Jana Raganová

S manželkou úspešného golfistu Roryho Sabbatiniho, rodáka z juhoafrického Durbanu, sme sa telefonicky spojili krátko po jeho úspechu. Martina, na Slovensku za slobodna známa ako Štofaníková, je vlastne dôvodom, prečo má Slovensko z LOH v Tokiu ďalšie striebro. Vďaka jej láske totiž Rory prijal v decembri 2018 slovenské občianstvo s cieľom pokúsiť sa pre našu krajinu získať na olympiáde v Tokiu historickú medailu v športe, v ktorom doteraz Slovensko príliš neoslňovalo.

Ako to vyzerá v Tokiu? Iste vami lomcujú obrovské emócie...

Stále sa z toho spamätávame. Už som si asi trikrát aj poplakala. Najprv na greene osemnástky, keď urobil posledné birdie a dostal sa na mínus sedemnásť, a druhýkrát som si poplakala, keď nám už došlo, že to vyzerá na striebornú medailu. Do tretice, keď som ho videla na pódiu a zdvíhali sa vlajky vrátane slovenskej. Všimla som si, že Rorymu tiež vyšla slza. Je to emočne strašne silné. O tomto sa nám ani nesnívalo.

Určite ste však šli na olympijské hry s očakávaniami…

Lenže golf je šport, ktorý môže úplne prekvapiť v porovnaní s tým, aké má človek očakávania. Išli sme urobiť pekný výsledok, náš cieľ bol dostať sa do top desiatky, aby sme svietili na tabuli. To, že sa podarila medaila, je niečo neskutočné. O tom sa nám ešte ani ráno nesnívalo. Hoci sme o tom žartovali, ale stále som neverila, že by sa to mohlo udiať. Boli sme si vedomí, že Rory nemal najlepšiu sezónu, to by fakt muselo niečo vystreliť. A skutočne vystrelilo. (Smiech.)

Strávili ste to už s odstupom času?

Sú to zatiaľ asi necelé dve hodiny, je to úplne čerstvé. Ešte sa dohrával zápas o tretie miesto, pretože ich tam bolo sedem s rovnakým výsledkom. Rory musel absolvovať veľa rozhovorov, antidopingový test. Skončili sme skoro vďaka tomu, že zahral taký úžasný výsledok – mínus desať, urobil olympijský rekord aj rekord tohto ihriska, prekonal ho o dva celé shoty. Posledný rekord bol mínus osem a on zahral mínus desať. Už to samo osebe bolo obrovské, takže sme boli veľmi šťastní, aj keby sa nám neušla medaila. Jednoducho to bolo famózne.

Zrejme ste tušili medailové umiestnenie, keď urobil rekordy. Už ste si to uvedomovali či ste si ešte pre istotu nechceli niečo také pripúšťať?

Počuli sme také predpovede, že keď to dotiahol na tých sedemnásť, určite má istú medailu. Skoro dvadsať minút po tom, ako sme skončili, sme vedeli, že minimálne bronz budeme mať určite.

Cítil sa váš manžel ráno inak ako bežne? Víťazne?

Štartovali sme o 9:42 h, budíček sme mali už o pol siedmej, keďže sme sa museli zbaliť z hotela, prísť do tohto areálu, naraňajkovať sa, rozcvičiť sa, rozohrať sa. Nebol čas myslieť na nič.

Aspoň si veril viac ako inokedy?

Vôbec. Včerajšie kolo, aj keď hral lepšie, no vôbec sa mu nedarilo premeniť nejaké putty, to znamená, že skóroval iba mínus jeden. Takže po včerajšku sme vôbec neboli naladení na niečo takéto. Bol sedemnásty a bolo tam desať super hráčov… Ráno som mu povedala: Skús si to užívať, je to posledný deň. Skúsme Slovensko dostať na svetovú golfovú mapu do top desiatky, bude to super.

