Pred viac ako štvrťstoročím začal vyrábať jukeboxy, automaty na prehrávanie hudby, ktoré dodal do stoviek slovenských barov, reštaurácií i krčiem. „Ale začal nás likvidovať internet, z ktorého si ľudia svoje obľúbené pesničky sťahovali a púšťali. Ak bolo v jukeboxe kedysi tridsať albumov a všetci jasali, neskôr som ich tam vo formáte mp3 nahral tritisíc a dookola som počúval, že tam nič nie je. Tento biznis išiel dolu vodou,“ nezakrýva Jozef Eštvanc (62).
Spočiatku chcel pri hudbe ostať, no spomenul si na návšteva synovca, za ktorým vycestoval do Kanady. „V Montreale neboli jukeboxy, ale džezové, rockové a popové bary. Každý návštevník vedel, čo ho v nich čaká a nikto sa v nich kvôli hudbe nevadil. V slovenskej krčme bola trebárs najhranejšia Metallica a po nej Karol Duchoň. Hneď bol oheň na streche,“ pokračuje so smiechom Jozef. Medzi krčmármi sa pohyboval desiatky rokov, videl, že ľudia už do barov neprichádzajú iba kvôli alkoholu, chcú sa tiež zabaviť.
