Magdaléna Magdová

Cigánski diabli sú na scéne viac ako 25 rokov. Na otázku, ako sa im darí udržať na vrchole, violončelistka odpovedá: „Vždy, keď sa ma mladí na to opýtajú, radím im, aby sa nad tým ani vôbec nezamýšľali. My sme robili to, čo vieme robiť najlepšie a nepodliehali žiadnym vplyvom. Netreba meniť štýly podľa toho, čo je práve v móde, ale stáť si za svojím názorom a prejavom, ktorý si potom vždy nájde svojich fanúšikov alebo svoju cieľovú skupinu. Chce to trpezlivosť.“

Úspech sa často neodpúšťa, narážate aj na neprajníkov či závistlivcov?

- Medzi ľuďmi sa nájdu aj takí, ktorí nám neželajú, to je úplne normálne. Ak sa aj dozvieme o niekom takom, tak sa mu začneme vyhýbať a prestane pre nás existovať. Lepšie je tomu nevenovať pozornosť a nenechať sa otráviť.

Pred štyrmi rokmi ste vy aj huslista Cigánskych diablov Štefan Banyák podali trestné oznámenie pre falošnú komunikáciu medzi vami na sociálnej sieti. Navodzovala dojem, že je medzi vami viac ako priateľstvo. Ako to dopadlo?

- Áno, podali sme vtedy trestné oznámenie, ale nič sa nevyriešilo, aj keď sme mali podozrenie, ktorí ľudia za tým sú. Nič sa neudialo, ale už je to zabudnuté a nechceme sa tomu venovať.

Pokračovanie na ďalšej strane.

V manželstve s Ernestom Šarközim ste už 25 rokov. Ako sa vám darí tak dlho udržať si dobré vzťahy v súkromí a v práci?

- S manželom sme hlavne dobrí kamaráti, máme veľmi podobné záujmy a koníčky, všetko robíme spolu. Základ je, že vieme oddeliť rodinné veci od pracovných. Nedovolíme, aby pracovné problémy presiakli do súkromného života.

Nemáte zo seba niekedy aj „ponorku“, keďže ste stále spolu?

- Áno. (Smiech.) Ale v podstate sú okolo nás ešte stále aj iní ľudia, takže keď už máme pocit, že sme spolu strašne dlho, vždy je šanca porozprávať s niekým ďalším. Sme totiž veľká kapela a tak sa vlastne môžeme ventilovať.

Musíte si niekedy povedať, „ale dosť už o tej hudbe, bavme sa konečne o niečom inom“?

Toto väčšinou hovorím ja, lebo Ernest je naozaj zanietený. Na ňom sú všetky povinnosti, on to rád so mnou všetko rieši a už ho niekedy musím zastaviť, že „dobre, ale nemusím naozaj o všetkom vedieť a aspoň doma neriešme tieto pracovné veci“. Takže áno, občas mi to lezie na nervy. (Smiech.)

Máte niekedy aj tichú domácnosť?

Väčšinou vtedy, keď už príliš rieši tieto veci. Ja okrem pracovných kapelových povinností mám aj domáce, ženské, od ktorých je Ernest absolútne oslobodený. Keď už je toho na mňa príliš veľa, vtedy občas vybuchnem a potom máme nejaký čas tichú domácnosť.

Čiže váš manžel nevysáva ani nevynáša smeti?

- Vôbec. On to má veľmi dobre vymyslené. Keď aj niečo také išiel urobiť, tak to vždy urobil zle. Možno to bola aj taktika, aby som to od neho už nikdy nechcela. (Smiech.) Takže radšej to urobím sama.

A nehneváte sa kvôli tomu? Zvládať prácu hudobníčky aj domácnosť nie je jednoduché.

- Je toho naozaj veľa, preto som niekedy nepríjemná. Ale teraz už mám pomocníčku, zrelú dospelú ženu – našu Vanessku, ktorá mi občas pomôže, tak už je to super.

Máte doma aj nejakú pani na výpomoc?

A kto u vás vyvára, tiež vy?

- Väčšinou bežné varenie robím ja a Ernest sa z času na čas predvedie v kuchyni, čo ho veľmi baví. A tým pádom mám pocit, že to robí ešte lepšie ako ja, lebo to od neho nevyžadujem. Takže varí síce občas, ale veľmi dobre. Na starosti má aj letné grilovačky.

Vaša dcéra Vanessa teraz ukončila hudobné konzervatórium. Aké sú jej ďalšie plány?

- Samozrejme, z toho sa veľmi teším, školu ukončila veľmi úspešne, prospela s vyznamenaním. Trošku sme smutní z toho, že štúdium sa vždy končí absolventským koncertom, ale kvôli pandémii sa tieto koncerty nekonali. Už je prijatá na vysokú školu, takže jedna etapa sa skončila a druhá sa začína. Zobrali ju na Vysokú školu múzických umení. Z toho sa teším dvojnásobne, že sa nerozhodla pre nejakú zahraničnú školu. Skončila kontrabas a ďalej pokračuje na opernom speve na konzervatóriu, ale od ďalšieho školského roka začína ako prváčka hru na kontrabase.

