Je to len pár týždňov, čo v SND mala premiéru hra Kým prídu stouni… Ako autor je uvedený kolektív. Vidno, že tvorcom inscenácie je téma blízka, na čele s Robom Rothom, ktorý sa na Jaggera dokonca podobá. Keď v zelenom zamatovom plášti pobehuje po javisku a gúľa očami, naozaj máte pocit, že pred vami sa valí „Your majesty“.

Koniec koncov to, že ide o&nbsp;jeho idol, priznával vždy. Teraz však svoju lásku a&nbsp;obdiv k&nbsp;Rolling Stones mohol ukázať nielen ako fanúšik, ale pretaviť cez svoj umelecký talent. Hoci má Mickove gestá, pohyby a&nbsp;spev naštudované do najmenších detailov, nie je to obyčajný imitátor, akých sú po svete hordy. V&nbsp;hre to vidno napríklad v&nbsp;skvelej scéne, keď divadlo akože nedostalo autorské práva na najväčšie pecky, a&nbsp;tak Roth vystúpenie lídra stounov celé vyjadrí iba pohybom. Je to plnohodnotná „one man show“, ktorá by si zaslúžila hereckú cenu.

Na druhej strane predstavenie nestojí len na ňom. Činohra SND využila výraznú muzikálnosť ďalších členov súboru. Hlavne Ondreja Kovaľa, ktorý svojím bubnovaním bral dych už pred rokmi divákom predstavenia Tančiareň, kde rytmom dokázal vizualizovať hrôzy holokaustu. Hudobné nástroje však prirodzene patria aj do rúk Daniela Fischera či Alexandra Bártu a&nbsp;faustovskú scénu pekelne dobre zaspievala Kamila Magálová, ktorá má speváckeho talentu tiež nadeleného rovnako ako činoherného.

Predstavenie&nbsp; nie je len plné skvelých hereckých výkonov, no aj informácií a myšlienok o fenoméne Rolling Stones a populárnej hudbe vo všeobecnosti. Na svoje si prídu zasvätení znalci typu Roth aj tí, ktorí síce Jaggera a Richardsa vnímajú, ale tu ich spoznajú do hĺbky, no tiež intelektuáli, ktorých zaujíma sociologický rozmer tohto hudobného fenoménu a nechápavo krútia hlavou nad nekritickým obdivom muzikantov.

Vetu „blbosť gitár je večná“, ktorá zaznie na javisku, napríklad napísal jeden z&nbsp;najuznávanejších spisovateľov sveta Milan Kundera. Má vážne výhrady k&nbsp;populárnej hudbe nielen z&nbsp;muzikologického hľadiska, no hlavne upozorňuje na to, že v&nbsp;skutočnosti robí presný opak toho, čo deklaruje. Namiesto podporenia slobody a&nbsp;individuality mení ľudí na ľahko manipulovateľnú masu, ktorá na slovo počúva „vodcu“ na javisku. Je to zaujímavý pohľad, ktorý stojí za zamyslenie.

Pesničkám a&nbsp;životnému štýlu stounov mnohí tiež vyčítajú sexizmus – a&nbsp;právom. V&nbsp;predstavení tieto výhrady formuluje postava Táne Pauhofovej, mladá feministka, ktorá pre slepé zbožňovanie a&nbsp;podkladanie sa mačom s&nbsp;gitarami nemá pochopenie. Paradoxne, konfrontuje sa s&nbsp;názormi vlastnej mamy, bývalej groupie, ktorú hrá Milka Vášáryová. Na rozdiel od svojho temperamentného generačného druha Jaggera je už na vozíku, no na únik od nudnej a&nbsp;ťažkej reality, ktorý jej poskytovali koncerty, nikdy nezabudla. Naopak, ona svoju dcéru považuje za ochudobnenú, že nikdy nepocítila vášeň fanúšičky.

Na tému ženského obdivu sa tu dozvieme veľa. O&nbsp;vyhrotenom zbožňovaní, ktoré napriek sexuálnemu podtónu nemalo ďaleko od prejavov náboženského fanatizmu.

Zaujímavé je najmä to, ako rozvášnený dav v&nbsp;sukniach vnímali samotné idoly: „Nikdy som sa nebál viac ako vtedy, keď som sa desil tých dievčat, ktoré ma škrtili, trhali ma na kusy, keď ma lapili v&nbsp;besniacom dave. Ťažko sa vysvetľuje, aké desivé dokážu byť. Radšej by ste v&nbsp;tej chvíli boli v&nbsp;zákopoch, ako stáli proti nezastaviteľnej, zabijackej vlne túžby a&nbsp;žiadostivosti alebo čo to vlastne je – to totiž nevedeli ani ony,“ spomína Keith Richards, ako ich ženy a&nbsp;dievčatá doslova „stalkovali“. Naháňali ich, strhávali z&nbsp;nich šaty, vytrhávali im vlasy. „Stones utiekli zo scény a&nbsp;naskákali do áut, ktoré fanúšikovia obľahli a&nbsp;takmer roztrhali na kúsky. Keď autá odchádzali, jedna fanúšička prišla o&nbsp;dva prsty, keď sa nechcela pustiť zadného nárazníka. Nijako si nevšímala skutočnosť, že jej život – alebo prinajmenšom jej ruka – sa raz a&nbsp;navždy zmenili,“ opísal jednu zo situácií novinár blízky kapele.

