Richard Jaroněk je sympatický fotograf, kameraman, spisovateľ a dobrodruh z Moravy. Je však známy po celom svete, lebo spoločne s českým režisérom Stevom Lichtagom boli prví ľudia, ktorí sa odvážili skočiť bez ochrannej klietky do mora k veľkému bielemu žralokovi, ktorý nie náhodou mal prívlastok ľudožravý. Práve Jaroněk dlhoročným skúmaním najnebezpečnejších žraločích druhov ukázal, že to nie sú monštrá, ktoré zabíjajú všetko, na čo natrafia. Treba však v ich teritóriu dodržiavať isté pravidlá. Rozprávali sme sa o tom, čo robiť, aby sme v mori mohli plávať spoločne bez krvavých kolízií. Aj o tom, či sa smrteľnej tragédii, ktorá sa nedávno udiala v Egypte, dalo zabrániť.

Pred pár dňami sa v egyptskom letovisku udiali až dva smrteľné útoky. Jeden dokonca pred očami ľudí, ktorí šokovaní sledovali, ako plavkyňa kúsok od móla bojuje so žralokom. Mala by väčšie šance prežiť, keby mala vaše skúsenosti, alebo v takejto situácii je to už jedno?

My, ktorí sa potápame, máme výstroj, masku a vidíme na niekoľko metrov, že sa k nám blíži žralok. Dokážeme sa na to pripraviť. Plavec je v nevýhode. Málokto používa plavecké okuliare, aj cez ne však figu vidieť. Sleduje len dianie nad hladinou, nie čo sa odohráva pod ňou. To, že pod vami v hlbočine pri plážach krúžia žraloky a vy o nich neviete, no ony o vás áno, to nie je nič mimoriadne. Sú tam vždy. Môže však nastať zlá súhra okolností, hlúpa náhoda, že niektorý zaútočí. Vtedy musíte byť poriadne „kovaný“, vedieť, čo urobiť, kde ho môžete udrieť, ako odtlačiť… Ťažko to urobí turista, ktorý to v živote nezažil.

Máte pre neho aspoň nejakú radu?

Zásadné pravidlo znie, nikdy neutekať! Keď zbadáte tieň alebo rozmazanú siluetu cez plavecké okuliare, dívajte sa na neho, pripravíte ho o moment prekvapenia. On vie, kde máme oči, vie, že ho sledujeme, a nemá pre neho cenu „preskúmať vás“, lebo o ňom viete.

Keby bol na móle niekto s vašimi skúsenosťami, mala by obeť väčšiu šancu prežiť?

Keby niekoľkí chlapi naskákali do vody, žralok by odplával a tá dáma by možno prežila. Množstvo ľudí by sa mu nepáčilo a utiekol by. Ale zase je iné, či tam skočím ja, ktorý viem, čo mám robiť, alebo ľudia, ktorí majú z neho hrôzu, lebo videli Čeľuste.

V jednej odbornej knižke som čítala, že záchranár môže prísť napadnutému plavcovi na pomoc, pretože žralok bude útočiť len na obeť, ktorú už zranil. Je to pravda?

Určite nebude hrýzť do každého, keď si už jedného vygeneroval. Plavec nie je obeť v zmysle potravy. Odborne sa tomu hovorí testovací záhryz. Ide o to, že chce ochutnať, čo je to na hladine. Človeka nepozná ako mäso, nie sme v jeho potravovom reťazci, ale zrazu tam niečo pláva, a ak sa k tomu pridá súhra náhod – je hladný, je tam nedostatok rýb, niečo sa na nás zaleskne, hodinky, metalické plavky… to sú čriepky mozaiky, ktoré sa v jednom okamihu zložia a on sa rozhodne ochutnať to. To môže byť fatálne, lebo papuľa, ktorá má 80 zubov, je desivá. Zväčša sa to končí amputáciou alebo smrteľným zranením. No je pravda, že keby sa rozhodol vrátiť, vráti sa k rovnakému človeku.

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane >>>