Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Slovenskom otriasla smrť novorodenca, ktorého našli zdravotníci v&nbsp;hniezde záchrany v&nbsp;utorok po Veľkej noci. Hniezdo je umiestnené pri vstupe do detskej nemocnice na bratislavských Kramároch, kde na stene hneď za rohom pred časom visel vzletný citát o&nbsp;tom, že žiadne dieťa by nemalo v&nbsp;živote poznať bolesť.

Vyšetrovanie nešťastia v&nbsp;čase našej uzávierky ešte prebiehalo, podľa dostupných informácií sa však zdá, že z&nbsp;nejakého dôvodu asi zlyhal zvukový alarm, a&nbsp;nie je známe, či niekto sledoval kameru, ktorá bola nainštalovaná len pred tromi rokmi, aby boli deti v&nbsp;ešte väčšom bezpečí. Matka nanešťastie nevyužila ani telefónne číslo, ktoré je na hniezde záchrany, a&nbsp;pre istotu neupozornila, že je tam dieťa. Nie je to však jej povinnosť... Čo je najhoršie, zrejme zlyhali ľudia, ktorí majú hniezdo na starosti. 

Ak matka vložila chlapčeka do hniezda živého, predstava, ako sa trápil, kým zomrel, je desivá. „Keď som sa to dozvedela, prvé, čo mi napadlo, bolo: Ako je to možné?! Pre mňa osobne to bol najhorší deň môjho života, ak nerátam smrť môjho otca. Keď zomrie starý a&nbsp;chorý človek, je to smutné, ale iné, ako keď zomrie dieťa, ktorému malo hniezdo priniesť nádej,“ hovorí Mgr. Anna Ghannamová, zakladateľka OZ Šanca pre nechcených, ktorá s&nbsp;pár kolegami, nadšenými dobrovoľníkmi a&nbsp;lekármi vybudovala u&nbsp;nás sieť 20 hniezd záchrany a&nbsp;darovala ich do správy nemocníc.

Nemocnica, ktorá dostane do daru hniezdo, je viazaná zmluvou starať sa o&nbsp;jeho prevádzkovanie, hygienu a&nbsp;zdravotne o&nbsp;dieťa, rovnako je viazaná zmluvou a&nbsp;tiež vyhláškou ministerstva informovať občianske združenie o&nbsp;každom náleze. V&nbsp;tomto prípade tak nemocnica neurobila. „Neinformovali ma ani prvý, ani druhý deň. Musela som iniciovať stretnutie ja. Odôvodňovali to stresovou situáciou,“ konštatuje Anna Ghannamová.

Pokojným hlasom, ale rozhodne dodáva, že ak sa pre­ukáže, že dieťa nebolo do inkubátora v&nbsp;hniezde vložené už mŕtve, občianske združenie zváži podniknutie právnych krokov: „Takýto prístup k&nbsp;zodpovednosti za ľudský život a&nbsp;aj samotný projekt, ktorý budujeme 18 rokov a&nbsp;jeho opodstatnenie bolo doslova vybojované aj na pôde OSN, by bol absolútne neprijateľný. Na druhej strane, ďakujem tým pracovníkom nemocníc, ktorí sa o&nbsp;hniezda a&nbsp;o&nbsp;deti z&nbsp;hniezd príkladne starajú.“

Anna Ghannamová hovorí, že myšlienka hniezd pre nechcené deti vznikla z&nbsp;jedného rozhovoru s&nbsp;manželom. „Keď v&nbsp;roku 2004, tradične pred voľbami, opäť zúrila medzi politikmi diskusia o&nbsp;interrupciách, v&nbsp;priebehu dvoch týždňov sa objavili dve správy o&nbsp;nálezoch mŕtvych novorodencov. Posťažovala som sa, slziac, že tu riešime, kedy technicky vzniká život, ale toto nikto nerieši. Vtedy môj pokojný muž stoicky poznamenal: A&nbsp;ty to ako riešiš? Vyprovokovalo ma to sadnúť si k&nbsp;počítaču. Spomenula som si na seriál Detektív Derrick, ktorý chodil ešte za socializmu, a&nbsp;pamätám si, že v&nbsp;jednej z&nbsp;častí bolo kovové okno, do ktorého matka vložila dieťa a&nbsp;zazvonila na zvonček. Hodila som do Googlu výraz ,baby fenster‘ a&nbsp;v&nbsp;tom momente sa mi otvoril svet baby boxov,“ spomína.