Špeciálna kategória obdivovateliek boli práve groupies, ktoré pomáhali napĺňať muzikantom definíciu – sex, drogy a&nbsp;rokenrol. Nestačilo im len bozkávať kľučku, ktorej sa dotkla Jaggerova dlaň, alebo vytrhať trávu pred domom, po ktorej kráčali nohy stounov. Ony s&nbsp;nimi chceli spať a&nbsp;mnohým sa to podarilo. Veď Micka rovnako ako piesne preslávili posteľové avantúry. V&nbsp;tomto kontexte je tu spomenutá ďalšia zaujímavá myšlienka, že oveľa obdivuhodnejšie než sexuálne zárezy na pažbe je to, že Charliemu Wattsovi sa podarilo zostať monogamným. „Možno si poviete, že bol len príliš lenivý na to, aby mal viac mileniek. Ibaže Charlie bol stoun. Na to, aby bol donchuan, nemusel naháňať ženy, stačilo mu zastať a&nbsp;nechať sa dohoniť. Naopak, aby ostal verný jednej žene, musel celý život utekať ako o&nbsp;život.“

Na druhej strane pre prehnané očakávania nebolo ľahké fanatické obdivovateľky uspokojiť. V&nbsp;tomto kontexte sa spomínajú dve groupies, ktoré mali pletky s&nbsp;Beatles aj Led Zeppelin, ich idolom bol však Jagger. Na americkom turné sa konečne dostali do jeho postele. Keď sa vrátili z&nbsp;Mickovej spálne, skonštatovali to, čo pri ostatných muzikantoch – bol fajn, ale Mick to nebol.

Mimochodom, postava, ktorú tak pôvabne hrá Milka Vášáryová, nie je vymyslená. Do Dallasu naozaj za stounmi prišla mladá žena, ktorá promotérovi oznámila, že v&nbsp;kabelke má kilo masla, ktorým chce namazať Jaggera a&nbsp;potom ho zlízať. Prípadne to môže byť niekto iný z&nbsp;kapely, ale nemá veľa času, lebo musí vyzdvihnúť syna zo škôlky. Promotér ju odmietol s&nbsp;tým, že všetci muzikanti sú vegáni, takže sa uspokojila s&nbsp;namazaním niekoľkých „bedňákov“. Toto by Kundera a&nbsp;feministky iste nikdy nepochopili, no ona sa tak zapísala do hudobných dejín rokenrolu.

Odhliadnuc od kritických názorov na partičku zhýralých muzikantov, viac či menej oprávnených, jedno je isté: Rolling Stones je najúspešnejšia skupina sveta, ktorá tento rok oslávi 60 rokov! Predali vyše 200 miliónov albumov, majú 4 Grammy a Jagger dostal rytiersky titul, i keď kráľovná Alžbeta s tým nebola celkom stotožnená. Hoci s Keithom Richardsom oslávia budúci rok osemdesiatku, stále sú to valiace sa kamene, ktoré dostávajú do kolien nielen nové a nové generácie dievčat, ale aj fanúšikov typu Robo Roth a spol. Veď ich obdivovateľom bol aj Václav Havel. Takže do hudobných análov aj na javisko SND patria plným právom, hoci na „blbosti“ gitár tiež niečo je.&nbsp;

Tajomstvo masla Milky Vášaryovej: Naozaj ním mazala Jaggera?

Výber pre vás

Tajomstvo masla Milky Vášaryovej: Naozaj ním mazala Jaggera?

Súvisiace články

Neslušné návrhy pre Krainovú. Čo od nej chcú dvadsiatnici?

Robte deti, nie vojnu! Odkazuje z pôrodnice Ewa Farná

Smrť na Níle a Belfast, dva filmy, ktoré by ste mali vidieť

Láska Žilkovej a Stropnického končí. Oznámil jej to mailom

Božidara Turzonovová zabáva v rovnakej role ako Bohdalka

Kauza znásilnenia ožila! Skončí Putinov obľúbenec v base?

Herec s najhoršou povesťou: Aký je posledný film Micka Jaggera?

Výber pre vás