Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

<p>Neďaleko Baziliky Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne-Strážach stojí stavba, kde bude pápež František slúžiť svätú omšu.</p>
<p>Za jej výslednou podobou a podobou celého areálu stoja dva manželské páry – architekti Michal Bogár s manželkou Máriou a Roman Ruhig s manželkou Emou.<strong> „Dobre, že ich máme a sú z toho istého fachu,“</strong> súhlasia svorne. Tento špecifický projekt tak môže byť denne témou číslo jeden v oboch domácnostiach bez toho, aby utrpelo porozumenie v osobnom živote. Keď sa rozhodli, že sa spolu zapoja do architektonickej súťaže, niektoré práz­dninové rodinné plány išli bokom.</p>

<h3>Skúšali aj v&nbsp;parku</h3>
<p><strong>„Za štrnásť júlových dní sme spracovali celý súťažný návrh. Bola to veľmi intenzívna práca, čo sa týka času aj výkonu,“</strong> hovorí Michal Bogár, ktorý sa už v&nbsp;predchádzajúcej tvorbe venoval sakrálnej architektúre. Nápady, ktoré padali pri osobných alebo online stretnutiach, okamžite zapisovali, aby sa na ne nezabudlo, intenzívne si vymieňali skice a&nbsp;výkresy...</p>
<p><strong>„Pri výbere materiálov, ako je drevo či látka na čalúnenie kresiel, sme sa napríklad všetci stretli v&nbsp;parku a&nbsp;snažili sme sa na látky aj vzorky dreva pozrieť pri rôznych svetelných podmienkach. Skúšali sme, ako budú spolu ladiť pod stromom aj na priamom svetle, pretože počas svätej omše sa bude slnko otáčať a&nbsp;za dve hodiny sa svetelné podmienky môžu meniť. Išli sme naozaj do detailov,“</strong> hovorí Roman Ruhig.</p>
<p>Zodpovednosť k&nbsp;detailom potvrdzuje aj jeho kolega: <strong>„V&nbsp;stolárskych dielňach sme sledovali, ako stolár napúšťal drevo olejom, z&nbsp;ktorého bude oltár či sedací nábytok. Predviedol nám, ako olej vytiahne letokruhy, drevo trochu stmavne, potom na to pôjde vosková úprava. Ako spomínal Roman, pre nás bolo dôležité vidieť, ako sa drevo a&nbsp;látky správajú na dennom, nie umelom svetle.“</strong></p>

<h3>Presvedčili racionalitou</h3>
<p>Na súťaž stvárniť liturgický priestor v&nbsp;Šaštíne bolo vyzvaných jedenásť kolektívov. Čím presvedčili porotu, aby na poli pri bazilike stálo práve ich dielo?<strong> „Určite zarezonovalo aj to, že sme pracovali s&nbsp;celou urbanistickou schémou areálu, aby vznikli určité priehľady. Napríklad z&nbsp;osi, ktorá smeruje k&nbsp;oltáru, vidieť medzi hlavným a&nbsp;vedľajším pódiom šaštínsku baziliku. Na jednej strane sme rozšírili zadanie o&nbsp;urbanistické vnímanie, na druhej strane sme zároveň pracovali na detailoch, vďaka ktorým sme vložili do mobiliáru určitú symboliku. Ale zavážilo aj to, že materiál a&nbsp;konštrukcie, ktoré sme navrhli, sú veľmi racionálne, úsporné a&nbsp;zrealizovateľné v&nbsp;relatívne krátkom čase,“</strong> vysvetľuje Roman Ruhig.</p>

<h3>Úsporný režim</h3>
<p>Architekti uvažovali tvorivo a&nbsp;zároveň triezvo, a&nbsp;tak využili kovové konštrukcie, ktoré sa používajú pri stavbe pódií na letných festivaloch. <strong>„Bolo by možné navrhnúť architektúru so špecifickým konštrukčným systémom a&nbsp;plášťom, ktorý by sa vytvoril na danú príležitosť. Otázka je, ako by sa potom využil takýto náročný objekt postavený na mieru. Chceli sme byť v&nbsp;tomto smere ekologickí. Použili sme teda štandardné konštrukcie, ktoré sa dajú zapožičať. Nič sa nemusí vyhadzovať a&nbsp;aj tých niekoľko prvkov, čo sú vyrobené na mieru, sa dá zrecyklovať,“</strong> hovorí Michal Bogár.</p>
<p>Zároveň dodáva, že výhodou je aj preverená bezpečnosť. Konštrukcia, ktorá v&nbsp;týchto dňoch už stojí, je vytvorená z&nbsp;certifikovaných systémov, ktoré vydržia zaťaženie vetrom aj viac ako 130 kilometrov za hodinu.</p>
<p><strong>Pokračovanie na nasledujúcej strane.</strong></p>