Tešíte sa, že aj Vanessa sa venuje hudbe, alebo ste si jej kariéru predstavovali inak?

- Keď bola malinká, tak sme si predstavovali, že z nej bude lekárka alebo právnička. Ale tým, že trávila veľa času s nami na koncertoch, veľmi sa jej to páčilo a potlesk miluje, tak sme ako rodičia nemali šancu si tieto naše ambície presadiť. (Smiech.)

Prečo ste chceli, aby mala iné povolanie?

- Možno preto, že naša práca je veľmi krásna, ale keď ju robíte naplno, prichádzate o poriadok v živote. Nič sa nedá naplánovať, život je príliš živelný a trochu neistý, lebo my stále bojujeme o priazeň publika. Ale možno keby sme boli chvíľu v koži lekára, túžili by sme, naopak, po takomto našom živote. Dieťa si však aj tak presadí svoje priania, je úplne jedno, čo si rodičia želajú. Samotná naša práca je nádherná, aj spoznávanie krajín, ale cestovanie je veľmi náročné. Jeden deň hráte na Slovensku, druhý deň už ste kdesi na opačnej strane… Nie je príjemné byť večne s kuframi v aute. Občas sa nám podarí pozrieť si mesto, v ktorom koncertujeme, a oddýchnuť si, ale veľakrát tam len odohráme koncert a prespíme. Potom nás to mrzí, že sme v tom meste vlastne aj boli, aj nie.

Vanessa je už v dvoch hudobných kapelách, nechcela sa pridať k Cigánskym diablom?

- Ona s nami od štyroch rokov občas vystupuje, takže už je najvyšší čas, aby si spravila niečo svoje vlastné, aby sa stretávala s rovesníkmi a s nimi tvorila. Je to predsa len iná generácia.

Ako ste trávili čas počas koronakrízy a domácej izolácie?

- Boli sme doma, čo bolo pre nás čudné a zvláštne. Prvé týždne sme sa aj tešili, že môžeme oddychovať a nemusíme cestovať. Ale potom prišla obrovská depresia, pretože toľko voľna zrazu a naraz, to bolo už na nás veľa. Nestretávali sme sa ani medzi sebou, hoci sme na to veľmi zvyknutí. Obyčajne sme stále v spoločnosti ľudí, kamarátov a teraz sme to museli obmedzovať. Zvládali sme to naozaj zle. Boli sme smutní, badali sme na sebe, že nemáme toľko energie a sme skleslí na duchu.

Čo ste robili, aby ste depresiu zahnali?

- Chodili sme spolu do prírody. Kúpili sme si bicykle a naučili sme bicyklovať sa dvadsaťročnú Vanessku. Mala síce kolená aj nohy od modrín, ale veľmi sa teší, že to konečne vie. Od detstva mala veľmi veľa bicyklov, no nikdy sa to nenaučila. Naučila ju to až korona. (Smiech.) Ja som za ňou utekala a ľudia, ktorí videli, ako bežím za dospelou dcérou, sa smiali.

Ako sa chystáte tráviť leto aj s ohľadom na pandémiu?

- My milujeme leto, čakáme celý rok, kedy konečne príde teplo. Budeme, samozrejme, pracovať, teraz sme mali dosť veľkú pauzu. Budeme veľa koncertovať, ale každý voľný deň chceme stráviť pri vode, oddychovať a užívať si slniečko. Tento rok však budeme radšej doma, myslím si, že nikam nepôjdeme.

Do zahraničia nemáte v pláne ísť ani pracovne?

- V&nbsp;dohľadnom čase nie. Do Česka áno, ale to nepovažujem za zahraničie. Chystáme koncerty na november a december, ale to všetko sa naši fanúšikovia dozvedia včas. Teraz skúšame a všetko pripravujeme.

Diablica Silvia Šarköziová: S čím mi Ernest píli nervy

Výber pre vás

Diablica Silvia Šarköziová: S čím mi Ernest píli nervy

Súvisiace články

PRVÉ FOTO niekoľkodňového vnuka herca Jozefa Vajdu. Vyzerá ako bábika

Celebrity ušli za hranice: Kde trávia horúce letné dni?

OTESTUJTE SA: Chcete zistiť, ako sa vyznáte sa v móde?

Keď móda pomáha: Staršie oblečenie nevyhadzujte do koša! Viete ním pomôcť ľuďom v núdzi

Čerstvý trojnásobný otec Ondrej Kandráč: Pri manželkinom pôrode mal kamarátov!

Výber pre vás