Pred viac ako štvrťstoročím začal vyrábať jukeboxy, automaty na prehrávanie hudby, ktoré dodal do stoviek slovenských barov, reštaurácií i krčiem. „Ale začal nás likvidovať internet, z&nbsp;ktorého si ľudia svoje obľúbené pesničky sťahovali a&nbsp;púšťali. Ak bolo v&nbsp;jukeboxe kedysi tridsať albumov a&nbsp;všetci jasali, neskôr som ich tam vo formáte mp3 nahral tritisíc a&nbsp;dookola som počúval, že tam nič nie je. Tento biznis išiel dolu vodou,“ nezakrýva Jozef Eštvanc (62).

Spočiatku chcel pri hudbe ostať, no spomenul si na návšteva synovca, za ktorým vycestoval do Kanady. „V Montreale neboli jukeboxy, ale džezové, rockové a popové bary. Každý návštevník vedel, čo ho v&nbsp;nich čaká a&nbsp;nikto sa v&nbsp;nich kvôli hudbe nevadil.&nbsp; V&nbsp;slovenskej krčme bola trebárs najhranejšia Metallica a&nbsp; po nej Karol Duchoň. Hneď bol oheň na streche,“ &nbsp;pokračuje so smiechom Jozef. Medzi krčmármi sa pohyboval desiatky rokov, videl, že ľudia už do barov neprichádzajú iba kvôli alkoholu, chcú sa tiež zabaviť.

Objavil puby, kde hostia súperili vo vedomostiach, no žiadny spôsob vedenia kvízu ho nenadchol natoľko, aby sa ním inšpiroval. „Syn je programátor. Dotlačil ma k hľadaniu riešenia, ktoré ponúka súťaženie v krčme cez smartfón, aký má dnes každý. Hneď sme ale vylúčili rôzne intranetové aplikácie. Napokon som našiel aplikáciu aká mi vyhovovala a pri nej link na anglickú firmu, ktorá ju vyvinula. Na webovej stránke mala pripnuté špendlíky, ktoré ukazovali, v ktorých kútoch sveta kvízy cez jej aplikáciu hrajú. Mimochodom založili ju traja bratia, ktorí sa pochválili, že ich mama vlastnila jednu z prvých počítačových myší na svete,“ vysvetľuje kvízmajster.

V Európe sa súrodenci z&nbsp;Anglicka presadili najmä vo vlastnej krajine, poznala ich ale tiež britská komunita v&nbsp;Španielsku, Američania i&nbsp;Austrálčania. „Doteraz predali asi štvrť milióna kvízov, na používaní ich aplikácie sa dohodli aj so mnou. Základ som mal, ale otázky som si musel vymýšľať sám a&nbsp;sám ich aj do aplikácie vkladám,“ dodáva Jozef Eštvanc. Dnes má v&nbsp;počítači takmer deväť tisíc otázok a&nbsp;svoj najpopulárnejší kvíz robí cez intranetovú počítačovú sieť v&nbsp;jednej zo známych liptovských pivárni.

Začiatky ale neboli ľahké. Najskôr si otázky, ktoré ho napadali, zapisoval na papier a prepisoval do excelovských tabuliek. Nápady hľadal v tlačených encyklopédiách aj na internete, kupoval si kartičky s otázkami. Každú si doteraz overuje z viacerých – často cudzojazyčných – zdrojov.&nbsp; „Raz som dal v Liptovskom Mikuláši otázku, koľko majstrov sveta sa zúčastnilo na mojich kvízoch. Vedel som o štyroch. K môjmu pultu ale začali prichádzať ľudia a hovorili: aj ja som majster sveta – v lyžovaní novinárov. Aj ja som majsterka sveta juniorov – vo vodnom slalome. Aj ja som majster sveta - v tlaku na lavičke. Napokon sme zrátali, že ich sem chodí desať,“ smeje sa Jozef.

Na prvý kvíz mu prišlo dvadsať zvedavých ľudí, teraz ich do jednej z mikulášskych krčiem každý štvrtok dorazí asi stopäťdesiat. Miesto si tímy, ktoré môže tvoriť najviac šesť ľudí, rezervujú týždeň dopredu. Chodia sem čisto ženské partie, alebo rodiny. V ďalších tímoch sú učitelia, historici, právnici, vojaci, lekári, elektrotechnici, chemici, študenti, dôchodcovia, ale aj remeselníci, ktorí sa dali dokopy len kvôli kvízom.&nbsp; „Jeden z nich uhádol ťažkú medicínsku otázku, navyše po latinsky. Všetci si mysleli, že je cievny chirurg. Bol to murár,“ hovorí Jozef.

Nálada na kvíze je súťaživá, namiesto potlesku sa občas ozve aj piskot. Okrem Liptákov sem prichádzajú skupinky Oravcov, Horehroncov, Bratislavčanov, častým hosťom je televízny lovec Slávo Hlásny z Levíc. Kvíz sa skladá z troch kôl po dvadsiatich otázkach, ktoré sa súťažiacim okrem veľkých televízorov v krčme zobrazujú aj na ich smartfónoch. Na nich označujú odpoveď, o ktorej si myslia, že je správna. Na odpoveď má každý tím niekoľko sekúnd, za ak ju vie, dostane štyri body, najrýchlejší k nim získavajú jeden ďalší prémiový bod. Vtedy im zaznie víťazná pieseň, ktorú si na začiatku kvízu tím vyberie.

Niekedy je víťaz jasný po prvom kole, inokedy sa o ňom rozhodne v šesťdesiatej otázke a doslova v záverečnej sekunde. Stalo sa tak napríklad v prípade, keď si dovtedy prvý tím pomýlil kozmonauta Amstronga s cyklistom Amstrongom. „Kedysi si krčmári mysleli, že im žiadnu kultivovanú zábavu netreba, zarobia si na pive a&nbsp;borovičke. No cez koronavírus sa všetko zmenilo, ľuďom chýba spoločnosť,“ uzatvára Jozef Eštvanc.&nbsp; Kto raz zažije náladu na jeho kvíze, bude si ju chcieť zopakovať...