Richard Jaroněk je sympatický fotograf, kameraman, spisovateľ a&nbsp;dobrodruh z&nbsp;Moravy. Je však známy po celom svete, lebo spoločne s&nbsp;českým režisérom Stevom Lichtagom boli prví ľudia, ktorí sa odvážili skočiť bez ochrannej klietky do mora k&nbsp;veľkému bielemu žralokovi, ktorý nie náhodou mal prívlastok ľudožravý. Práve Jaroněk dlhoročným skúmaním najnebezpečnejších žraločích druhov ukázal, že to nie sú monštrá, ktoré zabíjajú všetko, na čo natrafia. Treba však v&nbsp;ich teritóriu dodržiavať isté pravidlá. Rozprávali sme sa o&nbsp;tom, čo robiť, aby sme v&nbsp;mori mohli plávať spoločne bez krvavých kolízií. Aj o&nbsp;tom, či sa smrteľnej tragédii, ktorá sa nedávno udiala v&nbsp;Egypte, dalo zabrániť.

Pred pár dňami sa v&nbsp;egyptskom letovisku udiali až dva smrteľné útoky. Jeden dokonca pred očami ľudí, ktorí šokovaní sledovali, ako plavkyňa kúsok od móla bojuje so žralokom. Mala by väčšie šance prežiť, keby mala vaše skúsenosti, alebo v&nbsp;takejto situácii je to už jedno?

My, ktorí sa potápame, máme výstroj, masku a&nbsp;vidíme na niekoľko metrov, že sa k&nbsp;nám blíži žralok. Dokážeme sa na to pripraviť. Plavec je v&nbsp;nevýhode. Málokto používa plavecké okuliare, aj cez ne však figu vidieť. Sleduje len dianie nad hladinou, nie čo sa odohráva pod ňou. To, že pod vami v&nbsp;hlbočine pri plážach krúžia žraloky a&nbsp;vy o&nbsp;nich neviete, no ony o&nbsp;vás áno, to nie je nič mimoriadne. Sú tam vždy. Môže však nastať zlá súhra okolností, hlúpa náhoda, že niektorý zaútočí. Vtedy musíte byť poriadne „kovaný“, vedieť, čo urobiť, kde ho môžete udrieť, ako odtlačiť… Ťažko to urobí turista, ktorý to v&nbsp;živote nezažil.

Máte pre neho aspoň nejakú radu?

Zásadné pravidlo znie, nikdy neutekať! Keď zbadáte tieň alebo rozmazanú siluetu cez plavecké okuliare, dívajte sa na neho, pripravíte ho o&nbsp;moment prekvapenia. On vie, kde máme oči, vie, že ho sledujeme, a&nbsp;nemá pre neho cenu „preskúmať vás“, lebo o&nbsp;ňom viete.

Keby bol na móle niekto s&nbsp;vašimi skúsenosťami, mala by obeť väčšiu šancu prežiť?

Keby niekoľkí chlapi naskákali do vody, žralok by odplával a&nbsp;tá dáma by možno prežila. Množstvo ľudí by sa mu nepáčilo a&nbsp;utiekol by. Ale zase je iné, či tam skočím ja, ktorý viem, čo mám robiť, alebo ľudia, ktorí majú z&nbsp;neho hrôzu, lebo videli Čeľuste.

V&nbsp;jednej odbornej knižke som čítala, že záchranár môže prísť napadnutému plavcovi na pomoc, pretože žralok bude útočiť len na obeť, ktorú už zranil. Je to pravda?

Určite nebude hrýzť do každého, keď si už jedného vygeneroval. Plavec nie je obeť v&nbsp;zmysle potravy. Odborne sa tomu hovorí testovací záhryz. Ide o&nbsp;to, že chce ochutnať, čo je to na hladine. Človeka nepozná ako mäso, nie sme v&nbsp;jeho potravovom reťazci, ale zrazu tam niečo pláva, a&nbsp;ak sa k&nbsp;tomu pridá súhra náhod – je hladný, je tam nedostatok rýb, niečo sa na nás zaleskne, hodinky, metalické plavky… to sú čriepky mozaiky, ktoré sa v&nbsp;jednom okamihu zložia a&nbsp;on sa rozhodne ochutnať to. To môže byť fatálne, lebo papuľa, ktorá má 80 zubov, je desivá. Zväčša sa to končí amputáciou alebo smrteľným zranením. No je pravda, že keby sa rozhodol vrátiť, vráti sa k&nbsp;rovnakému človeku.

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;

Žralok je vybavený takzvanými Lorenziniho ampulami, ktoré dokážu rozlišovať vibrácie tvorov v&nbsp;tiesni. Plavcovi, ktorý sa bojí, bije rýchlejšie srdce, vyplavuje sa mu adrenalín. Môže to byť aj podvedomé, má strach z&nbsp;neznáma pod nohami… A&nbsp;žralok vycíti, že je to slabší kus. Je to princíp u&nbsp;všetkých predátorov, ani lev nezaútočí na najsilnejšieho byvola v&nbsp;stáde.

