Lyžiarske centrá vo Vysokých Tatrách, na Liptove, Orave, Spiši, či Horehroní sú nielen kostrou slovenského cestovného ruchu, ale aj ekonomickou oporou horských regiónov. Sú na ne naviazaní majitelia a pracovníci hotelov a penziónov, tiež športové obchody, lyžiarske školy a servisy. Od prosperity stredísk cestovného ruchu závisí celá infraštruktúra oblasti. Žijú z nich obchodníci, dodávatelia potravín, pekári, vinári, pivovary, rovnako benzínové čerpadlá, kúpaliská, sauny, či štátni úradníci, ktorí si do tabuliek píšu koľko kto turistov ubytoval.

Slovensko má z krajín V 4 najlepšie podmienky pre zimnú rekreáciu. Má asi sto lyžiarskych areálov, v nich viac ako 450 lanoviek a&nbsp;vlekov. V&nbsp;rokoch pred pandémiou ich využilo skoro päť miliónov výletníkov. Podľa štúdie poradenskej firmy KPMG každé euro, ktoré v zimnom centre minuli, prinieslo do regiónu ďalších sedem eur tržieb. Ostatnú lyžiarsku sezónu však u nás prekazili opatrenia proti covidu, ktoré patrili k najprísnejším v Európe. Aj preto k nám prišlo o milión turistov menej ako pred pandémiou.

„Poliaci v apríli ohlásili najlepšiu zimu vo svojej histórii a Česi dosiahli až 97 percent tržieb z rekordných sezón. Slovensko skončilo medzi najhoršími v Európe,“ pripomína Bohuš Hlavatý, výkonný riaditeľ LAVEX-U, záujmového združenia prevádzkovateľov lanoviek a lyžiarskych vlekov. Chýbajúce návštevy spôsobili strediskám stratu na tržbách viac ako 10 miliónov eur, na ne naviazaným centrám turistiky takmer 70 miliónov eur. Štúdia KPMG jasne ukázala aj to, že po uzavretí lanoviek a vlekov v regióne celkové tržby v oblasti poklesli až o 72 percent. Rapídne tiež stúpla nezamestnanosť.

Čo sa stane teraz, keď ceny energií na ktorých sú lyžiarske centrá závislé, narástli do astronomických výšok? Väčšina rozmýšľa o koľko si dovolí zdvihnúť ceny skipasov, či sa im otvorenie zjazdoviek a vlekov oplatí a či vôbec prežijú zimu. „Ak nedôjde k okamžitému riešeniu situácie, Donovaly nespustím, nie som schopný zaplatiť elektrickú energiu. Na to skrachujú všetky hotely, ktoré sú tam,“ vystríhal v rádiu Express Boris Kollár, ktorý je majiteľom strediska na strednom Slovensku. Ďalšie horské centrá sa v neistej dobe spoliehajú na mráz a prírodný sneh, ktorý nemusia vyrábať pomocou drahej elektriky.

„Niektoré lyžiarske strediská si ju nakúpili na rok-dva dopredu za výrazne nižšie sumy než sú dnes, no drahšie ako pred rokom. Zimnú sezónu otvoria, no ceny veľmi dvíhať nemôžu, pretože pri inflácii a raste životných nákladov im po tomto kroku môže klesnúť návštevnosť,“ pokračuje Bohuš Hlavatý. Ďalšie centrá majú elektriku za ešte ako tak zvládnuteľné ceny nakúpené do konca decembra, iné sa spoliehajú na zásah politikov: či už našich, alebo z Bruselu. Niektoré pripúšťajú, že počas týždňa neotvoria všetky zjazdovky, alebo umelým snehom zasnežia iba časť z nich.

Riešením podľa odborníkov na energie je zastropovanie cien elektriny pre zimné strediská, podobne ako pre individuálne domácnosti, a taktiež šetrenie energiou. Lenže, ako to urobiť? „Náklady na energie nám stúpli osemnásobne. Ak by som ich premietol do ceny lístka nestál by 25 eur, ale 200 eur! Ak nám štát nepomôže, končíme, “ nezakrýva Matej Melo, majiteľ strediska Plejsy. Lyžiarska sezóna sa nedá spustiť zo dňa na deň. Prípravy na ňu trvajú celé mesiace a&nbsp;majitelia zimných stredísk musia už v&nbsp;októbri vedieť, čo ich čaká. Zatiaľ však väčšina tápa v&nbsp;neistote, vyjadrujú sa opatrne, ceny chcú dvíhať najviac o&nbsp;desať-dvadsať percent.

„Určite otvoríme, no vyššie náklady budeme nútení premietnuť do ceny lístkov. Urobíme všetko preto, aby nešlo o veľký nárast a ľudia k nám prišli,“ sľubuje Kristián Stašik z rodinného strediska Ski Strachan v Ždiari. Francúzi, ktorým ceny za energie narástli až dvadsaťnásobne, hovoria o znížení rýchlosti vlekov a zmenách prevádzkových hodín. Tiež o úplnom zrušení nočného lyžovania, či vypínaní kúrenia v hoteloch počas dňa. U&nbsp;nás sa zatiaľ skloňuje aj to, že niektoré lyžiarskej strediská otvoria iba cez sviatky a jarné prázdniny.

Naše najväčšie a najznámejšie <a href="https://bjornsonka.sk/ubytovanie-v-jasnej/" target="_blank" rel="noopener">centrá zimných športov v Jasnej</a> a vo Vysokých Tatrách, obavy pesimistov zaháňajú. „Lyžovať u nás sa bude, ceny nahor pôjdu len mierne,“ tvrdí hovorca Tatra Mountain Resorts Marián Galajda. Hoci za energie už vlani zaplatili päťkrát toľko ako rok predtým, pod Chopkom aj teraz finišujú s novinkami. Firma, ktorá stredisko prevádzkuje, v&nbsp;Jasnej dokončuje novú kabínkovú lanovku. Spustiť ju chce v decembri. Treba len dúfať, že okrem Slovákov nájdu dosť peňazí na zimnú dovolenku aj Poliaci, Česi, či Maďari, ktorí u nás kvôli koronavírusovým opatreniam chýbali.

Dvesto eur za jednodňový skipas! Lyžiarske strediská dusia ceny energií, bojí sa Boris Kollár

Výber pre vás

Dvesto eur za jednodňový skipas! Lyžiarske strediská dusia ceny energií, bojí sa Boris Kollár

Súvisiace články

Nepomýľte si ju s Brazíliou. Na Orave sa týči najvyššia socha Ježiša Krista v strednej Európe

Južná Morava je rajom Slovákov. TAKTO v nej za ubytovanie na týždeň ušetríte až tretinu!

Baňa plná zázrakov. Ak vám soľ v Bochni padne na plece, zaľúbite sa!

Hovoria jej Krutá voda. TOTO je jediné miesto na Slovensku, kde sa na meandre pozriete z veže

Neviete, kde strávite nedeľu? Objavte kaštieľ zločinca, v ktorom si zahral aj Honza Nedvěd

Výber pre vás