Do myšlienky sa doslova zahryzla a&nbsp;po zozbieraní skúseností zo zahraničia spolu s&nbsp;neonatológmi, gynekológmi a&nbsp;architektkou navrhli hniezdo, ktoré vzbudzovalo dôveru. „V&nbsp;Maďarsku sme videli miestnosť pri vrátnici, kam vošla matka, položila dieťa do inkubátora a&nbsp;vrátnička upozornila lekárov, že je tam nejaký pohyb. V&nbsp;Nemecku mali zasa kovové schránky v&nbsp;stene a&nbsp;zvonček. Pôsobilo to chladne a&nbsp;trochu ako truhličky. Využili sme to dobré z&nbsp;oboch modelov a&nbsp;vzniklo tak miesto na inkubátor, napojený na signalizáciu, chránený roletou,“ spomína na rok 2004, keď predstavili prvý návrh hniezda.

Pred troma rokmi dalo združenie na jeho náklady namontovať do hniezd aj kamery. Snímajú iba dieťa, nie matku, ktorá má právo ostať v&nbsp;anonymite. „Odporúčali sme nemocniciam, aby obetovali jeden monitor a&nbsp;periférne online mali tak vnútro hniezda stále na očiach,“ hovorí Anna Ghannamová. Je to možnosť druhého (niekde už tretieho) stupňa kontroly.

Práve po tragédii na Kramároch chce Anna Ghannamová rokovať s&nbsp;ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským, aby inicioval doplnenie vyhlášky, ktorá nariadi jednotný postup rôznych stupňov kontroly hniezd, ako aj kontrolu tejto kontroly. „Lebo nejde o&nbsp;to, aký technický systém hniezd máme, ale koľko preventívnych kontrol sa na ňom robí. Iste, nešťastie nemožno nikdy na 100 percent vylúčiť, ale musíme sa o&nbsp;to aspoň snažiť,“ dodala.

Málokto vie, že vďaka myšlienke hniezd záchrany sa dostal do zákona aj inštitút utajeného pôrodu. „Po tom, ako vznikli prvé hniezda záchrany, poslanci narýchlo prijali zákon o&nbsp;utajenom pôrode. Ale, žiaľ, už sa nezaujímali o&nbsp;to, ako to funguje v&nbsp;praxi a&nbsp;koľko detí sa tak vlastne narodí. Keď naše združenie v&nbsp;roku 2014 usporiadalo v&nbsp;Bratislave medzinárodnú konferenciu DIEŤA JE DAR, kde sa prvý raz stretli organizácie, ktoré realizujú vo svete systémy podobné hniezdam záchrany, chceli sme mať prehľad, aký je pomer medzi deťmi z&nbsp;hniezd a&nbsp;z&nbsp;utajených pôrodov. Boli sme šokovaní, že štát nemal toto číslo v&nbsp;sumári,“ hovorí Anna Ghannamová.

A&nbsp;druhý šok prišiel, keď zistili, aké je to číslo vysoké. V&nbsp;hniezdach záchrany sa dnes nájdu v&nbsp;priemere dve deti ročne, utajených pôrodov je okolo 40 a&nbsp;celkovo sa matky vzdajú v&nbsp;priemer 230 detí ročne. „Je to dosť veľké číslo na také malé Slovensko, a&nbsp;preto je mi ľúto, že sa štát nezaoberá touto témou viac,“ dodáva.

Je smutný paradox, že dobrovoľníci už v&nbsp;roku 2014 vytvorili formulár, ktorý by mohli povinne vypĺňať ženy, absolvujúce utajený pôrod. Štát by tak vedel o&nbsp;dôvodoch, prečo sa chcú alebo musia detí vzdať. Dotazník zapadol prachom... „V&nbsp;Nemecku neumožnia žene utajene rodiť, kým nevyplní dotazník, pretože štát chce pracovať s&nbsp;témou a&nbsp;znižovať počet nechcených detí. Škoda, že iniciatívu neziskovky u&nbsp;nás nemá kto z&nbsp;kompetentných dotiahnuť...“ hovorí Anna Ghannamová.

Hoci je štát v&nbsp;mnohom pomalý, pri zakladaní hniezd záchrany prekvapil: „Všetci k&nbsp;téme pristupovali s&nbsp;bázňou a&nbsp;úctou. Všetci pomáhali. Som vďačná, že sa hniezd zastali naši politici aj na pôde OSN, kde museli bojovať s&nbsp;konzervatívcami a&nbsp;krikľúňmi. Som vďačná aj bývalému ministrovi zdravotníctva Rudolfovi Zajacovi, ktorý rýchlo zareagoval, keď rezort spravodlivosti zabudol do novely trestného poriadku zakomponovať beztrestnosť pre ženy, ktoré položia dieťa do hniezda.“

Na linku hniezda záchrany volajú ženy s&nbsp;rôznymi otázkami. „Ak sa stane, že sa niektorá informuje, či je konkrétne hniezdo záchrany v&nbsp;prevádzke, tak upozorníme danú nemocnicu, že možno budú mať nález,“ hovorí Anna Ghannamová. Žiadnu však nenahovárajú na to, aby dieťa odložila do hniezda záchrany, bezpečnejšie pre oboch je utajený pôrod v&nbsp;nemocnici. V&nbsp;tom prípade sa aj jednoduchšie dostane k&nbsp;dieťaťu, ak si to do šiestich týždňov rozmyslí.

