Pätnásť záchvatov migrény do mesiaca. Dieťa trpezlivo sediace pri posteli ubolenej mamy, kým jej nezaberie liek. Kolegovia pomáhajúci nastúpiť bledej žene do auta, pretože nie je schopná sedieť pri počítači. Plánovať si kino? Takmer nemožné. Aj to sú čriepky zo života Viery Rejmanovej, ktoré má stále v živej pamäti. Samej sa jej nechce veriť, že dnes žije normálny život a nečaká každý deň so strachom, kedy ju bolesť položí do postele. Keď sa človek zbaví veľkého trápenia, radosť mu robia aj maličkosti. „Som taká šťastná, že neviem, že sa mení počasie,“ hovorí s úsmevom a je jasné, čo bolo jedným zo spúšťačov migrény. K tomuto šťastiu však viedla dlhá cesta.
Neverili jej
Prvé záchvaty migrény, ktorá nie je len obyčajnou bolesťou hlavy, sa objavili v dvanástich rokoch. „Vracala som, mala som naozaj silné ataky. Keď som prišla zo školy, musela som si ľahnúť v tmavej miestnosti a do večera som spala. Potom som sa učila a na ďalší deň išla do školy,“ spomína.
Keď ju mama odviedla k pediatričke, skonštatovala, že sa zrejme chce vyhnúť škole, pretože nemôže mať tak často bolesti hlavy. Viera bola pritom napriek všetkému poctivá jednotkárka, naozaj si nepotrebovala vymýšľať. „Vtedy sme netušili, že by sme mali ísť k neurológovi, dokonca k detskému, tak sme sa trápili, ako sme vedeli. Mama dokonca hľadala aj rôznu alternatívnu pomoc. Keď sa na to spätne pozriem, niekedy to boli bizarnosti. V jednom období som mala pod posteľou prestretú špeciálnu plachtu – fóliu, ktorá mala odrážať zlé energie. Ale keď niekoho tak veľmi a tak často bolí hlava, vyskúša naozaj všetko,“ konštatuje.
Vyradila cukor aj klobásy
K voľnopredajným liekom proti bolesti a odrážačom zlej energie pridali aj merania na rôznych prístrojoch, ktoré sľubovali zázrak, chytali sa každého článku a podnetu. „Lenže žiaden zázrak sa neudial, hlava ma stále bolela. Pila som rôzne vodičky a každý večer pollitra odporne horkého špeciálneho bylinkového čaju. Skúšali sme bezlepkovú aj histamínovú diétu, istý čas sme vyradili aj cukor, mohla som jesť len koláče, ktoré piekla doma mama. Na mastné klobásky som mohla zabudnúť. Bola som disciplinovaná, ale ak sa mi aj z niečoho polepšilo, tak len nakrátko,“ hovorí Viera s tým, že migrénam nepomáhalo predísť ani žiadne cvičenie. Migrénu nevyriešili ani lieky, ktoré jej prepísal lekár na depresiu, na srdce, na spanie...
Do práce v okuliaroch
V devätnástich ju kolega v práci upozornil, že doslova pojedá množstvo liekov proti bolesti, skúsila to teda konečne u neurológa. Urobil jej vyšetrenia a nasadil lieky na migrénu. Lenže záchvaty neprestávali, bolo ich občas aj pätnásť do mesiaca. „Obmedzovalo ma to v práci. Stávalo sa, že som sa s migrénou zobudila už o štvrtej ráno a do práce som sa dostala o desiatej, s nasadenými slnečnými okuliarmi. Kolegovia ma občas museli odviezť domov, nebola som schopná robiť nič, šoférovať už vôbec,“ hovorí Viera, ktorá pracuje v administratíve. Našťastie, vďaka chápajúcemu zamestnávateľovi nemusela riešiť PN-ky. „Neviem si predstaviť, že by som pracovala ako učiteľka...“ dodáva.
Trpezlivá dcéra a muž
Migréna zasiahla celú rodinu. Keď sa Viera vydávala, jej nastávajúci vedel, že si ju berie aj s jej trápením. Aj vďaka nemu zvládala ťažké dni. Tehotenstvo prinieslo úľavu od migrén iba na pár mesiacov, potom sa záchvaty vrátili. A tak sa aj dcérka musela už v útlom veku naučiť, že keď je mame zle, treba tíško sedieť a hrať sa, kým jej nezaberú lieky. „Všetko okolo domácnosti, vyzdvihnutia dcéry zo škôlky, neskôr školy, musel zvládať manžel. Ja som len ležala potme v posteli, nič viac. Nemohol mi inak pomôcť, len ma občas skontroloval,“ hovorí. Keď sa pýtame, či nemala vo svadobný deň záchvat migrény, pousmeje sa: „Nie, až som sa čudovala, lebo atak migrény prichádza, aj keď sa na niečo veľmi teším. Teším sa teda vždy veľmi opatrne, emócie sa snažím krotiť.“
Konečne biologická liečba
Viere, ktorej neurológ nasadil liečbu tzv. triptanmi, sa však uľavilo až vtedy, keď jej iná lekárka navrhla biologickú liečbu. Táto moderná liečba je profylaktická, teda pomáha predchádzať záchvatom migrény. Viera netají, že mala spočiatku obavy. „Napočúvala som sa kadečoho, že mi pomaly vyrastie tretie oko, ale nemala som čo stratiť. Už po prvej injekcii som desať dní nemala migrénu, čo bolo nevídané. Stále som čakala, kedy to príde,“ smeje sa. Prišiel aj mesiac bez záchvatu. „Dnes žijem celkom iný život, môžem si naplánovať divadlo, kino a dokonca zabehnem aj desať kilometrov. A ak aj príde migréna, je to maximálne raz, dvakrát do mesiaca. Vtedy to riešim tabletkou, počkám pol hodinu a pokračujem žiť...“ vraví.
Chcel jej dopriať
Žiaľ, biologická liečba nie je automaticky pre každého migrenika. Pred pár rokmi však nebola hradená zo zdravotného poistenia pre nikoho. Neurologička MUDr. Anette Kováčiková, ktorá sa o Vieru stará, netají, že si ju pacienti, ktorí na to mali, chodili kupovať do Česka alebo Rakúska. Keďže jedna injekcia stojí 500 eur, mohli si ju dovoliť len máloktorí. Napriek vysokej sume sa o alternatíve platenia za liek bavili aj u Rejmanovcov. „Môj manžel mi navrhoval a povzbudzoval ma, aby som do toho išla, skúsila to, aby sme investovali do biologickej liečby napriek tej sume. Veľmi si to cením, našťastie mi ju poisťovňa schválila. Jeden malý vpich mesačne urobil s naším životom zázrak,“ uzatvára