<h3>Počkali na zber úrody</h3>
<p>Pápež František, ktorý pripomína aj dôležitosť ochrany Zeme, sa bude prihovárať ľuďom z&nbsp;presbytéria stojaceho v&nbsp;poli.<strong> „Nič sme nezdevastovali, organizátori začali prípravné práce na poli, až keď sa pozbierala úroda,“</strong> hovorí Michal Bogár.</p>
<p><strong>„Na mieste nič nebetónujeme, nerobia sa žiadne základy. Celá stavba sa zaťaží veľkými barelmi vody, ktoré naplnia hasiči. Tak, ako sa to tam všetko poukladá, tak sa to zasa rozoberie a&nbsp;ostane prázdne, nezničené pole,“</strong> dodáva.</p>
<p>Na mieste, cez ktoré dnes vedie cyklochodník, bude umiestnený veľký kríž vytvorený do presbytéria pontifikálnej omše, ktorý je dielom akademického sochára Martina Lettricha. Mimochodom, tak ako mnohé detaily, aj kríž nesie v&nbsp;sebe silnú symboliku.</p>
<h3>Drevo v&nbsp;kríži</h3>
<p>Tvorcovia spočiatku hľadali drevo na kríž zo staršieho kostola. Keď v&nbsp;jednej z&nbsp;debát vznikol nápad použiť drevo z&nbsp;niektorého kostola na Morave, ktoré nedávno poškodilo tornádo, boli presvedčení, že je to správna myšlienka. <strong>„Po vyhodnotení súťaže, keď sme sa dozvedeli, že náš návrh vybrali na realizáciu, vycestovali sme s&nbsp;Martinom Lettrichom do Moravskej Novej Vsi. Videli sme tú spúšť, na druhej strane tam však pomáhalo veľa dobrovoľníkov, takže sme mali z&nbsp;celkovej situácie dobrý pocit. Drevo na náš kríž sme vybrali také, ktoré bolo najviac poškodené a&nbsp;nedalo sa už opätovne využiť. Na ňom zároveň bolo vidno silu ničivého živla. Využili sme z&nbsp;neho len isté fragmenty, kríž je kombináciou hliníka a&nbsp;dreva, symbolizuje útrapy, ktoré sú na celom svete...“</strong> hovorí Michal Bogár.</p>
<p>Symboliku v&nbsp;sebe nesie aj miesto na čítanie Písma – ambona –, zložené z&nbsp;dvoch drevených blokov. Má pripomínať monolity, do ktorých bolo vytesané Desatoro.<strong> „Ale aj celý mobiliár, ktorý je navrhnutý v&nbsp;tesárskom duchu, má symbolizovať svätého Jozefa, ktorý bol tesárom,“</strong> upozorňuje Roman Ruhig.</p>

<h3>Jednoduchosť</h3>
<p>Architekti o&nbsp;svojom návrhu hovoria: <strong>„Do architektúry sme sa snažili preniesť aj to, akým skromným životom žije pápež František. Nemusí byť honosná, veľkolepá, nech hlavne prinesie zážitok z&nbsp;priestoru a&nbsp;ukáže, že dôležitý je práve obsah slova, ktoré Svätý Otec prednesie,“</strong> hovorí Roman Ruhig.</p>
<p>Koncepcia diela nadväzuje na tradíciu modernistickej architektúry, ale použitie dreva a&nbsp;jeho tektoniky istým spôsobom vychádza aj z&nbsp;princípov používaných v&nbsp;ľudovej architektúre. Treba zároveň dodať, že počas návštevy pápeža Františka nebudú chýbať naše folklórne tradície. Mimochodom, folkloristi, ktorí budú na letisku vítať pápeža, sú deti, ktoré učí tancovať v&nbsp;súbore Lúčka Ema Ruhigová, takisto autorka presbytéria.</p>
<h3>O&nbsp;kvalite a&nbsp;presvedčivosti rozhodujú detaily</h3>
<p>Minimalisticky riešený je aj sedes, teda kreslo pápeža Františka. <strong>„Zástupcovia Vatikánu, ktorí odsúhlasili návrh a&nbsp;s&nbsp;ktorými sme konzultovali aj niektoré zmeny, mali požiadavky na rozmery kresla. Pápež František bude mať pomerne široké rúcho, takže aj šírka sedesu je zodpovedajúca. Spolu so svetlým čalúnením bude vyznievať skromnejším dojmom, hoci je z&nbsp;masívneho dreva. Kreslo sme odľahčili tým, že je do područiek vložený sklený detail,“</strong> hovorí Michal Bogár.</p>
<p>Roman Ruhig dodáva: <strong>„Sklená zrezaná kocka je na mieste, kde bude dlaň, je to aj akási ergonomická pomôcka. Súčasná architektúra pracuje aj s tézou ,forma sleduje funkciu‘, takže tvoríme detail, ktorý je nielen estetický, ale aj funkčný. Práve architektonický a konštrukčný detail vypovedá o kvalite diela...“</strong></p>
<h3>Pozor na kamery</h3>
<p>Architekti museli byť detailistami aj pri zohľadňovaní toho, že televízia bude snímať svätú omšu. <strong>„Mali sme jedno vyše hodinové stretnutie len o&nbsp;tom, aby sme si ujasnili napríklad polohu kamier vzdialených 45 metrov od menzy (oltára), aby vedeli nasnímať obrady pri menze medzi svietnikmi a&nbsp;krížom, ktorý bude na oltári. Je tam malý priehľad, ale aj s&nbsp;tým sme museli počítať, aby kamera nezavadzala ľuďom v&nbsp;danom sektore,“</strong> pripomínajú architekti, na aké dôležité drobnosti treba myslieť.</p>
<p>Ich práca sa zďaleka neskončila nakreslením návrhu, na šaštínskom „sójovom poli“ sú ako doma. Už len nájsť také geodetické body, aby nebolo treba veľa námahy s&nbsp;vyrovnávaním terénu na stavbu, bol proces, ktorý si vyžadoval veľkú trpezlivosť.</p>

