Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Občas chce byť každý v&nbsp;tichu, vraví sa, že ticho lieči. Lenže žiť v&nbsp;absolútnom tichu neustále je celkom iný životný pocit, najmä ak ste predtým počuli. Martin Bulko je veľmi príjemný „kockáč“, ktorý vyštudoval jadrovú fyziku na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK. Dnes tam aj prednáša a&nbsp;robí výskum o&nbsp;radóne. Má svoje koníčky a&nbsp;žije prakticky normálny život. 

Jeho osud by však pravdepodobne vyzeral celkom inak, keby ešte v&nbsp;detstve nepodstúpil operáciu, pri ktorej mu voperovali kochleárny implantát. Ide o&nbsp;zariadenie, ktoré stimuluje elektrickými impulzmi nervové vlákna v&nbsp;časti ucha, ktorú nazývame slimák (kochlea). Človek vďaka implantátu dokáže vnímať zvuk, počuť, aj keď sú jeho sluchové bunky úplne zničené.

Martinovi Bulkovi zničili sluchové bunky silné antibiotiká, ktoré užíval v&nbsp;detstve. „Prvých desať rokov som prežil ako obyčajný zdravý chlapec, až kým som nedostal zápal slepého čreva. Keďže po operácii nastali komp­likácie, vznikol zápal, musel som ísť ešte raz pod nôž a&nbsp;začal som dostávať silné antibiotiká. To by nebol až taký problém, lenže u&nbsp;mňa sa to ukázalo ako osudové, pretože v&nbsp;tom čase mi zároveň zlyhávali obličky. Keďže si to lekári nevšimli, dostával som ďalšie vysoké dávky liekov, ktoré sa však nemali ako odbúrať z&nbsp;organizmu močom. Hromadili sa teda v&nbsp;tele a&nbsp;ich koncentrácia sa ukázala pre moje sluchové bunky ako smrteľná,“ vysvetľuje pokojným hlasom vedec a&nbsp;pedagóg. Ako zvládne desaťročné dieťa fakt, že odrazu nepočuje hlas rodičov, kamarátov, učiteľov, skrátka ocitne sa v&nbsp;úplnom tichu? „Bolo to ťažké hlavne preto, že keď moji počujúci kamaráti zistili, že sa so mnou nedá komunikovať, postupne sa vytratili. Párkrát sme boli spolu vonku, ale nebolo to ono,“ vraví.

Napriek tomu, že Martin nepočul, chodil do rovnakej základnej školy. „Bolo to zložité obdobie, zaradiť sa do kolektívu bolo veľmi ťažké. Deti vedia byť kruté, zažil som od nich nejaké ‚naschvály‘, najhorší však bol pocit izolácie. Našťastie som mal aspoň jedného skutočného kamaráta, s&nbsp;ktorým som ani nechodil do jednej triedy. Neviem, ako by môj život vyzeral, keby som sa s&nbsp;ním nezoznámil, štyri roky by som zrejme strávil úplne sám, bez rovesníkov,“ odmlčí sa Martin Bulko.

Kamarát dokázal vďaka komunikatívnej povahe prekonať rečovú bariéru a&nbsp;chlapci našli spôsob, ako sa navzájom dorozumieť. „Písali sme si na papieriky, neskôr sme sa dohovorili aj rukami-nohami, pretože som sa začal učiť odzerať z&nbsp;pier. Obaja sme sa zaujímali o&nbsp;históriu druhej svetovej vojny, spájalo nás modelárstvo, chodili sme spolu do prírody...“ spomína na štyri ťažké roky, ktorými ho kamarát Laco vďaka otvorenému srdcu previedol. Prechod na gymnázium bol vykúpením, spolužiaci ho prijali. „Tam sa aj sformovali moje najväčšie priateľstvá,“ dodáva. Navyše, v&nbsp;tom čase sa mu vďaka voperovanému kochleárnemu implantátu opäť otvoril svet zvukov. Cesta k&nbsp;nemu však nebola priama.

„Jedného dňa priniesla susedka mojej babke výstrižok z&nbsp;novín. Doteraz ho máme odložený. Bol tam článok s&nbsp;titulkom Keď sa Honzík zobudí, vypočuje si rozprávku. Bol to príbeh českého chlapca, ktorý stratil sluch po zápale mozgových blán a&nbsp;v&nbsp;pražskej nemocnici Motol mu voperovali kochleárny implantát. Moja mama, taktiež lekárka, sa hneď skontaktovala s&nbsp;nemocnicou. Po konzultácii bolo jasné, že som vhodný kandidát. Bolo však treba získať peniaze na ministerstve zdravotníctva na úhradu operácie v&nbsp;zahraničí, u&nbsp;nás sa vtedy tieto zákroky nerobili,“ hovorí.

