Na hrade nad dedinou Divín pri Lučenci, ktorú ako jednu z mála slovenských obcí kedysi celú chránili hradby, sa končila unikátna reťaz uhorských pohraničných pevností. Siahala od Zemplína, cez Gemer až po Veľký Krtíš a mala zabrániť Turkom preniknúť k slovenským banským mestám.
Napriek odporu Osmani hrad v roku 1575 dobyli a hlavy tristo obrancov nastrkali na svoje kopije. O necelé storočie sa Divín dostal do rúk Imricha Balašu, muža, predkovia ktorého kedysi hrad bránili. Nebol to však žiadny anjel, v blízkom Lučenci mu vraj nikto nepovedal inak ako Čert.
Najhľadanejší v krajine
V Divíne je prapodivne opevnený dvojvežový kostol so strieľňami a v strede obce ďalšia pevnosť: tento raz renesančný kaštieľ. V druhej polovici sedemnásteho storočia ho za pol roka postavil práve Balaša, ktorý sa neskôr opevnil aj v ňom. Keď odtiaľ po týždni ušiel, stal sa najhľadanejším zločincom v krajine.
Chytili ho v Čiernom lese pri Lučenci a hoci povesť diabla ho zachránila od popravy, napokon skončil vo vyhnanstve. Imricha Balašu vyhnali z krajiny, povesť hovorí, že skončil v pekle. Nádvorie kaštieľa pod hradom si pamätá mnohé osudové okamihy. Teraz je tiež miestom koncertov, zahral si tu napríklad Honza Nedvěd.
