený, ako keby zabehol maratón. Dokážeme spať aj 15&nbsp;hodín a&nbsp;vtedy sa ťažko zvláda aj starostlivosť o&nbsp;domácnosť…“ hovorí. Nikdy nepočula výčitku.

S&nbsp;maminým ochorením sa naučila žiť aj jej dnes 22-ročná dcéra. Majú kamarátsky vzťah a&nbsp;cítia zvlášť silné prepojenie. Tímea prezrádza, že dokonca majú rovnaké tetovanie –&nbsp;lastovičku. „Vďaka mojej diagnóze dcéra dokonca študuje psychológiu a&nbsp;je mi opornou barličkou. Otvorene sa o&nbsp;všetkom zhovárame a&nbsp;aj vďaka tomu vie správne reagovať. Chodí so mnou aj na podporné stretnutia klubu Nezábudka, ktoré organizuje Liga za duševné zdravie. Pracujem tam ako peer konzultantka a&nbsp;jej to zasa ako budúcej psychologičke pomáha pochopiť veľa vecí. Snažím sa skrátka vo všetkom hľadať pozitíva,“ usmieva sa Tímea. So zvládaním ťažkostí jej pomáhajú aj domáci miláčikovia. Keďže sa z&nbsp;Bratislavy presťahovali do Veľkej Mače, kde je väčší pokoj, môže chovať troch psíkov. „Aj ony sú moje barličky. Keby som mohla, mám útulok,“ usmieva sa. Vypnúť hlavu a&nbsp;sústrediť sa iba na prítomný okamih jej pomáha aj maľovanie obrazov.

Tímea pred pandémiou koronavírusu pracovala 15&nbsp;rokov v&nbsp;jednej spoločnosti. Keď svet začal fungovať online a&nbsp;jej sa začali vracať úzkosti, založila instagramový profil Panická porucha. „Na moje prekvapenie mi začalo množstvo ľudí písať otázky, na ktoré som ja hľadala odpovede pred 20&nbsp;rokmi,“ hovorí. To ju priviedlo k&nbsp;myšlienke podať pomocnú ruku v&nbsp;Lige za duševné zdravie, ktorá ju vyškolila a&nbsp;umožnila jej stať sa peer konzultantkou na polovičnom úväzku. Dnes spolu s&nbsp;odborníkom pomáha v&nbsp;klube Nezábudka v&nbsp;Galante hľadať východiská, informovať a&nbsp;dávať nádej. „Sú to milé stretnutia, často aj s&nbsp;príbuznými pacientov, kde sa zhovárame, počúvame jeden druhého a&nbsp;otvárame rôzne témy,“ vraví. Na otázku, či nie je náročné priberať si k&nbsp;svojim problémom ešte problémy iných, reaguje s&nbsp;úsmevom: „Svojím spôsobom ma to posilňuje, pretože vychádzam zo svojej komfortnej zóny a&nbsp;prvých desať minút aj ja občas cítim úzkosť. Tá však opadne. A&nbsp;keď potom idem domov, som šťastná, že som to zvládla. Ja motivujem ľudí a&nbsp;oni motivujú mňa. Sú to úžasné pocity na oboch stranách.“

Peer konzultantka Tímea dôverne pozná panické ataky - pomáha ľuďom s podobnými ťažkosťami

Katarína Čulenová

Autor článku

Katarína Čulenová

Plus TV

Neuveríte, čo na seba nabonzovali Lelkesovci: Ako obstáli v našom kvíze?

Miro Jaroš na koncerte speváčky Janet Jackson v Paríži

Dva rýchle sladké recepty, ktorým potešíte polovičku: Brownies a horúca čokoláda s BB pudingom

Výber pre vás