EXKLUZÍVNE Pátram po nevere! Prezradila nám herečka Petra Polnišová 

Exkluzívne priznanie Petry Polnišovej: Bojujem so zvedavosťou

Keď cíti problém, chce zistiť pravdu. Petra Polnišová o pátraní po nevere

Jana Raganová

Mnohí zrejme poznajú taliansky filmový hit Úplní cudzinci. Skupina dlhoročných priateľov sa v ňom stretne pri pohodovej večeri. Tá sa však skončí dramaticky. Jeden z nich totiž dostane nápad, aby všetci vyložili na stôl svoje mobily a nahlas prečítali každú esemesku, ktorá im príde. Zistia, že sa vlastne nepoznajú… Rovnakú tému spracovali aj Nemci či Francúzi. No a už tu máme aj slovenskú verziu, za ktorou stojí aj Petra Polnišová a jej partner Juraj Brocka.
„Film som videla už dávnejšie, a keď sa začala korona a všetci sme boli doma na telefónoch, napadlo nám, že by sme mohli takúto tému spraviť tiež. Film má skvelý scenár, a tak nemalo zmysel zadávať to niekomu, kto by vymýšľal teplú vodu. Povedali sme si, že ho skúsime kúpiť. V našich končinách je to nevídané, lebo väčšinou kupujú scenáre americkí producenti,“ vysvetlila nám herečka a koproducentka. Spojili sa s kamarátkou, so skúsenou producentkou Wandou Hrycovou, ktorej sa nápad zapáčil. A vyšlo to.
O scenár je vraj bitka...
Áno, je to tak. Predstaviteľ spoločnosti, ktorá vlastní licenciu na scenár, hovoril, že v našom regióne Česko, Slovensko, Poľsko je oň veľký záujem. Vravela som si, že to sú obchodnícke triky, ale potom sme zistili, že hovorí pravdu. Sme hrdí, že sme tú bitku nakoniec vyhrali my. Produkovať film v našich končinách je veľmi náročné, sme malá krajina. Aby na seba zarobil, nemôžeme si dovoliť rozpočet ako v krajinách, kde žije osemdesiat miliónov ľudí. Sme však „kinofili“, máme tak radi film, že sme do toho išli. Teraz už len dúfame, že to naše nadšenie a energia, ktorú sme do toho dali, sa vyplatia a ľudia prídu do kín. A dúfame, že ich nezavrú. V tomto období je to naozaj risk, ale musíme fungovať normálne, lebo by sme sa zbláznili, keby sme stále riešili, čo a ako bude. Osud to nejako zariadi.

Natáčali ste minulé leto, teda v období, keď divadlá nehrali. Držalo vás natáčanie nad vodou, čo sa týka hereckej realizácie?
Áno, ale hlavne musím priznať, že za normálnych okolností by sa nám nepodarilo dostať do filmu hercov, ktorí v ňom hrajú. Sú na dlhý čas vybukovaní. Takže sme mali šťastie v nešťastí, že všetci mali čas. Nakrúcalo sa za prísnych hygienických podmienok, napriek tomu sme si to veľmi užili. Nebol jediný problém, všetko akoby zázračne fungovalo, čo na filmovačkách nie je bežné. Mali sme česko-slovenský tím, nebolo jednoduché chodiť hore dole medzi krajinami. Toľko vecí bolo na hrane, no všetko sa podarilo. Považujem to za malý zázrak.
Rozprávali ste si počas natáčania vlastné historky na túto tému?
Určite. Tajomstvá mobilov je naozaj veľmi horúca téma, takže každý niečo vytiahol. Jednoducho, tých príbehov je veľmi veľa. Aj v našom podcaste Jauuu PS: To Bolelo s Evelyn na túto tému, keď sa nám zapájali ľudia s ich príbehmi, som zistila, že mám úplne nezáživný život. (Smiech.) Keď som počula, čo sa im postávalo, aké tajomstvá nám poprezrádzali, skoro mi oči vypadli. Mobily sú studnicou neuveriteľných príbehov… Už len to, že pošlete správu nesprávnemu človeku, ako sa stalo aj mne, môže priniesť obrovské problémy. V tých mobiloch máme naozaj všetci všetko, sú to čierne skrinky našich životov. To hovorí aj jedna z našich postáv. Je tam zaznamenané už naozaj všetko.
V podcaste s Evelyn ste riešili, či je lepšie sa partnerovi pozerať do telefónu, alebo radšej nie. K čomu ste dospeli?
My sme neprišli na jednoznačnú odpoveď, taká neexistuje. Niektorým ľuďom, ktorí to urobili, informácie v mobile pomohli očistiť vzťah. Mali sme príbeh, kde žena zistila, že jej partner počas ich vzťahu randí s iným mužom. Alebo prípad, keď muž mal dvadsať rokov paralelne dve rodiny. Veľké veci… Na druhej strane, niektorí hovorili, že by boli radi, keby o tom nevedeli.

