Do dejín občianskej vojny Juhu proti Severu v&nbsp;USA sa zapísal aj absolvent vojenskej akadémie vo Viedni, Zemplínčan Gejza Mihalóci. V Chicagu zorganizoval stotinu vojakov, ktorá vošla do dejín ako&nbsp; Lincolnovi strelci slovanského pôvodu. „Rád vyhovujem žiadosti,“ odpovedal americký prezident na prosbu Slováka, či rota môže niesť jeho meno.

V roku 1864 Mihalóciho ťažko ranil granát, ktorý mu odtrhol kus dlane. Bojoval napriek tomu, no o&nbsp;pár dní ho prestrelila osamelá guľka. Hoci k&nbsp;jednotke došiel sám, zraneniu čoskoro podľahol. Jedna z&nbsp;amerických pevností sa dodnes volá Fort Mihalotzy.

Syn majiteľa železiarskeho hámru Ondrej Gálik (1815 – 1885) z Brzotína na Gemeri sa živil hrobár v Paríži, zlatokop na Novom Zélande a napokon kandidoval na guvernéra amerického štátu Missouri.

Vladimír Krivoš (1865 – 1942) z Liptovského Mikuláša ovládal štyridsať jazykov. Bol tajným radcom ruského cára, špiónom, tlmočníkom, v Irkutsku založil univerzitu. Napriek svojmu vzdelaniu trpel vo vyhnanstve na Sibíri a päť rokov na Soloveckých ostrovoch.

Jeden si písal s prezidentom USA, druhý bol radca ruského cára. TÍTO Slováci nás nezahanbili

Výber pre vás