Keď sa do problému vložil profesor Milan Profant, už vtedy špičkový otorinolaryngológ, dopadlo to nakoniec tak, že tínedžera Martina pricestoval do Bratislavy zoperovať odborník z&nbsp;nemeckého Hannoveru, s&nbsp;ktorým sa profesor dobre poznal. Implantát teda Martinovi ako prvému Slovákovi voperoval profesor Ernst Lehnhardt, ktorý sa považuje za priekopníka kochleárnej implantácie v&nbsp;Európe. Na druhý deň operoval v&nbsp;Bratislave profesor Milan Profant ako prvý slovenský lekár samostatne ďalšieho chlapca. Od toho momentu uplynulo 30 rokov a&nbsp;kochleárne implantáty využíva na Slovensku vyše tisíc ľudí od batoliat po seniorov. Tím profesora Profanta je uznávaný aj vo svete.

Martin Bulko sa dostal na vysokú školu, ktorá ho bavila. „Štúdium prebehlo bez problémov. Keď som mal vo veľkej prednáškovej miestnosti problém rozumieť, vyriešilo sa to konzultáciou,“ hovorí spokojne muž, ktorý sa cíti medzi kolegami aj študentmi dobre. „Porucha sluchu mi v&nbsp;práci nespôsobuje obmedzenia. Občas sa stane, že keď sa študent chce počas prednášky niečo opýtať, radšej sa k&nbsp;nemu priblížim, aby som nemal problém s&nbsp;porozumením, ale to je drobnosť.“

Kochleárny implantát funguje len vtedy, keď je spojený s&nbsp;takzvaným rečovým procesorom. Vyzerá ako bežný načúvací prístroj a&nbsp;človek si ho zakladá za ucho. „Keď si ho dám dole, týmto uchom vás nepočujem. Ak by som si ho dal dole aj z&nbsp;druhého ucha, v&nbsp;ktorom mám už tiež implantát, bol by som hluchý ako poleno,“ hovorí s&nbsp;úsmevom Martin Bulko, ktorý sa naučil nebrať sa príliš vážne.

Keď sa pýtame, či sa hnevá na osud, záporne krúti hlavou: „Dnes to už tak neberiem.“ Čo vypĺňa sympatickému nadšencovi pre vedu život okrem práce? „Nemám partnerku, tak to život zariadil, ale vyplnil som si život inými aktivitami, ktoré mi robia radosť. V&nbsp;minulosti to bolo modelárstvo, teraz sú to aktivity vonku – turistika, plávanie, otužovanie – a&nbsp;doma mi robia radosť moje dve mačky,“ vraví s&nbsp;úsmevom.

Na otázku, či porucha sluchu mohla ovplyvniť jeho sebavedomie a&nbsp;aj to, ako sa zatiaľ vyvinul jeho osobný život, reaguje: „Je to možné, pravdepodobne tým môže utrpieť aj sebavedomie. Myslím si však, že môj hlavný problém je skôr v&nbsp;tom, že som prirodzene plachý a&nbsp;mám trochu problém s&nbsp;nadväzovaním kontaktov. Známosti síce nevyhľadávam, ale ani sa im nevyhýbam. Nie som ani frustrovaný, ani nešťastný, ale som aj otvorený prípadným stretnutiam, ktoré život prinesie. Budem to brať, ako to príde.“

Jadrový fyzik Martin Bulko stratil v detstve po antibiotikách sluch. Pomohla unikátna operácia

Autor článku

Katarína Čulenová

Výber pre vás

Jadrový fyzik Martin Bulko stratil v detstve po antibiotikách sluch. Pomohla unikátna operácia

Autor článku

Katarína Čulenová

Súvisiace články

Eduard Kolesár vyvinul unikátnu metódu čistenia plastov: Využíva exotické larvy

Jej príbeh začal slabosťou. Veronika dnes pomáha mladým ženám s SM

Mizerný deň? Stačí pár malých trikov a môžete sa cítiť lepšie. Kouč Andy Winson o tom vie svoje

V krbe zhorelo 40 000 eur! Expertka Viera Bónová z NBS by mohla napísať knihu o katastrofách

"V útulku si zakazujem pozerať sa psom do očí," hovorí Pavla Dugovičová zo Slobody zvierat

Výber pre vás