Spomínali ste, že žraloky plávajú pod nami, keď sa odvážime do hlbokej vody. Ale posledný smrteľný útok sa udial v&nbsp;relatívne plytkej vode, v&nbsp;bezpečnej zóne pred bójkami.

To je mýtus, že útočia v&nbsp;hlbočine. Žraloky odjakživa lovili na hladine. Najviac potravy je v&nbsp;plytkej vode, pri pláži je najväčšia koncentrácia rýb. Príbojové vlny ženú planktón, za ním plávajú malé rybičky, za nimi väčšie a&nbsp;to je ich korisť. My mu zrazu na tú pláž prídeme a&nbsp;sme prekvapení, že sa stretávame. Viete, ako sa stáva najviac nehôd? Ľudia doslova kopnú do žraloka, ktorý sa váľa v&nbsp;príbojových vlnách a&nbsp;odpočíva. Oženie sa, pohryzie vás a&nbsp;zmizne. Keď vám náhodou nareže tepnu a&nbsp;nedostanete okamžite prvú pomoc, môže sa to skončiť fatálne.

Spomínali ste ochutnávacie uhryznutie, lenže Rakúšanke odhryzol ruku aj nohu. Znamená to, že mu zachutila?

V&nbsp;tom momente sa už rozhodol zabíjať a&nbsp;žrať. To však nie je normálne správanie. Bol to defektný žralok, ktorý má zlú skúsenosť, mohol byť chorý, extrémne vyhladovaný, lebo sme vylovili skoro všetko, čo vo vode je, a&nbsp;ich prirodzenú korisť máme na tanieroch. Naozaj sa stretávam s&nbsp;tým, že nemajú čo žrať. Za posledných 10 až 15 rokov sa robí extrémny výlov a&nbsp;hladné žraloky všeobecne zagresívneli. Pred 25 rokmi sa nás báli, priblížiť sa odvážil jeden z&nbsp;10, dnes je to naopak. Skočíme do vody a&nbsp;žraloky krúžia na tri-štyri metre, neopúšťajú nás, sú drsnejšie, bojujú medzi sebou, kto skôr niečo uchmatne. Takže, aby som sa vrátil k&nbsp;vašej otázke. Nie sme jeho korisť, ale v&nbsp;tom zúfalstve to spravil.

Podobná tragédia sa v&nbsp;Egypte udiala aj pred štyrmi rokmi, keď žralok tigrí roztrhal vo vode českého turistu pred očami ženy a&nbsp;dcérky, ktoré to sledovali z&nbsp;móla. Vdova sa vtedy hnevala, že ich v&nbsp;hoteli nevarovali, že do mora sa nesmie medzi 12. a&nbsp;14. hodinou, keď je slnko najvyššie a&nbsp;voda priezračná. Žralok preto plavca výborne vidí na veľkú vzdialenosť. Vraj to hovoria všetci domorodci. Ja som doteraz, naopak, čítala, že žraloky sú aktívne najmä za svitania a&nbsp;za súmraku. Ako to teda je?

Žraloky vidia, cítia aj počujú veľmi dobre, ale pri love to nepotrebujú. Majú už spomínané Lorenziniho ampuly, receptory, ktoré vnímajú elektromagnetické impulzy, obsah tuku vo vode, zloženie krvi... Sú nadradené nám známym zmyslom, takže aj keby ste mu zalepili oči, je mu to jedno. Väčšina žralokov loví v&nbsp;špinavých vodách, napríklad v&nbsp;deltách riek, kde vtekajú do oceánu a&nbsp;sú tam splašky, piesok, špina... Tam sa im páči, lebo ich nevidno, ale potrava tam je a&nbsp;útočia zo zálohy. Samozrejme, môže sa stať, že zaútočia aj napoludnie, ale nie je to typické.

Lákajú žraloky opaľovacie krémy? čítajte na ďalšej strane&gt;&gt;&gt;

A&nbsp;čo opaľovacie krémy, parfumy? Vraj ich provokujú.

