Michaela Čobejová je nielen herečka, ale aj úspešná režisérka, producentka a&nbsp;učiteľka. S&nbsp;hereckým chlebíčkom má však plán, ktorý jej fanúšikov nepoteší. 

Blondínka sa zastrája, že ho zavesí na klinec a&nbsp;na obrazovke už ju v&nbsp;žiadnej role neuvidíme. Šarmu otvorene vysvetlila, prečo jej chodia hlavou takéto myšlienky, a&nbsp;pridala aj príbeh spred pár rokov, keď ju diskriminačne konfrontovali s&nbsp;jej vekom.

Pokračovanie na nasledujúcej strane.

Otvorene uvažujete, že s&nbsp;herectvom seknete. Kedy ste začali pociťovať, že by mal prísť koniec?

Netýka sa to celkom mňa alebo môjho rozhodnutia. Skôr som si uvedomila, že možno je už čas odísť a&nbsp;donekonečna svojím hraním neotravovať ľudí. (Smiech.)

Nie je pre herečku v&nbsp;strednom veku priskoro na odchod z&nbsp;javiska a&nbsp;spred kamier?

Neviem. U&nbsp;mňa sa cyklicky po pár rokoch opakuje pocit, že by som sa rada venovala aj niečomu inému. Mám ho pravidelne, herectvo nie je celkom pre moju povahu. Nie som ani zamestnaná v&nbsp;divadle, viac-menej učím a&nbsp;venujem sa scenáristike a&nbsp;produkcii. Keby som prestala hrať, možno by som išla už len touto cestou.

Čiže v&nbsp;rámci manažmentu vášho času by vám herectvo pri okresávaní povinností chýbalo najmenej?

Skôr to súvisí s&nbsp;faktom, aká ponuka je pre ženy v&nbsp;mojom veku, čo vlastne sa dá po päťdesiatke hrať. Repertoár sa veľmi zužuje, a&nbsp;to&nbsp;nie len divadelný, ale aj filmový. Výnimočne máte postavy, ktoré majú čo hrať a&nbsp;čo povedať. Z&nbsp;tohto hľadiska sa herečky po päťdesiatke, a&nbsp;to nie je len môj prípad, preklápajú do rolí mamičiek, ktoré varia špagety, do rolí babičiek, ktoré paria buchty a&nbsp;sú len takým ‚odrážačom smečov‘ hlavných postáv, ktoré majú čo povedať. Je to prirodzené, ale neviem, či to môže človeka napĺňať, keď do konca svojej hereckej kariéry už len balí desiate. Preto mám pocit, že je lepšie robiť v&nbsp;rámci našej brandže niečo iné.

Z&nbsp;toho, čo hovoríte, mi herecké charaktery a&nbsp;dejové linky žien po päťdesiatke vychádzajú plytké. Už len sekundujú a&nbsp;robia zázemie hlavným hrdinkám?

Áno, je to tak na celom svete a&nbsp;je to normálne. Aj v&nbsp;balete sa kariéra končí v&nbsp;určitom veku a&nbsp;tu to tak funguje tiež. Niekto to berie normálne a&nbsp;niekto ako ja, ktorá mám rada tvorivú prácu a&nbsp;pracujem na scenároch, preto rád prenechá miesto mladším. Je to prirodzené, že človek sa rád pozerá na ľudí, ktorým ešte v&nbsp;živote o&nbsp;niečo ide. Na tom nie je nič démonické, ani nie som unavená, ale človeka to musí baviť. Nie som jediný prípad, keď si ako herečka hovorím, že už stačilo. Treba nechať priestor iným ženám, príbehom.

Život rýchlo prejde pomedzi prsty. Zrazu máte päťdesiat a&nbsp;zistíte, že televízny svet je pre mladších?