<h3>Čo nebude na očiach</h3>
<p>Presbytérium bude mať okrem iného tri sakristie, tak­isto zo stanových konštrukcií – jedna pre pápeža Františka, druhá pre pápežský sprievod, tretia pre biskupov a&nbsp;kardinálov. <strong>„S&nbsp;predstaviteľmi arcidiecézy sme hovorili o&nbsp;tom, čo všetko treba umiestniť do sakristií okrem stojanov na rúcha, stolov na ich skladanie či stoličiek. Na zariadenie týchto priestorov sa využijú aj niektoré prvky zo šaštínskeho kláštora,“</strong> hovorí Michal Bogár.</p>
<p>Stavba v&nbsp;Šaštíne bude slúžiť vlastne len jeden deň. Na poznámku, že je to svojrázna mandala, ktorá dlho vzniká a&nbsp;napokon sa len tak „rozfúka“, Roman Ruhig reaguje: <strong>„Keď si uvedomíme, koľko ľudí ju zažije nielen fyzicky, ale aj cez obrazovky, tak možno v&nbsp;tom krátkom čase osloví väčšie publikum ako iná architektúra, ktorá je tu fyzicky natrvalo. Je to síce príležitostný priestor, ale upozorní na dôležité veci. Myslím si, že táto skúsenosť v&nbsp;nás bude rezonovať ešte dlho, možno doživotne.“</strong></p>
<h3>Príležitostná architektúra</h3>
<p>Michal Bogár v tejto súvislosti upozorňuje na iný rozmer dočasnosti architektúry.<strong> „Mnohé stavby, o ktorých by človek nikdy nepovedal, že môžu zaniknúť, zanikajú. Boli sme svedkami diskusií o ikonickej stavbe modernistickej architektúry – o bratislavskom Istropolise –, ktorý napokon zrejme bude zbúraný, čo je veľká škoda. Architektmi tohto diela sú uznávaní autori, dnes deväťdesiatnici Iľja Skoček, Ferdinand Konček a Ľubomír Titl, ktorý už nie je medzi nami. Zanikajú aj iné architektúry postavené v 20. storočí. Nie je to jednoduchá situácia pre autorov týchto diel,“</strong> zamýšľa sa architekt.</p>
<p>Na margo presbytéria dodáva: <strong>„Pojem príležitostná architektúra je tu, počítame s ňou a tak sa k nej aj staviame – snažíme sa ju urobiť ekologickú, recyklovateľnú.“&nbsp;</strong></p>
<h3>Fakty o presbytériu</h3>
<p>Miesto na čítanie – ambona – je tiež z&nbsp;javorového dreva, znázorňuje Mojžišove knihy. Medzi nimi je sklená výplň s&nbsp;písmenami alfa a&nbsp;omega.</p>
<p><br>V&nbsp;oltári z&nbsp;javorového dreva s&nbsp;rozmermi 3 x 1 meter je sklený prvok s&nbsp;písmenami chí a&nbsp;ró – monogram Ježiša Krista. Sklené prvky vrátane podstavca pod pietou sú dielom akademického sochára Viktora Oravca.</p>
<p><br>Kreslo pre pápeža Františka – sedes – je z&nbsp;javorového dreva, vyrobené na mieru. Požiadavka Vatikánu bola, aby nevyzeralo ako trón.</p>
<p><br>Obraz svätého Jozefa na pódiu vytvorila súčasná výtvarníčka Dorota Sadovská, ktorá maľuje aj svätcov, špeciálne na túto príležitosť.</p>
<p><br>Kríž od sochára Martina Lettricha meria 6 metrov, má v&nbsp;sebe zabudované aj drevo z&nbsp;kostola, ktorý nedávno zničilo tornádo na Morave.</p>

Architekti, ktorí navrhovali presbytérium pre pápeža Františka: Záleží na každom detaile

Autor článku

Katarína Čulenová

Výber pre vás

Architekti, ktorí navrhovali presbytérium pre pápeža Františka: Záleží na každom detaile

Autor článku

Katarína Čulenová

Súvisiace články

Zázrak, alebo náhoda? Dediny na juhu Moravy zničilo tornádo, jej najkrajšej časti sa však vyhlo

Pápež František k nám príde 12. septembra. Známy lekár vyzýva: Slováci, očkujte sa

Zuzana Čaputová oznámila dôležitú vec ohľadom pápeža Františka

Prežije panelák tornádo? Skúsený projektant má jasnú odpoveď

Zuzana Čaputová priniesla pápežovi Františkovi aj smutný dar

Výber pre vás