Od mája do októbra sa takmer nepohol z domu. Prežiť mu pomáhala opatrovateľka, s ktorou chodil na krátke prechádzky, párkrát pomaličky zašiel do najbližšieho obchodu. „Predošlé letá som prežil cestovaním na koncerty. Teraz som bol na jedinom. No ani tam som sa neudržal na nohách, museli mi priniesť stoličku,“ vzdychne si Štefan Štiblár, ktorý prekonal ťažký covid. Tridsať dní strávil v kóme a keď sa z nej prebral, vedel pohnúť jazykom. Ako sa má dnes, pol roka po prekonaní choroby?

Vlani v decembri vážil Štefan sto šestnásť kilogramov. Pracoval v zlievarni neďaleko Brezna, teraz je už druhý mesiac na liečení v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej. Kedysi mu za deň prešli rukami tony železa, dnes si na posilňovacie stroje opatrne nakladá dva najľahšie kotúče. Odznova sa učí kráčať, spevňuje si ochabnuté svaly, trénuje si jemnú motoriku i&nbsp;reč. Na tom všetkom sa stále odrážajú následky ťažkého priebehu choroby. Priebeh jeho choroby sa pritom začal nenápadne: iba sa nedokázal poriadne nadýchnuť.

Testy na koronavírus v januári tohto roku ukázali, že Štefan je pozitívny. Doma si ešte navaril špagety, no viac sa nepamätá. „Štyri dni, ktoré som ostal v obývačke, z mojej pamäti zmizli. Viem len, že som si privolal záchranku. Vôbec ale netuším, ako som si zbalil veci, ktoré som mal pripravené do nemocnice,“ krúti hlavou Horehronec. Čoskoro upadol do kómy, v ktorej bol mesiac. Prežil, no schudol tridsať kilogramov a keď sa z bezvedomia prebral, vedel iba pohnúť jazykom. Keď ho vyplazil, myslel áno. Keď jazyk ostal v ústach, myslel nie.

Začal cvičiť s&nbsp;rehabilitačnou sestrou. Najprv s&nbsp;končekmi prstov na nohách, potom s lýtkami. „Po nejakom čase s&nbsp;ňou prišli tri sestričky a&nbsp;pokúšali sa ma posadiť. V&nbsp;sede som vydržal menej ako dvadsať sekúnd a bol som mokrý akoby ma obliali vodou!“ zaspomína si Horehronec. Ani tri mesiace po prekonaní koronavírusu nedokázal ovládať pravú ruku, istotu nemal v&nbsp;ľavej nohe. Bol taký vyčerpaný, že iba sedel a pozeral sa vonku cez okno. Od októbra je Štefan v Kováčovej. Štyridsať päť dní, ktoré tu strávi, mu majú pomôcť k lepšej kvalite života, o&nbsp;ktorú ho koronavírus pripravil.

Procedúry a cvičenia má Štefan každú pol hodinu a&nbsp;poctivo ich dodržuje. „Niekedy by som zo seba chcel dostať viac ako práve zvládnem a sám seba sa pýtam, či sa zotavujem dosť rýchlo,“ zneistie zlievač. Možno to tak nevníma, no v jeho chovaní vidíme neuveriteľný posun. V máji bol pre neho každý schod výzva. Strácal rovnováhu, pravú ruku nosil zvesenú vedľa tela. Bál sa vyjsť ďalej ako pred panelák, kde si aj tak iba sadol na lavičku. Jeho chôdza nie je ani teraz stopercentná, no cvičenia zaberajú. Dodávajú mu nielen silu, ale aj sebavedomie. A hoci lyžička mu z pravej ruky občas vypadne, zje ňou celý obed.

Na lokomate, simulátore ktorý slúži pre roboticky asistovanú rehabilitáciu chôdze, si pripadá ako kozmonaut. Zapnú ho popruhov, zdvihnú nad zem a spustia na bežiaci pás. Na ňom sa učí správne chodiť, dodržiavať dĺžku aj intenzitu kroku. Za štyridsať minút takto prejde vyše poldruha kilometra, v máji pritom musel stáť každých päť metrov. „V zlievarni už isto robiť nebudem.&nbsp; Keď sa ako tak zotavím, rád by som si našiel nejakú ľahšiu prácu. Ale aj k nej potrebujem funkčnú pravú ruku. Z čiastočného invalidného dôchodku, ak mi ho priznajú, nevyžijem,“ vzdychne si štyridsiatnik.

Štefan Štiblár sa z plného zdravia v priebehu pár hodín ocitol na hranici života a smrti. Zachránil sa, no koronavírus ho dostal do veku batoľaťa. Individuálna liečebná telesná výchova v Kováčovej mu teraz spevňuje covidom poškodenú časť tela. Na liečebnej výchove k sebestačnosti už zvláda všetky typy úchopu, hoci prvý raz tam prišiel s ich nulovou schopnosťou. A nakoľko mu vírus zasiahol aj nervy a dráhy, ktoré vedú k svalom zodpovedným za správnu artikuláciu a zrozumiteľnosť, musel trénovať tiež výslovnosť. Tú už má takú, že ho spoločensky neobmedzuje.

„Nie je to tak, že po dvoch mesiacoch z Kováčovej odídem ako úplne zdravý muž. No určite budem samostatnejší a postarám sa o seba,“ nádeja sa &nbsp;Horehronec, ktorý chce v&nbsp;cvičení pokračovať aj doma. No súčasne dodáva, že by si pobyt v&nbsp;národnom rehabilitačnom centre rád zopakoval. „S fyzioterapeutom má moje posilňovanie úplne iný rozmer. Žiadny z&nbsp;nich mi tu nič nedaruje, no často spolu aj žartujeme, čo mojej psychike tiež pomáha,“ uzatvára zlievač, ktorý vlani v decembri neveril, že chlap ako on môže dostať covid...

Pred rokom neveril, že môže ochorieť, dnes ho učí chodiť robot. Štefan začína po kovide odznova

Výber pre vás

Pred rokom neveril, že môže ochorieť, dnes ho učí chodiť robot. Štefan začína po kovide odznova

Súvisiace články

Neuveriteľná láska z Oravy. Jozef mal po úraze skončiť nehybný, TOTO s Darinkou dokázali

Predsudky ju nezastavili. Matka dvoch chorých detí postavila novú liečebňu pre hendikepovaných

Chceli spolu zostarnúť, no osud bol proti. Mladej mamičke Dominike zabil manžela opitý vodič

Smiech, krik aj hádky. TAKÁTO nálada je v krčme, kam chodí na kvízy aj markizácky Lovec Slávo

Ženy tam bijú mužov a túžia po bielej koži. Na TOMTO krásnom ostrove vybudoval Slovák eko raj

Výber pre vás