Keď polícia zatkla Mariana Kočnera, okrem ostro sledovaného procesu ľudia špekulujú, ako sa asi má muž zvyknutý na maximálny luxus v cele za leopoldovskými mrežami, kde je zatiaľ v kolúznej väzbe. V rovnakej väznici žije už dvadsaťpäť rokov aj Jozef Slovák. Sériový vrah, ktorý si odpykáva doživotný tresť za vraždy štyroch žien. Pre Šarm opísal svoj život za mrežami, aby sme si vedeli predstaviť, na čo sa majú Marián Kočner alebo Pavol Rusko pripraviť, ak tam naozaj skončia na dlhé roky.

Už ste tam Mariana Kočnera stretli? Sledujete jeho a Ruskov proces?

Dívam sa na to v správach, ale veľmi ma to nezaujíma, sú to ľudia mimo nás. Naživo som však Kočnera vidieť nemohol. On je pri hlavnej bráne, čo je od oddelenia doživotných trestov asi tristo metrov. Jaro, môj spolubývajúci, ale žartoval so strážou, že u nás v cele by pre neho bolo miesto. Nech Kočner ide sem a Jaro sa dobrovoľne hlási von. A ja si vezmem Zsuzsovú do postele, nech ma zahreje.

Vážne, môžete si väzeň vybrať, s kým bude na cele?

„Tu väčšinou nie. Na doživotí je obmedzený počet väzňov, ktorí sú ešte rozdelení do dvoch diferenčných skupín. Je to preto, že sú medzi nami aj muži z konkurenčných mafiánskych skupín, ktoré sa nemôžu spolu stretnúť, čo komplikuje život aj nám ostatným.

Čo ak je väzeň so spoluväzňom nespokojný? Môže sa sťažovať?

Sťažovať sa môže, ale to je asi tak všetko. Mám s tým nie jednu skúsenosť. V apríli&nbsp; napríklad mne a môjmu spoluväzňovi Jarovi oddielový pedagóg oznámil, že sa budeme sťahovať na celu, kde budeme štyria. Keď povedal, s kým tam máme bývať, došlo medzi ním a mnou k ostrej výmene názorov. Išlo totiž o väzňa, ktorý tu takmer už každému, kto prichádzal do úvahy, aby s ním býval, narobil kopu problémov. Dotyčný pedagóg ma dobre pozná a vie, aký mám názor na toho väzňa. Dôrazne som ho preto upozornil, aby sa nepokúšal robiť na mňa nátlak. Zbytočne, tak som vyceril zuby. A zlý som ja. Nakoniec však zostalo všetko tak, ako bolo. Odpoveď na vašu otázku teda je, buď drž hubu a krok, alebo sa priprav na ostrý konflikt.

Keď sa skončí súdny proces, v Leopoldove sa možno zabývajú aj Marian Kočner či Pavol Rusko, teda veľmi známi a bohatí ľudia. Keď pred pár mesiacmi išiel v Česku za mreže bývalý kapitána Sparty, prominentný futbalista Tomáš Řepka, dostal pre istotu štatút MON, čo znamená „možný objekt napadnutia“. Vďaka tomu má nadštandardnú ochranu. Je niekto taký aj v Leopoldove?

Ľahko si odpoviete aj sama, keď si dáte dokopy, ktorý z tunajších väzňov požíva zvláštnu ochranu. (V Leopoldove sedí napríklad mafiánsky bos Mikuláš Černák -&nbsp;&nbsp; pozn. red.) Samotný termín „možný objekt napadnutia“ je však už sám o sebe nezmysel, pretože každý väzeň sa môže stať objektom napadnutia. Vyčleňovanie určitých jedincov hovorí jasnou rečou, že ide o prominentného väzňa. To však už samo o sebe robí z neho terč.

O MON sa vyjadril aj najslávnejší český väzeň Jiří&nbsp; Kajínek, že sa dá zneužívať. Napríklad, že takého väzňa každých štrnásť dní vezmú k lekárovi skontrolovať, či nemá nejaké modriny a ak má, spýtajú sa, kto mu to urobil. Kohokoľvek udá, toho začnú stíhať, takže si vlastne takto môže vybavovať účty. &nbsp;

Čokoľvek sa dá zneužiť a aj sa zneužíva. Väzni v snahe získať osobný prospech sú schopní bez najmenších škrupúľ obviniť iného z čohokoľvek. Pred pár rokmi ma tu v Leopoldove jedno ráno za veľkého kriku zbalili a eskortovali do Ilavy. Bez udania dôvodu. Až tam ma po čase informovali, že jeden odsúdený ma obvinil, ako som spoluväzňov na vychádzke navádzal, aby zabili bacharov a ušli. Spýtal som&nbsp; sa, že kto je väčší hlupák, či ten, čo to povedal, alebo ten, čo tomu uveril?