Iste, závisí z prípadu na prípad. Niekedy to môže pomôcť zachrániť vzťah a pre niekoho to môže byť posledná kvapka.
Presne tak. Ide o to, či ste typ človeka, ktorý potrebuje poznať pravdu, alebo sám pred sebou skrývate veci a nechcete vedieť, ako funguje partner. Potrebujete s ním, skrátka, vychádzať, aj keď tam niečo škrípe, ale netúžite vedieť všetko, lebo by sa vám zrútil svet. Ťažko niekomu vyčítať, či sa pozrel, alebo nie, či chce žiť v klamstve, alebo v pravde. Každý to máme, samozrejme, inak. Je to téma na diskusiu. Skrátka, telefón je predmet „doličný“, ako sa hovorilo v starých českých krimifilmoch. My ho so sebou stále nosíme a aj priznanie v ňom. Otázka je aj to, či vôbec mať tajomstvá. To je tiež široká a zaujímavá téma. Myslím, že každý sa v tom filme nájde.
Vy ste priznali, že ste veľmi zvedavá. Ste ten typ, čo sa pozrie partnerovi do mobilu bez jeho vedomia?
Je to diablovo rozhodnutie, či sa pozrieť, alebo nie. Ja som prirodzene veľmi zvedavý človek, brutálne! Celý život bojujem s tým, že nie všetky tajomstvá sú aj pre mňa. Fakt s tým bojujem. Keď cítim tajomstvo, mozog mi začne pracovať, čo je za tým. Hoci som sa už naučila nepýtať sa, ale trošku bojujem s predstavami – keď niekomu pípne správa, okamžite si všímam, či niekto zmenil výraz, farbu pleti, spotil sa, nadýchol sa iba raz alebo dvakrát. (Smiech.) Skôr moja zvedavosť je prirodzená, vždy chcem prísť na podstatu veci. Mne to v hlave nejde zastaviť. Niežeby som sa chcela do všetkého montovať, ale mám tak nejako nastavený algoritmus mojej mysle. Časom som sa naučila, že nemusím vedieť všetko, a ak má niekto tajomstvá, má na to svoj dôvod, tak do toho nerýpem. Určite neskáčem na mojich blízkych a na ich správy v mobile. (Úsmev.) Súkromie toho druhého je dôležitá vec, a čo nie je moje, to jednoducho nepatrí mne. Čo sa týka partnerstva, myslím, že keď zacítim, že je problém, konfrontujem ho priamo. Nenechávam veci dostratena. Aj to je cesta. Komunikácia. To je podľa mňa vo vzťahu dôležité.

Máte teda vyvinutú povestnú ženskú intuíciu, viete vydedukovať, že sa niečo deje?
Myslím, že každá žena ju má, keď sa dostane do neistoty, okamžite jej naskočia pátracie senzory a zistí všetko. Ale podcast s Evelyn nám ukazuje, že láska je slepá a niekedy sa sami presvedčujeme o veciach, že sú inak, lebo ich tak chceme vidieť. Vzťahy sú komplikovaná záležitosť, inak by ich neriešili spisovatelia sveta, nevznikali by veľké milostné ságy. Všetko je o vzťahoch. Stále sa riešia, lebo nikto neprišiel na kľúč, ako šťastne fungovať vo vzťahu tak, aby ste nikdy nemali problémy. Ja sa snažím, keď už niečo hapruje, nejako to vykomunikovať. Ale som rozvedená, takže asi sa mi to úplne nepodarilo. (Smiech.)
Mnoho žien sa riadi príslovím „čo oči nevidia, srdce nebolí“. Radšej žijú v sladkej nevedomosti, len aby boli s partnerom za každú cenu. Vy zjavne nie ste typ, čo klame samu seba.
Nie. Moja povaha mi to nedovolí. Keď mi je niečo podozrivé, mozog začne šrotovať, skúma, čo je za tým. Aj v partnerstve mám veľmi analytické myslenie. Nie som ochotná presvedčiť samu seba, že nemusím niečo vedieť, veď nejako to dopadne. Ja som skôr dynamický typ, ktorý keď je problém, chce ho vyriešiť. Nehovorím, že som to vždy riešila šťastným spôsobom.