„Ak sa hanbia alebo majú strach, môžeme ich aj odviezť do pôrodnice a&nbsp;pomôcť s&nbsp;formalitami,“ dodáva. Napriek tomu majú hniezda záchrany svoj zmysel – nie každá žena sa dá presvedčiť na utajený pôrod. „Sú ženy, ktorým sa podarí skryť tehotenstvo a&nbsp;pôrod ešte aj pred partnerom, ktorému boli možno neverné – neriskovali by, že ich niekto v&nbsp;nemocnici spozná... Ďalšou skupinou sú ženy, ktoré žijú nesystémovým životom, napr. drogovo závislé, ktoré porodia niekde v&nbsp;lese a&nbsp;prinesú dieťa do hniezda. A&nbsp;treťou skupinou sú mladistvé dievčatá, ktoré by museli na utajený pôrod mať súhlas rodičov, ale boja sa ich,“ vymenúva Anna Ghannamová. Aj preto, aby deti týchto žien nekončili tragicky, zabojovali svojho času slovenskí politici na pôde OSN za hniezda záchrany proti iniciátorom, ktorým prekážali.

Anna Ghannamová pripomína, že Slovensko bolo jedným z&nbsp;prvých štátov, ktorý dal zákonnú ochranu hniezdam záchrany: „V&nbsp;zákone o&nbsp;zdravotníckej starostlivosti sa hovorí, že ,ak zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti, ktoré prevádzkuje novorodenecké oddelenie, zriadi na účely záchrany novorodencov verejne prístupný inkubátor, možno do neho novorodenca vložiť‘, a&nbsp;touto jednou vetou sme ošetrili aj beztrestnosť žien, ktoré do nich odložia deti. Lebo čo jeden zákon dovoľuje, iný nemôže trestať. Stali sme sa príkladom pre iné krajiny. Videla som to na spomínanej konferencii v&nbsp;roku 2014, že mnohé štáty nemali záchranné baby boxy podchytené zákonom a&nbsp;v&nbsp;Anglicku dodnes nachádzajú mŕtvych novorodencov na chodníkoch a&nbsp;v&nbsp;kontajneroch a&nbsp;ani o&nbsp;nich nevedú štatistiku.“

V&nbsp;súvislosti s&nbsp;tragickým prípadom sa ozývajú hlasy, že by mala polícia nájsť matku nebohého chlapčeka. Anna Ghannamová je však presvedčená, že ak polícia nepreukáže, že dieťa položila matka do hniezda mŕtve, mala by podľa zákona stále požívať ochranu anonymity. „Ak by polícia urobila precedens a&nbsp;represívnym spôsobom by matku vyhľadávala, prekročením rubikonu by to mohlo znamenať zrútenie tohto spôsobu záchrany detí. Po ohrození dôvery v&nbsp;bezpečnosť hniezda by bola vážne podkopaná aj dôvera v&nbsp;bezpečnosť matky. Prosím preto o&nbsp;opatrnosť. Pri všetkej hrôze prípadu nesmieme zabúdať, že tu máme vďaka hniezdam 77 zachránených živých detí, ktoré sú v&nbsp;adoptívnych rodinách a&nbsp;niektoré aj späť pri biologických matkách. Bez hniezd by tú šancu nemali.“

Iniciátorka Hniezd záchrany Anna Ghannamová: Za dôležitým projektom stojí jedna otázka

Autor článku

Katarína Čulenová

Výber pre vás

Iniciátorka Hniezd záchrany Anna Ghannamová: Za dôležitým projektom stojí jedna otázka

Autor článku

Katarína Čulenová

Súvisiace články

Ukrajinka Anna hľadá pomoc pre chlapcov na fronte: Kto podaruje mikrobus?

Počas kovidu behal okolo kuchynskej linky! Havária pripravila Pavla o zrak, nie o chuť žiť

Martin Hoľko z Človek v ohrození: Ak chce niekto meniť svet, nech na ukrajinskú hranicu nechodí

Ťažko chorú Beátu má zachrániť unikátna výmena buniek v Moskve. TOTO jej napísal Boris Kollár

Po mesiaci ledva pohol perami. Peter je jediný Horehronec, ktorý prežil TAKÝTO drastický kovid

NÁHRADNÁ MATKA: Doktor Petrenko upozorňuje na fakt, s ktorým ženy nerátajú

Výber pre vás