Keby som chcela nevhodne vtipkovať, povedala by som, že Jozefa Slováka, som NAŠŤASTIE spoznala až za mrežami leopoldovskej väznice. Je to sériový vrah žien, odsúdený na doživotie. V žiadnom prípade nechcem jeho vinu zľahčovať, na druhej strane, v kontakte sme už roky a za ten čas sa medzi nami vyvinul istý vzťah. Spravili sme niekoľko článkov, namaľoval mi obrazy. Mnoho ľudí sa nad tým pohoršuje, na druhej strane, skoro každý je na neho zvedavý a vypytuje sa ma naňho. Ľudí jednoducho zločinci fascinujú. Potvrdil mi to aj príbeh nášho článku v Šarme, ktorý sa dostal až do Štokholmu…

ROZHOVOR so Slovákom odsúdeným na doživotie. Trápia sériového vraha žien výčitky svedomia?

Vyberal si sebavedomé ženy

Ako som sa s Jozefom Slovákom zoznámila? Vzal ma za ním vyšetrovateľ Jozef Vachálek, ktorý ho v roku 1993 dostal za mreže za vraždu štyroch mladých žien. Polícia Slováka upodozrievala aj z ďalších zločinov, tie sa však nepodarilo dokázať. Nezastieram, že do Leopoldova som vtedy išla hlavne zo zvedavosti. Chcela som vidieť vnútro najstráženejšej slovenskej väznice a jedného z najnebezpečnejších zločincov. Jozef Slovák ma prekvapil. Za sklenenou prepážkou, cez ktorú sme komunikovali, sedel útly muž s kultivovaným prejavom. Koniec koncov, práve na to lákal obete, ktoré sa dôverčivo vybrali do lesa s mužom, čo sa vydával za inžiniera, policajta, taxikára.

Pri rozhovore sa prejavil ako pedant. Hneď ma opravil, že nemám používať termín masový, ale sériový vrah, pretože sa líšia počtom obetí. Aj jeho písmo, ktoré som spoznala neskôr, bolo úhľadné, bez pravopisných chýb. Z listov bolo cítiť vysoké IQ, o ktorom sa píše aj v jeho vyšetrovacom spise a o ktorom svedčia aj početné vynálezy, ktoré si dal patentovať spoza mreží. Dokonca má zmysel pre humor: „Je tu ako v pekle, 29,4 stupňa Celzia, pot tečie cícerkom. A potom, že väzni sedia v chládku,“ napísal mi v jednom z listov. Jozef Slovák je pragmatik. Neupína sa k predstave, že sa ešte dostane na slobodu, ani sa nehrá na neviniatko. „Veď viete, čo sme tu zač,“ nezastiera. Raz súhlasil, že mi do článku porozpráva o psychológii sériových vrahov ako varovanie ženám, aby neskončili ako ich obete. Vyšiel pred rokmi v Šarme. „Vyberáme si sebavedomé ženy,“ priznal mi vtedy.

Šarm v Štokholme

Kontroverzný text mal veľký ohlas, no ja som myslela, že je to náš posledný kontakt s Jozefom Slovákom. Naozaj prešiel pomerne dlhý čas, keď mi zrazu znovu napísal. O zvláštnej dohre nášho interview. Šarm si na letisku kúpila vysokoškoláčka, ktorá študovala v Štokholme psychológiu. Natrafila v ňom na rozhovor a ukázala ho svojmu švédskemu profesorovi. Práve chystal filmový dokument o psychologickom fenoméne, prečo nebezpeční zločinci tak fascinujú ľudí, špeciálne ženy.

Z mnohých vrahov sa dokonca stali celebrity, do väzenia dostávajú ľúbostné listy, neraz aj ponuky na sobáš. Švédskeho profesora Dahléna Slovákova spoveď v Šarme zaujala a napísal mu, že chce, aby vystúpil v jeho filme a rád by prišiel nakrúcať do Leopoldova. Správa väznice to však napokon zamietla. Slovák, ktorý nevie po anglicky, to nemal ako Dahlénovi oznámiť. Vtedy si spomenul na mňa. Profesora sa mi naozaj podarilo vyhľadať, ukázalo sa však, že medzičasom už film dokončil. Aj tak ma zaujímalo, čo by Jozef Slovák povedal k tejto téme.

Jeho odpovede si prečítajte v rozhovore TU.