Má Rory nejaký talizman pre šťastie?

Nemá žiadne talizmany ani zvláštny rituál. Je pre nás podstatné, aby sme mali vždy dostatok času pred kolom – aby bol čas najesť sa, prípadne keď cíti, že sa potrebuje vystrečovať. Skrátka, aby sme neboli v strese. Lebo keď sa človek ponáhľa, nerobí to dobrú náladu. No a na rozdiel od predošlých dní bol v ten dnešný (víťazný, pozn. red.) v dobrej nálade od začiatku. Aj keď sa Rorymu nedarilo pri rozcvičovaní, shoty mu nelietali tak, ako by si predstavoval, i tak si udržal pozitívnu náladu. Ja som mu stále dookola spievala hlúposti.

On mi asi pred tromi dňami, keď vyšiel zo sprchy, zaspieval jednu melódiu. Čudovala som sa, odkiaľ to má. Ukázal mi jeden strašne starý historický film, že to je odtiaľ, a úplne sa nám to zarylo do hlavy. Celý deň sme si to spievali. Jasné, že boli aj stresujúce momenty, keď sme hrali, ale celkovo si udržal nervy na uzde.

A čo raňajky? Musí si dávať pozor na stravu?

Nie. Dokonca mám „srandovnú“ story. V olympijskej dedine človek stretáva množstvo atlétov a raz, keď sme išli vo výťahu, opýtala sa nás nejaká športovkyňa, aký sme šport. Povedala som jej, že golf. A ona že super a pozrela sa na Roryho s otázkou, či on je tréner. Ja som jej vysvetlila, že on je hráč a ja nosím palice, a ona na to, že on nevyzerá ako športovec, ale ja áno. (Smiech.) Teraz si ho asi už zapamätá.

Čo teda jedol Rory dnes na raňajky, aké bolo jeho víťazné menu?

Nemáme nič špeciálne, väčšinou sme limitovaní tým, čo majú v bufete. Sme však milovníci kávy, takže potrebujeme začať náš deň s jednou až dvomi šálkami kávy s alternatívnym mliekom, keďže sa snažíme vyhýbať laktózovým produktom. On si štandardne dáva praženicu, klobásky, slaninku. Má vždy dosť výdatné raňajky. Nie je na ovsené kaše. (Smiech.)

Nie je mu potom ťažko chodiť po greene?

Nie, už si tak navykol. On neje nič počas hry ako iní, ktorí si dávajú snacky alebo banány. Jemu nerobí dobre jesť počas kola. Preto sú pre neho raňajky základ dňa. Napríklad doteraz sme od rána nejedli nič, už je pol ôsmej večer. Samozrejme, pije veľa vody, boli tu strašné horúčavy, tak vypil asi aj desať fliaš.

Vy mu ich nosíte? Patrí to medzi úlohy caddyho?

Nie je to povinnosť caddyho, ale nosím ich. Na každom odpalisku máme nachystanú minichladničku s vodami, vždy beriem jednu pre neho a jednu pre mňa. Takže áno, ako caddy ich nosím, sú súčasťou tašky.

Ako vlastne vznikla myšlienka, že budete Roryho caddy? Veď ste boli jediný ženský caddy na tomto olympijskom mužskom turnaji. Chcel vás mať pri sebe?

Pôvodná idea bola taká, že Slovenská golfová asociácia nám na olympiádu povolila tri miesta – Rory, caddy plus jedna osoba. Ja som mala byť tá plus jedna osoba. Lenže jeho regulárny caddy ho pred niekoľkými týždňami neočakávane poslal k vode, takže ja som vstúpila do hry. Boli tu prísne podmienky, čo sa týka akreditácie, a nemohli sme robiť žiadne zmeny na poslednú chvíľu. Preto sa zo mňa stal caddy. Hráčovi ho môže robiť hocikto – aj člen rodiny, nie je to ničím podmienené.

