Na hrade nad dedinou Divín pri Lučenci, ktorú ako jednu z&nbsp;mála slovenských obcí kedysi celú chránili hradby, sa končila unikátna reťaz uhorských pohraničných pevností. Siahala od Zemplína, cez Gemer až po Veľký Krtíš a&nbsp;mala zabrániť Turkom preniknúť k&nbsp;slovenským banským mestám. 

Napriek odporu Osmani hrad v&nbsp;roku 1575 dobyli a hlavy tristo obrancov nastrkali na svoje kopije. O&nbsp;necelé storočie sa Divín dostal do rúk Imricha Balašu, muža, predkovia ktorého kedysi hrad bránili. Nebol to však žiadny anjel, v&nbsp;blízkom Lučenci mu vraj nikto nepovedal inak ako Čert. 

V Divíne je prapodivne opevnený dvojvežový kostol so strieľňami a&nbsp;v&nbsp;strede obce ďalšia pevnosť: tento raz renesančný kaštieľ. V&nbsp;druhej polovici sedemnásteho storočia ho za pol roka postavil práve Balaša, ktorý sa neskôr opevnil aj v&nbsp;ňom. Keď odtiaľ po týždni ušiel, stal sa najhľadanejším zločincom v&nbsp;krajine.

Chytili ho v&nbsp;Čiernom lese pri Lučenci a hoci povesť diabla ho zachránila od popravy, napokon skončil vo vyhnanstve.&nbsp; Imricha Balašu vyhnali z krajiny, povesť hovorí, že skončil v&nbsp;pekle. Nádvorie kaštieľa pod hradom si pamätá mnohé osudové okamihy. Teraz je tiež miestom koncertov, zahral si tu napríklad Honza Nedvěd.