Asi v danú chvíľu ako ste najlepšie vedeli...
Áno, človek sa učí celý život. Určite sa mi v nejakých vzťahoch stalo, že som nevedela, prečo je ten druhý taký tajomný a prečo som tam cítila bariéru.
Takže ste prišli na neveru?
Mala som takú skúsenosť. Jeden môj frajer, keď som bola ešte veľmi mladá, fungoval paralelne v druhom vzťahu a ja som o tom celý čas nevedela. Bolo to tesne po škole a nebol to dlhý vzťah, ale asi som toleranciu mala nastavenú oveľa vyššie. Dozvedela som sa to až po rozchode. Viete, ľudia chodia do práce… Takže som mala pocit, že chodí do práce. (Smiech.) Inak rieši neveru človek, keď má dvadsať, a inak v štyridsiatke a tiež je to iné, keď má deti.
Určite, veľa matiek zvažuje najmä kvôli deťom, či zotrvať vo vzťahu, kde nie sú šťastné.
Myslím, že každá matka vždy zvažuje. Všetky túžime po tom, aby deti mali kompletnú rodinu. Aj keď polovica manželstiev sa rozpadne.
Je bežným úkazom, že zadaní muži vypisujú ženám a často ani nemusia podvádzať fyzicky, stačí im komunikácia. Akoby si potrebovali len dvíhať ego. Je aj to podľa vás nevera?
Veľmi záleží od toho, ako je vzťah nastavený. No toto sú veci, ktoré by som asi netolerovala. Keď vzťah funguje plnohodnotne zo všetkých stránok, muži podľa mňa nemajú potrebu písať. Nie je to len o tom, že si potrebujú dvíhať ego. Myslím, že aj ich sebaprezentácia smerom k inej žene, ako to majú doma super, nič im nechýba a chcú si len virtuálne polaškovať, je klamstvo. Stavím sa o sto eur, že to tak nie je. (Smiech.) Je to sebaklam vhodný na to, aby to dotyčný riešil s terapeutom. Čo vidím ako problém u mnohých známych, je absencia primárnej komunikácie. Potom si to potrebujú doháňať inde. Namiesto toho, aby to riešili vo svojom vzťahu s človekom, ktorého sa to týka. Preto som taká premúdrená, lebo tou témou sa veľmi zaoberám, čítam o tom veľa kníh. Mňa vždy fascinovali medziľudské vzťahy aj to, prečo sa ľudia správajú vo vzťahoch tak, ako sa správajú.

Aj ja mám množstvo osobných skúseností s tým, že mi celoživotne vypisujú známi zadaní muži. A je im jedno, či mám vzťah. Zarážala ma aj tá drzosť, že ich nezastavila ani moja práca v médiách vrátane môjho dlhoročného pôsobenia v PLUS 7 DNÍ, čo je už naozaj nebezpečné periodikum na to, aby mi vysokopostavení politici, úspešní podnikatelia a športovci či umelci písali to, čo písali… Kde mali istotu, že to nezneužijem?
Asi je pre nich veľmi príťažlivé, keď je to na hrane. Som presvedčená, že to súvisí s prapodstatou lovca. Potrebujú loviť za každú cenu a navyše ich priťahuje fakt, že je to istým spôsobom nebezpečné. Známi muži milujú pozornosť, priťahuje ich hrať sa s niečím nebezpečným. Možno pracuje podvedomie a chcú byť odhalení, akoby povedala jedna z postáv nášho filmu. Podvedomie robí veci, o ktorých ani nesnívame. Preto je to pre mňa absolútne zaujímavá téma – vedomie, podvedomie, gestá, akým spôsobom človek komunikuje, prečo ho priťahuje istý typ a podobne.
Stotožňujete sa s tým, že do veľkej miery za to môžu sociálne siete? Dnešná doba nahráva takýmto neverám, ktoré vzniknú práve na tejto báze. Sú doslova semenisko nevery a hriechu, lebo zoznámenie cez ne je ľahko prístupné.
Áno, sociálne siete priniesli rýchlu komunikáciu. Keď chcel kedysi muž flirtovať, musel sa veľmi posnažiť. Žena v princípe tiež. Bolo treba zapojiť svoj osobný šarm a základ bol hlavne ,,robiť drahoty“. (Úsmev.) Teraz idete na nejakú sieť alebo zoznamku a za tri sekundy kliknete na zoznámenie. Alebo napíšete správu. Celé sa to uľahčilo, a preto aj spovrchnelo. Tam sa nemusíte veľmi snažiť, stačí jedna vaša fotka, aj spred dvadsiatich rokov. (Smiech.) Pár informácií k tomu a môžete sa zoznamovať. Nemusíte nikam ísť, vyvíjať aktivitu. Sociálne siete priniesli veľa pozitívnych vecí, ale, žiaľ, aj batoh nepoznaných a nepríjemných, s ktorými sa musíme popasovať. Bojovať sa proti tomu nedá, treba sa s tým naučiť nejako fungovať. To je možno výzva pre ďalšiu generáciu.