Pri prehliadke u neho našli nôž s dvadsaťdvacentimetrovou čepeľou. Aby odviedol od seba pozornosť, povedal, prečo robia cirkus pre nôž na krájanie chleba, keby radšej urobili poriadok so mnou a pridal tú vymyslenú historku. Pri ďalšom vyšetrovaní však ďalší dvaja väzni, čo boli s nami vtedy na vychádzke, zhodne opísali priebeh nášho rozhovoru, čím sa dokázalo, že si všetko vymyslel. Takže ma po zopár týždňoch premiestnili späť a odvtedy som zase tu.

Leopoldov je plný nebezpečných mužov. Dochádza tu k šikane, ako to poznáme z filmov, že si zopár „týpkov“ počká na spoluväzňa a keď nie sú pod dozorom, poriadne ho zmlátia?

Každý si rozmyslí, či bude niekoho šikanovať. Aj keď tu a tam sa nejaký „génius“ nájde, lenže ak prekročí hranicu, môže sa ľahko stať, že skončí v igelitovom vreci. Tu sú niektorí ľudia divokí. A priestor bez dozoru? Nech uvažujem, ako chcem, na oddelení doživotných taký nie je. Všetko sa monitoruje kamerovým systémom a odpočúvaním. Službukonajúci bachar vie o všetkom, čo sa deje.

Vo filmoch sa násilie často odohráva v spoločnej sprche. Vy však máte sprchu rovno na cele. Je to tak iba na oddelení doživotne odsúdených alebo je to už bežný väzenský štandard?

Dnes sú už vo všetkých väzniciach sprchy súčasťou ciel. Je to z praktických dôvodov. Keď to tak ešte nebolo, sprchovanie bolo dva razy do týždňa a bolo zdĺhavé a komplikované vodiť toľko väzňov do kúpeľne a späť.

Sprchovať sa dva razy do týždňa nie je bohviečo. A ako to máte s oblečením?

V cele sa môžete sprchovať, koľko chcete. Čo sa týka oblečenia, mundúry nám perú raz mesačne a bielizeň menia raz do týždňa.

Vo väzení ste už dlhé roky. Akých ste mali spolubývajúcich?

S týmto súčasným som od apríla 2013, teda viac ako šesť rokov. Pred ním ich bolo asi desať. Nebudem však o nich hovoriť, rešpektujem ich súkromie. Keďže som dostal súhlas, môžem povedať, že som tiež bol viac než rok s Alojzom Kromkom.(Nájomný vrah Alojz Kromka prezývaný Lojzo Čistič – pozn. redakcie.) Je to pohodový väzeň. Bývate s ním a ani neviete, že tam je. Je ako duch.&nbsp;

Vraveli ste mi, že so súčasným spolubývajúcim ste spokojný. Môže sa stať, že vám ho vymenia, alebo sú bachari radi, keď spoluväzni dobre vychádzajú?

Môžu to spraviť kedykoľvek bez ohľadu na to, či dotyční spolu vychádzajú alebo nie. Ciel je málo a väzňov, čo nevedia vyjsť s nikým, ani sami so sebou, je celá kopa. Hlavne po príchode z Ilavy ma prehadzovali hore-dole.

Ako sa býva dvom mužom v jednej cele?

S Jarovho pohľadu ako mačke so psom, ktorí si na seba zvykli. A ja to vidím tiež tak. Je to len o tom, akí ste tolerantní. Jaro chrápe tak, že ho počuť až na druhom konci chodby. V cele, kde predtým býval, ho viac než štyri roky nútili spať na záchode. Keď som to od neho na vychádzke počul, povedal som mu, že môže ísť bývať so mnou, azda to jeho chrápanie prežijem. A sme spolu už viac ako šesť rokov bez akýchkoľvek konfliktov.

&nbsp;Je medzi vami priateľstvo?

To nie je o priateľstve, ale o vzájomnom rešpektovaní sa. Priateľstvo medzi väzňami síce možné je, ale je výnimočné. Priateľov ako takých tu nemám. Jedného som mal, no už je dva roky vonku. Ale ozval sa mi. Darí sa mu dobre a ak niečo potrebujem, tak mi to zoženie a pošle v balíku.

Nechceli by ste byť na cele radšej sám? Viem, že samotka je za trest, ale byť s niekým vo dne v noci v maličkom priestore tiež nie je jednoduché.

Úprimne, asi by mi to dnes už nevadilo. Ak sa zamyslíte, či je lepšie bývať s&nbsp; poniektorými tu naokolo, alebo sám, je jasné, že sám. Ak máte zmysluplné záujmy, čas nezabíjate, ale využívate ho na niečo, čo je užitočné.

Rozprávate sa niekedy aj o tom, čo ste spáchali? Obaja toho máte dosť na svedomí. Vy ste vraždili ženy a aj to, čo som si prečítala o vašom spolubývajúcom, je drsné. Zaškrtil svoju manželku a&nbsp;potom vo vani utopil trojročnú a dvojročnú dcérku a&nbsp;jedenásťmesačného syna. Predtým ešte obe dievčatá znásilnil. Čo na to poviete?

