kač

Nadácia Milana Šimečku a občianskej združenie Spoločná cesta zorganizovali oslavu týchto sviatkov. Počas interkultúrneho podujatia v stredu 13. apríla, si spoločne pripomenuli ich tradície a predstavili tradičné moslimské, židovské a slovenské jedlá.

&nbsp;„V DNA nášho [fjúžn] programu je podporovať iniciatívy ľudí z cudziny, ktorí našli svoj domov na Slovensku. Prostredníctvom týchto podujatí máme možnosť spoznať sa navzájom. Tí, ktorí sa tu narodili, s tými, ktorí prišli z iných krajín alebo si osvojili iné tradície, ale aj tí, ktorí sa cítia rozpoltení medzi týmito dvoma svetmi, ale sú neoddeliteľnou súčasťou našej krajiny. Ak túto rozmanitosť spoločne prijmeme a budeme ju oslavovať, môžeme byť lepšími susedmi, ktorí si navzájom viac dôverujú a vážia si jeden druhého,” hovorí Veronika Fishbone Vlčková, riaditeľka Nadácie Milana Šimečku.

Počas Ramadánu, deviateho mesiaca islamského kalendára, sa moslimovia a moslimky počas celého dňa postia. Pôst prerušia hneď po západe slnka pri jedle s rodinou a priateľmi, čo sa nazýva iftár. „V duchu priateľstva a úcty by sme sa radi podelili o tento radostný zážitok so širšou komunitou. Rovnako chceme podporiť medzináboženské a medzikultúrne porozumenie a komunitného ducha v našej spoločnosti. Toto podujatie je oslavou diverzity, kedy sa za jedným stolom stretli tradície troch významných náboženstiev,” vysvetľuje Alaaddin Uslu z občianskeho združenia Spoločná cesta.

Počas osláv Veľkej noci ľudia konzumujú veľkonočné jedlá typické pre kresťanské prostredie Slovenska. „Ide o obdobie po skončení prísneho štyridsaťdňového pôstu, teda počas Veľkonočnej nedele, niekde aj Bielej soboty večer, a Veľkonočného pondelka. Obsahujú najmä vajcia, mäso a údeniny, ktoré sa cez pôst jesť nemohli. V širšom zmysle však k nim patria aj pôstne jedlá, konzumované počas prvej časti Veľkej noci, teda počas Veľkého piatka a Bielej soboty, kedy si kresťania pripomínajú umučenie a ukrižovanie Ježiša Krista,” objasnila vedkyňa Katarína Popelková z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV.

Sviatok Pesach pripomína vyslobodenie židovského národa z egyptského otroctva. Odkazuje tiež na univerzálne hodnoty, ktoré sú relevantné do dnešných dní. Sloboda znamená odpútať sa od našich vnútorných obmedzení, obáv či nedostatkov a naplno využiť svoj ľudský potenciál pre pozdvihnutie sveta. Pesach zároveň prináša nádej, že aj najväčšie utrpenie sa môže v okamihu obrátiť na radosť.

„Príležitosti, kedy sa stretnú a spoznávajú príslušníci rôznych náboženstiev, kultúr a národností sú výbornou cestou, ako tvoriť spoločnosť založenú na rešpekte k rozmanitosti. Svetlo porozumenia, ktoré si z tohto stretnutia odnášame, pritom nesmieme zabudnúť šíriť v našich každodenných životoch,” dodal Matúš Horvatovič, spoluorganizátor medzináboženských diskusií Stretnú sa kresťan, moslim a žid.

Udeje sa to iba raz za 33 rokov. Oslavy Veľkej noci, Ramadánu a Pesachu na jednom mieste

Výber pre vás

Udeje sa to iba raz za 33 rokov. Oslavy Veľkej noci, Ramadánu a Pesachu na jednom mieste

Súvisiace články

Letia ponad Bospor aj Gibraltár. TOHTO drobného vtáčika ale pri návrate domov nikto neprekoná

Neuveriteľný príbeh medvedích sirôt. Filipa a Mášu opustila mama, TAKTO teraz pomáhajú ľuďom

Ochranári VARUJÚ! Zberači medvedieho cesnaku a parohov drancujú PRÍRODU

Kuciakov dom smrti zbúrali, zmizla aj mrazivá spomienka: Ako to tam vyzerá?

Vieru zachránila pred MIGRÉNAMI až táto vec! Cesta k nej bola dlhá a plná BOLESTI

Obliekala sa na kolenách a chodila štvornožky. TOTO dokáže Beáta pol roka po liečení v Moskve

Výber pre vás