Len či už nie je neskoro. Ľudia sú naučení, že všetko majú hneď – jedným klikom si vedia kúpiť hocičo aj z druhého konca sveta a rovnako si jediným klikom vedia zaobstarať aj partnera.
Kedysi bola primárnou témou milostných filmov alebo kníh túžba. Dlhodobá túžba. Stále si myslím, že najväčšie afrodiziakum je túžba. No teraz sa akoby vymazáva týmito technológiami. Ľudia už nemusia túžiť, lebo po čomkoľvek zatúžia, majú to rýchlo. Presne ako ste povedali, na jeden klik. Nemusia pre to urobiť nič. Iba jeden klik. Otázne je, čo to urobí s prežívaním vo vzťahoch. V minulosti muži na to, aby získali ženu, aby dobyli ten hrad, museli niečo urobiť. Dnes sa to dá za minútu dosiahnuť. Ale sú aj muži, ktorí si vážia, ak im ten priestor na dobývanie dáte. V každom prípade, nevery boli aj v minulosti, len ťažšie dosiahnuteľné. Bolo treba pre ne urobiť oveľa viac. Nie som, samozrejme, psychológ, na to sú odborníci, ale táto téma ma naozaj vášnivo zaujíma. A okrem toho netreba žiť s pocitom, že všetci ľudia majú za ušami. Je plno ľudí, mužov aj žien, ktorí sú, preboha, v pohode. (Smiech.)

Zvyknete radiť kamarátkam, obracajú sa na vás, keď vedia, že ste v tomto smere sčítaná?
Ja slovo radiť nemám rada, pretože nie som profesionál, aby som niekomu radila. Skôr sa s ľuďmi rada rozprávam o vzťahoch, ale na rozdávanie rád nie som kompetentná. Minule sa mi jedna kamarátka sťažovala, že ju opustil partner napriek tomu, že mu aj navarila, aj doma niečo opravila, aj o auto sa postarala… Rozoberali sme, že chcela byť perfektná a on nemusel robiť nič. Nemusel sa snažiť. Odišiel za oveľa menej perfektnou. No nakoniec sa ukázalo, že práve preto odišiel za takou, ktorá mu dala možnosť, aby sa staral, aby ju urobil šťastnou. Myslím, že najšťastnejšie páry, aspoň podľa mojej empírie, sú také, kde žena dá priestor mužovi, aby ju robil šťastnou. Princíp muža je taký – chce mať pocit, že je ten človek, vďaka ktorému je žena šťastná. Partneri sa nemajú navzájom „komfortovať“, ale dávať si priestor. To je veľká vec. Keby som toto vedela pred dvadsiatimi rokmi, by to bolo celé inak. (Smiech.) Ale som šťastná tak, ako to je. Som spokojná aj so všetkými prešľapmi a s jamami, do ktorých som&nbsp;padla. Treba to brať ako súčasť života. A pokiaľ sme zdraví, dobre je.

EXKLUZÍVNE Pátram po nevere! Prezradila nám herečka Petra Polnišová

Súvisiace články

Sex pred hrou nie je tabu: Netají manželka Roryho Sabbatiniho, atraktívna Martina

Najväčší sympaťák zo Sexu v meste sa konečne oženil

Hviezdy šoubiznisu zničil nebohý Karol Duchoň. TAKTO suverénne zvalcoval hitparádu albumov

Zničená a s modrinami! Sexi misska prezradila, čo je za tým

EXKLUZÍVNE Neuveríte, čo pomohlo Rorymu Sabbatinimu získať striebro!

Výber pre vás