Vy sa roky venujete golfu, vedeli ste, do čoho idete. Čo sa teda od caddyho očakáva?

Už som to robila aj predtým. Nie je to len nosenie tašky. Je to aj o tom, že tých päť hodín ste so svojím hráčom, prežívate s ním všetky momenty, dobré i zlé. Caddy je psychická opora. Zároveň hráčovi podáva loptu, palicu, vyčistí ich, keď treba, podá vodu. Plus s ním diskutuje rany aj to, ako fúka vietor, niekedy sa hráč opýta, ako by mal točiť putt a podobne. Je tam toho dosť.

Dá manžel na vaše rady?

Ale áno, aj keď dnes bol taký deň, že veľmi moje rady nepotreboval. Išiel si svoje, len zopárkrát sme diskutovali smer vetra.

Taška má vraj zhruba dvadsať kíl. Nie je to pre ženu nálož?

Myslela som, že budem mať problém s chrbtom, ale napodiv sa neozval. Bola som prekvapená. Zato na nohách mám strašne veľa otlakov. V tom vlhku a teple, keď človek niekoľko hodín denne chodí, sa mozole objavia. Aj dnes som zacítila na pätnástej jamke, že mi jeden z nich praskol, čo nebol príjemný pocit. Začalo to strašne štípať, ale snažila som sa na to nemyslieť a ísť ďalej, aj keď som mala chuť krívať. (Smiech.)

Aj váš manžel takto trpí?

Ani nie, je už zvyknutý. No veľa golfistov má chodidlá a nechty v zlom stave práve z toho dôvodu, že sú zničené z množstva času stráveného v tých topánkach.

Mohol vám pomôcť s taškou? Možno ako váš manžel chcel byť džentlmen. Povoľujú to pravidlá?

Našiel spôsob, dnes mi úžasne pomohol. Na odpalisku, keď odpálil svoju ranu, vybral z tašky asi päť palíc a niesol ich, aby som ju mala ľahšiu. Bol dnes veľký džentlmen.

Navaríte mu po príchode domov niečo obľúbené? Máte také zvyky?

Ani nie, ale určite si dáme halušky, keď prídeme na Slovensko. Už nám na ne tečú sliny. Rory ich miluje, je to jedno z jeho najobľúbenejších jedál. Doma na Floride ich robievam bežne, dokonca dokážem špeciálne bezlepkové. Ale teraz sa asi v našom prenajatom slovenskom byte k vareniu nedostanem, zrejme budeme mať rušno.

Viete zohnať v USA bryndzu?

Väčšinou mi ju ľudia prinesú, doslova prepašujú. (Smiech.) Teraz bol problém, keďže sa nemohlo cestovať, ale naučila som sa urobiť od Slovákov v zahraničí veľmi podobnú bryndzu z kozieho syra. Keď ho zmiešam so soľou a nechám pár dní stáť v chladničke, chutí ako bryndza. Zmiešam to ešte s bezlaktózovou smotanou, je to veľmi podobné klasickým bryndzovým haluškám. Musela som v týchto pandemických podmienkach experimentovať.

Kde je počas vášho pobytu v Japonsku váš syn?

Je na Slovensku s mojou maminou. Rodine nebolo povolené letieť na olympiádu. Bol na východe u maminho brata, malý sa vybláznil, mali super čas. Ostal v dobrých rukách, kým my sme boli tu.

Ako vníma tento úspech?

Úplne to prežíval. Písal mi hneď, ako sme skončili: Môžete vyhrať, hovoril som ti to! A nezabudni povedať Rorymu „nádych a výdych“, keby ste museli hrať rozstrel, play off.

Aj vy sa venujete golfu. Ako hodnotíte seba ako golfistku?