To sú vymyslené historky. Žiadny výskum nepotvrdil, že existuje vôňa, ktorá ich láka. Vždy je tam niečo fyzického, napríklad plavec má zvláštnu farbu plaviek. Čierne, maskáčové pozná, ale keď sa lesknú, sú strieborné ako rybie šupiny, to ho zaujme. Každého predátora evolučne priťahuje neznámo. Nepôjde však do toho bezhlavo. On sa na útok pripravuje, krúži, robí takzvané exhibičné plávanie, vlní sa, plutvami aj telom dáva najavo, čo sa chystá. To však vidíme my potápači, nie plavec na hladine. Zalesknúť sa môžu aj hodinky, maska, nehovoriac o&nbsp;tom, že človek robí hluk, kope, strieka vodu, plieska plutvami. To sú veci, ktoré žralokovi pripomínajú zranené či umierajúce zviera, ktoré on loví. Tak sa ide pozrieť. Lenže keď ho človek zbadá, začne hnaný prirodzeným pudom kričať, ešte viac sa metať, zvýši sa mu adrenalín, začne klokotať krv, potí sa, aj keď je vo vode, vyžaruje strach. A&nbsp;tým ho utvrdí.

Práve to sa stalo napadnutému Čechovi. Zrejme žraloka zbadal, keď skočil do mora, lebo podľa slov manželky sa zrazu otočil a&nbsp;zbesilo plával k&nbsp;brehu, než ho zviera stiahlo v&nbsp;oblaku krvi pod vodu...

Áno, pravdepodobne ho uvidel, zľakol sa a&nbsp;začal unikať, čím ho vlastne vyprovokoval. Žralok nadobudol istotu. Keď my potápači skočíme k&nbsp;žralokom, môžeme krásne sledovať, že je to 50 na 50, či zaútočia alebo nie. Čím sme tam dlhšie, tým sú odvážnejšie, viac vyprovokované, že by si už mohli zahryznúť. Ak tam zostaneme tri hodiny, koledujeme si, že sa to stane. Nie že by lovil, chcú len zistiť, čo sme zač, ale pre nás to môže byť fatálne.

Vy ste už zažili útok žraloka?

Minimálne šesť. Na kamarátov pod vodou, aj ja som bol tri razy pohryzený, to sa však nedá porovnať s&nbsp;bežným plávaním v&nbsp;mori. My porušujeme pravidlá. Testujeme ich, kŕmime z&nbsp;ruky, dráždime, niekedy si naozaj koledujeme o&nbsp;problém. Vyťahoval som kamarátovi nohu z&nbsp;papule veľkého bieleho žraloka. Sedeli sme na lodi a&nbsp;jeden priplával, vystrčil sa z&nbsp;vody a&nbsp;zahryzol sa. Bol to síce so svojimi tri a&nbsp;pol metrami len drobec, ale keď si uvedomíte, že žraloky, ktoré útočili v&nbsp;Egypte, merali okolo dvoch metrov, tak mal dosť.

Vraj teraz zabíjal tigrí a&nbsp;mako. Jedného aj chytili.

U&nbsp;českého turistu sa vie, že to bol tiger, ale pri nich je to otázne. Nevidel som ani jeden záber útočníka. V&nbsp;Červenom mori žije desiatka druhov žralokov, ktoré sú nebezpečné človeku, mohol to byť ktorýkoľvek. Keď domáci vravia, že ho ulovili, je to hlavne pre upokojenie verejnosti, lebo nikto nedokáže určiť, že to bol naozaj on. Iba keď by ho zabili vzápätí a&nbsp;pri pitve by sa našli pozostatky tela. Bohužiaľ, teraz sa deje to, že sa v&nbsp;širokom okolí vymláti všetko, čo má na chrbte plutvu.

Egypt je teraz pre mnohých dovolenkárov na čiernej listine. Sme však v&nbsp;bezpečí v&nbsp;Stredozemnom mori?

Len jeden fakt. Najväčšieho veľkého bieleho žraloka dva razy po sebe chytili na Malte. Samica vážila tri a&nbsp;pol tony, bolo to vyše šesťmetrové monštrum! Takže najväčšieho obra ulovili v&nbsp;Stredozemnom mori. Bolo to ich prirodzené pôsobisko, no dnes je ich v&nbsp;ňom málo, lebo tam nie je potrava. Dostanú sa tam však prieplavom, plávajú za loďami, ktoré vyhadzujú odpadky. Každú sezónu vidieť pri Chorvátsku „morského psa“, ako mu hovoria domorodci. Nemusí byť nebezpečný, žralok veľrybí žerie planktón, ale je obrovský a&nbsp;má plutvu na chrbte, tak je to pre ľudí zabijak.

Nuž, po záberoch z&nbsp;Egypta nečudo, že máme strach.

Samozrejme, chápem, že vypukla panika, ale ľudí treba upokojiť. Vždy hovorím, že skôr vám na hlavu spadne meteorit, než že vás zožerie žralok. Vo vode je každodenne obrovské množstvo ľudí a&nbsp;žraloky z&nbsp;nich ročne zabijú plus-mínus piatich.

To číslo sa však asi bude zvyšovať nie? Vzhľadom na zmeny v&nbsp;ich správaní.

