Na Slovensku si počas pandémie koronavírusu zvykla na nosenie rúška, v krajine vychádzajúceho Slnka si preto bez problémov zakrývala dýchacie cesty respirátorom aj na desať hodín v kuse. Aj tak to nebolo jednoduché. „V Japonsku som zažila najprísnejšie bezpečnostné pravidlá vo svojom živote. Vzhľadom na počet športovcov a ich podporných tímov v Tokiu to však považujem za logické. Na Svetový pohár v kanoistike prídu televízne štáby, ktoré majú okolo šesťdesiat ľudí, na olympiáde ich bolo päťkrát viac,“ hovorí Lucia Záhorská.

„Žili sme v&nbsp;bubline, netušila som ani to, ako sa žije v&nbsp;olympijskej dedine. Najťažšie chvíle som zažívala v hoteli. V izbe sme boli po jednom, moja nemala otváracie okno ani balkón. S&nbsp;nikým sme sa nesmeli stretávať, komunikovali sme len cez sociálne siete. Keďže sme nemohli ísť ani na otvárací ceremoniál, obliekli sme si rovnošaty a spravili si pred hotelom spoločnú fotografiu. Potom sme slávnosť sledovali v&nbsp;televízii, v&nbsp;izbe a na japonskom programe,“ pokračuje Lucia a&nbsp;vysvetľuje, ako vážne berú Japonci pandémiu koronavírusu.

Pred odchodom do krajiny vychádzajúceho slnka sa dva týždne dopredu registrovala v aplikácii, ktorá každý deň monitorovala jej zdravotný stav. Po prílete do Tokia prešla testovaním a&nbsp;do mobilného telefónu si musela stiahnuť ďalšiu aplikáciu.

„Sledovala môj pohyb a dozerala, či som neprišla do kontaktu s&nbsp;pozitívnou osobou. Treťou aplikáciou som sa každý deň registrovala na PCR test,“ opisuje Slovenka život v&nbsp;olympijskom Tokiu, kde sa však život nezastavil. Do hotela, kde bývala, sa každú chvíľu vracali rodiny s&nbsp;deťmi s&nbsp;taškami plnými suvenírov. Blízko bol totiž Disneyworld.

Prvý deň vstala Lucia už o&nbsp;pol piatej ráno, no keď o chvíľu vykukla z&nbsp;okna, v&nbsp;parku videla cvičiacich Japoncov. „Neodolala som, zacvičila som si jogu s&nbsp;nimi. Oni v&nbsp;parku, ja v&nbsp;izbe. Nasledoval test na koronavírus zo slín a&nbsp;po ceste na raňajky aj meranie teploty. Všetko sa zopakovalo po príchode na športovisko, kde sme prešli podobnou kontrolou ako na letisku. Až potom nám povolili vstúpiť do dejiska súťaží v kanoistike,“ rozpráva Lucia.

Keď si šla po oficiálne oblečenie olympijských hier, ktorého časť zrejme nevyužije a&nbsp;pôjde rovno do kufra, opäť jej merali teplotu, kontrolovali akreditáciu aj povolenie na vstup.

„V hoteli sme mali samostatnú jedáleň, koridor oddelený od hotelových hostí. Všade boli povinné rúška, nosili sme ich my aj personál. Jedlo sme si naberali sami v rukaviciach, pri stoloch sme boli oddelení plexisklom,“ spomenie si Lucia. Nikde sa nemohla zastaviť, nikde si nemohla nič kúpiť. Večer musela ostať v izbe.

Videorozhodkyňa z&nbsp;Liptova videla spoza skla autobusu, ktorým sa presúvali na športoviská, aspoň moderné štadióny a na nich vynovené tribúny. Na niektorých Japonci práve utierali sedadlá. Žiaľ, diváci si na ne nemohli sadnúť.

Miestni však podľa Lucie Záhorskej robili všetko preto, aby sa olympionici cítili v&nbsp;Tokiu príjemne. Okolie štadiónu, kde sa konali súťaže vo vodnom slalome, skrášlili kvety s obrázkami, na ktoré japonské deti napísali olympijské odkazy.

Slovenka má však aj menej tradičné zážitky. Prvý večer sa rozhodla spojazdniť televízor, no spočiatku ho ovládačom dokázala len otáčať. „Pokúšala som sa nastaviť si aj vyhrievanie dosky na toalete. Je to parádna vec, ale, žiaľ, návod mal iba v&nbsp;japončine,“ usmieva sa Lucia, ktorá sa v&nbsp;Tokiu ocitla počas vlny horúčav.

Vlhkosť znášala celkom dobre, vnímala však, že respirátor bol za chvíľu mokrý. „Mne, žene, ktorej je stále zima, bolo v&nbsp;Tokiu teplo. Voda v&nbsp;kanáli, kde sa predstavili aj naši kanoisti, bola skoro ako v sprche. Už viem, čo znamená vlhkosť a&nbsp;horúčava v&nbsp;Japonsku,“ dodáva videorozhodkyňa, ktorej sa pri objednávaní rezervácie na letisku pýtali na pohlavie: mužské, ženské alebo nevyjadrím sa.

„Pri nástupe do autobusu nám jeho vodič dal na schody čistý biely uterák, aby sme mu asi nezamazali autobus,“ uzatvára rozprávanie o&nbsp;olympiáde v Tokiu, akú svet zatiaľ nezažil, Lucia Záhorská. Slovensko v Tokiu do našej uzávierky získalo tri medaily.

Zlato si vybojovala strelkyňa Zuzana Rehák Štefečeková, striebro získal golfista Rory Sabattini a&nbsp;druhé z&nbsp;olympijského kanála, pri ktorom akurát stála naša videorozhodkyňa, vylovil vodný slalomár Jakub Grigar...

Olympiáda v ohrození. Zdravie slovenskej rozhodkyne v Tokiu sledovali tri aplikácie v telefóne

Výber pre vás

Olympiáda v ohrození. Zdravie slovenskej rozhodkyne v Tokiu sledovali tri aplikácie v telefóne

Súvisiace články

Zo Sardínie do Kapišovej. Na východe Slovenska sa usadil pár, ktorý k nám priniesol Stredomorie

Dráždi puritánov! Slovenka Linda píše erotické romány pre ženy, TOTO od nej chceli iné dámy

Hitom tohto leta sú elektrické bicykle. Niektoré zdobia prútené košíky na ovocie od farmára

Covid vyhnal divákov! Aj slávny Bruce Springsteen si v New Yorku zahrá len za TEJTO podmienky

Zaspala na tri týždne! Profesorka Oľga Križanová v zime prekonala COVID, fit nie je doteraz

Výber pre vás