Začala som s golfom asi tri-štyri roky predtým, ako som stretla Roryho. Ale v Amerike som zo začiatku nemala čas hrávať, lebo sme veľa cestovali, chodila som s ním na turnaje. Až teraz, keď sme sa presťahovali, venujem sa golfu viac. Konečne mu aj trochu viac rozumiem. (Smiech.) Povedala by som, že teraz som už omnoho lepší partner na hru, ako som bola na začiatku, keď sme sa stretli.

Chodievate hrať aj spolu? Neohŕňa Rory nos nad tým, že ste amatérka?

Samozrejme, chodievame spolu, keď sme doma. Bežne trénujeme spolu. On je veľmi fajn v tom, že si dokáže zahrať s hocikým, aj s najslabším golfistom. Jedine nemá rád veľmi pomalú hru, takže pokiaľ človek dodržiava aspoň tempo, vôbec ho to neotravuje.

Zdá sa, že ponorka vám nehrozí. Ste zohratý pár natoľko, že si neleziete na nervy?

Vôbec. My sa cítime, ako keby sme boli len prvé dva týždne zamilovaní. Robíme si žarty zo všetkého, aj zo seba. V tomto sme úplne zohratí.

Veľa sa zvykne diskutovať vo futbale alebo v hokeji o sexe pred zápasom. Ako je to v golfe? Keď mal teraz Rory manželku so sebou, využíval tento bonus?

Samozrejme, že využíval. (Smiech.) V tomto sme takí, že to neriešime. Sú dni, keď sme takí vyčerpaní, že obaja na to vôbec nemyslíme, ani jemu by to niekedy nenapadlo z úcty voči mne, keď vidí, že som unavená. Ale sú dni, keď si to užijeme. Nemá striktne dané, že pred podaním športového výkonu je zákaz sexu. Všetko závisí od momentálneho pocitu.

No najbližšiu noc asi týmto spôsobom neoslávite, pred odletom vás čaká ešte veľa povinností...

Veru, bude to dlhá noc. Ideme na rozhovory aj pre televízie, kým sa z nich vymotáme, skôr ako o pol jedenástej večer sa do olympijskej dediny nedostaneme. Pôjdeme jesť, keďže sme od rána nejedli, tam je nonstop samoobslužná reštaurácia. Možno budeme ešte oslavovať, ak niekto bude hore, zajtra totiž veľa športovcov letí domov. Vstávať budeme zas skoro, letíme pred obedom, takže o pol ôsmej už musíme odchádzať. Pokúsime sa zaspať aspoň na dve-tri hodiny. Veď čas na oslavu bude aj na Slovensku.

EXKLUZÍVNE Neuveríte, čo pomohlo Rorymu Sabbatinimu získať striebro!

Jana Raganová

Plus TV

Patrik Herman nechce byť na Štedrý deň doma: Prečo

Ako byť so sebou spokojný? Odpoveď nájdete v rovnomennej knihe

Spevák Paľo Habera a skupina TEAM takmer zbúrali štadión: Fanúšikovia odspievali celý koncert

Výber pre vás

EXKLUZÍVNE Neuveríte, čo pomohlo Rorymu Sabbatinimu získať striebro!

Jana Raganová

Súvisiace články

ROZHOVOR Sexica prekvapuje: Po 5 rokoch zvažuje rozvod s americkým manželom

Strach o manžela! Lucia Šoralová má za sebou ťažké obdobie

FOTO Peštová ukázala najstaršieho syna: Uhádnete, na koho sa podobá? TOHTO mladíka treba vidieť

Vačková prehovorila o ťažkom období: S dcérou sa musela deliť o...

Darček k šesťdesiatke! Amal venovala Clooneymu bábätko, nasledovala však dráma

Plus TV

Patrik Herman nechce byť na Štedrý deň doma: Prečo

Ako byť so sebou spokojný? Odpoveď nájdete v rovnomennej knihe

Spevák Paľo Habera a skupina TEAM takmer zbúrali štadión: Fanúšikovia odspievali celý koncert

Výber pre vás