Hoci sa dá povedať, že s&nbsp;ubúdajúcou potravou budú žraloky viacej útočiť, na druhej strane ich extrémne ubúda. Ročne ich zabijeme sto miliónov kusov, takže číslo sa nebude dramaticky zvyšovať.

Vy sa medzi veľké biele a&nbsp;tigrie stále vraciate?

V&nbsp;apríli sme ich fotili v&nbsp;okolí juhoafrického Durbanu, ale pre mňa to už nie je také atraktívne, lebo je ich málo. Kedysi sme ich mali na ponor 20 až 30, z&nbsp;toho desať obrovských, dnes sú okolo nás malé dvojmetrové „jazvečíky“. Pod vodou je to fakt zdecimované, pracovať s&nbsp;jedným veľkým zvieraťom za týždeň nie je zaujímavé.

Zopakovali by ste si aj plávanie s&nbsp;veľkým bielym žralokom bez ochrannej klietky?

To sa už nedá. Aj keby ste si tam zašli a&nbsp;nelegálne si chceli skočiť s&nbsp;veľkým bielym do vody, nenájdete ho. Odhaduje sa, že zostalo 25 kusov, a&nbsp;to sa bavíme o&nbsp;celom africkom kontinente. Populácia po 400 miliónoch rokov vývoja je zničená. Šou, ktorá sa tam robila, že ktorýkoľvek turista zaplatil, skočil si v&nbsp;bezpečí klietky do vody a&nbsp;sledoval veľkého bieleho žraloka, už neexistuje. Nalákajú len menšie druhy. Keď sa aj jeden biely raz za týždeň objaví, len čo uvidí loď, odpláva, pretože sa jednoducho bojí. Pre nás milovníkov žralokov je tá éra preč.

Zubom žraloka sa nevyhol ani Jaroněk! Viac na ďalšej strane&gt;&gt;

Aj vás milovníka však pohrýzli.

Raz do zadku a&nbsp;dva razy do ruky. Strkáme im foťáky a&nbsp;kamery pomaly do papule, máme holé prsty, aby sme ovládali tlačidlá, často sa to deje v&nbsp;zlej viditeľnosti, takže keď pripláva niečo rýchle, nestihnete zareagovať. Moje zranenia boli však len „štípance“, zažil som aj horšie veci, keď kamarátovi skalpoval hlavu a&nbsp;inému odhryzol nos. Zostal visieť na kožtičke, tak mu ho prišili. Ďalší mal po seknutí tigrom 80 stehov. Neberiem to ako útoky, hoci sme prispeli do štatistík útoku. My robíme trochu inú prácu, skúšame v&nbsp;rámci získania informácii posúvať hranice a&nbsp;občas človek prestrelí.

Vás uhryznutie nestálo polovicu zadku?

Nie, je celý. (Smiech.) Mám len zopár jazvičiek a&nbsp;historky pre baby a&nbsp;chlapov v&nbsp;krčme.

Tí, čo prežili útok, vravia, že žraločie uhryznutie nebolí.

Udeje sa veľmi rýchle, adrenalín funguje. Mnohí napadnutí ani nevedeli, že prišli o&nbsp;kus svalu. Ani ja som necítil bolesť, len niečo do mňa narazilo, tak som sa pozrel a&nbsp;videl, že mi tečie krv.

Takže naozaj máte overené, že im nechutíme.

Áno. (Smiech.) Ale vážne. Ľudí treba upokojiť, že síce došlo k&nbsp;veľkému nešťastiu, ale v&nbsp;mori sa nedeje nič mimoriadne, čo sa nedialo vždy. Keď si zaberieme pláž, nemôžeme byť prekvapení, že stretneme žraloka, alebo nás popŕhli medúza. Mimochodom, na to umrie množstvo ľudí, ale o&nbsp;tom nikto nepíše, lebo nestrieka krv. Áno, zabíjanie žraloka je hrôzostrašné a&nbsp;my sa radi desíme. Preto sú tu Čeľuste a&nbsp;americké stupídne horory, ktoré z&nbsp;neho spravili postrach. Je v&nbsp;nás zakódovaný strach z&nbsp;mýtu, chceme to vidieť, čítať, chceme sa báť týchto príbehov, to sa dialo odjakživa.

Vedeli ste? Najväčšieho bieleho žraloka chytili na TOMTO mieste!

Výber pre vás

Vedeli ste? Najväčšieho bieleho žraloka chytili na TOMTO mieste!

Súvisiace články

V letovisku, kde zabíjal žralok, bola aj naša poslankyňa: NIKTO nás nevaroval!

Pozrite si sexi plavky celebrít. Ktorá má najodvážnejšie?

Ivanin kaderník šokuje: Keby Trumpová († 73) neurobila TÚTO vec, mohlo byť všetko inak!

Európa je plná hviezd. Kde narazíte na Pitta, Jolie, Deppa?

Výber pre vás