Nie som ten, koho zaujíma, kto čo spáchal.

Písalo sa aj to, že v base sa dal na pokánie a rodina jeho ženy mu odpustila, dokonca za ním chodia na návštevy. Je to naozaj tak? Mne sa to zdá neuveriteľné.

To nie je otázka, na ktorú by som vám mal odpovedať ja. Ale s rodinou v kontakte je. Už sem nemôžu chodiť, lebo sú bezvládni, ale telefonujú si. A telefonuje si aj so svokrou.

Za vami vaši príbuzní chodia?

V rámci možností. Pracujú v zahraničí a je pre nich zložité vybaviť si voľno na návštevu, ktorá je uprostred týždňa. Ak sú však vtedy na Slovensku, vždy prídu.

&nbsp;Neboli by radi, že o nich hovorím. Mám však sestry, švagra, neter.

Ste v kontakte aj s exmanželkou a dcérou?

Nie, som už štyridsaťpäť rokov rozvedený. Moja bývalá žena je v Česku a nemáme žiadny kontakt, nezaujímam sa o ňu. O dcére viem, že žije v Nemecku.

Raz ste mi povedali, že vás mrzí, že sa nevídate. Nestýka sa s vami pre to, čo ste spáchali?

Nie, bývalá nechcela už dávno predtým, aby sme sa vídali.

Kedy ste sa videli naposledy?

Začiatkom deväťdesiatych rokov. Bol som za ňou v Olomouci, kde študovala na vysokej škole. Povedala mi však, že keď sa to mama dozvie, bude mať zle. To som nechcel, tak som za ňou viac nešiel.

Ani z väzenia ste sa s ňou neskúsili skontaktovať?

Napísal som jej asi dvadsať listov, ale všetky sa mi vrátili. Dozvedel som sa, že ich poslala späť žena. Keďže dcéra bola v Olomouci, doma preberala poštu ona, a tak jej ich ani nedala čítať. Mrzí ma to, ale nič nezmôžem.

Dobre, obráťme list. Ako vyzerá deň na cele na doživotí?

To je rôzne. Záleží, či je pracovný deň alebo sviatok. V pracovný deň je budíček o piatej ráno. Stačíme sa akurát poumývať a už sú raňajky. O 6.30 je previerka početného stavu, hneď po nej prinesú Jarovi prácu. On pracuje až do obeda, ktorý je o jedenástej, ja doobeda väčšinou spím. Keď sa naobedujem, do siedmej večer maľujem alebo sa zaoberám riešením vynálezov. Medzitým je o štvrtej večera. Jaro po práci vyšíva až do večernej previerky. Po nej si pozrieme správy v televízii a ak je niečo, čo sa dá pozerať, pozeráme to. Televíziu máme povolenú do desiatej večer. Máme síce deväť kanálov, ale je to o ničom. Stále tie isté programy.

Ako ste prežili toto horúce leto?

&nbsp;Máme nad sebou strešné okná a sme na južnej strane. Žalúzie nemáme, a keď svieti slnko, je tu ako v pekle. A potom, že väzni sedia v chládku. Našťastie voda v sprche tečie takmer celý deň. Keď je nám horúco, sprchujeme sa aj tri razy denne.

Aká je v Leopoldove strava? Dostanete povedzme na narodeniny niečo na prilepšenie?

Kuchári sú väzni a podľa toho to aj vyzerá. Raz je strava dobrá&nbsp; a potom by to ani prasa nežralo. Nedá sa to jesť, pretože je to samá soľ. Tí čarodeji v kuchyni skazia aj kvalitné suroviny a urobia z nich pomyje. Za bývalého riaditeľa sme v dňoch, keď&nbsp; bolo vyše 30 stupňov, dostávali minerálku. A narodeniny? Čo to je? Nedržím žiadne sviatky. Fungujem každý deň rovnako.

Čaká to aj Kočnera? Prečítajte si, čo sériový vrah prezradil o živote v Leopoldove

Výber pre vás

Čaká to aj Kočnera? Prečítajte si, čo sériový vrah prezradil o živote v Leopoldove

Súvisiace články

ROZHOVOR so Slovákom odsúdeným na doživotie. Trápia sériového vraha žien výčitky svedomia?

FOTO: Kočner vo väzbe koberec nemá, doma ich mal aj v kúpeľni. Pozrite sa, aký luxus doprial svojej partnerke

Najprv mu zjedli päťročného brata, potom jedol ženy a deti on. Popravili ho na Valentína

Sériový vrah žien Jozef Slovák prehovoril spoza mreží. Priznal, ako si vyberal obete!

FOTO VNÚTRI: V spálni Kočnerovcov viseli tieto ľahko erotické fotografie

Výber pre vás