Áno, je to tak. Muži na rozdiel od žien herečiek majú inú situáciu. Herec aj keď má vyšší vek, hrá väčšinou s&nbsp;partnerkami, ktoré sú aj o&nbsp;dvadsať rokov mladšie. Málokedy vidíme rovnocenný pár, kde majú päťdesiat on aj ona. Väčšinou on je päťdesiatnik a&nbsp;ona má tridsať, takže po päťdesiatke je herečka trochu na odpis. Aj teraz, keď sme spolu hrali vo filme s&nbsp;Ivanom Franěkom, sme sa o&nbsp;tom rozprávali. Hovoril, že hrá často vo Francúzsku a&nbsp;pred tromi rokmi robil upútavku na festival v&nbsp;Cannes, kde sa päťdesiatnička pozerá z&nbsp;okna na mladú herečku, ktorá niečo nakrúca. Je tam režisér a&nbsp;ten si to všimne, príde k&nbsp;nej aj so scenárom a&nbsp;ponúkne jej rolu. Headline tej upútavky bol: Dajme priestor aj päťdesiatročným herečkám. (Smiech.) Asi to vnímajú všade, nielen u&nbsp;nás. Je to veľmi častý jav, každý sa s&nbsp;tým vyrovnáva po svojom a&nbsp;ja myslím na budúcnosť, ktorá už nie je, našťastie, taká ďaleká od dôchodku. Tak je načase možno aj skončiť.

Úprimne, nezobúdza sa vo vás žiarlivosť na mladšie kolegyne?

Nie, preboha! Ja predsa nemôžem hrať tridsaťročné a&nbsp;dvadsaťročné postavy. To nie je o&nbsp;tom. Je to o&nbsp;tom, že rolí v&nbsp;mojom veku je jednoducho málo. Vo všeobecnosti. A&nbsp;netýka sa to len mňa, ale všetkých herečiek okolo päťdesiatky.

Nie je problém aj pri tvorcoch, že dávajú dôraz na mladých hercov, mladšiu generáciu?

Úplne vážne sa mi to stalo, keď som predkladala Audiovizuálnemu fondu môj film Pani dokonalá a&nbsp;žiadala o&nbsp;dotáciu. Jedna z&nbsp;námietok fondu bola, prečo hlavnú postavu nehrá mladšia herečka. Nedali nám celú požadovanú sumu, len jej časť a&nbsp;jeden z&nbsp;argumentov bol skutočne tento o&nbsp;veku hlavnej hrdinky, ktorú som hrala ja. A&nbsp;to sú v&nbsp;komisii ľudia z&nbsp;našej brandže, hodnotitelia, ktorí by mali možno aj niečo vedieť o&nbsp;diskriminácii. Ak by som nebola producent tohto filmu ja, ale niekto iný, tak by ma doň ani neobsadil vzhľadom na to, že som pre nich stará herečka a&nbsp;mala by to hrať mladšia kolegyňa.

To je veľmi diskriminujúce, uráža vás to ako ženu aj ako herečku.

Tento argument fondu ma naozaj veľmi zaskočil a&nbsp;zároveň to bolo veľmi zraňujúce. Aj existenčne. Ak vám niekto povie, že ste stará na postavu vo filme, ktorý ste písali aj ste ho produkovali, ako potom môžete ďalej pracovať? Ako môžete ďalej chcieť niečo tvoriť? Toto vyjadrenie považujem za veľmi diskriminačné, ale, samozrejme, je to už istý čas, doba sa posunula, možno v&nbsp;súčasnosti by to takto nezhodnotili.

Opäť sa vrátim k&nbsp;tej žiarlivosti k&nbsp;mladším, lebo takéto vyjadrenia úradníkov tomu len prihrávajú.

Ale ja nie som proti mladším, veď aj ja som hrala najviac, keď som bola mladá. Stále sa mením a&nbsp;vždy je nejaký dopyt po konkrétnom veku. Ja v&nbsp;tejto brandži spravodlivosť ani nehľadám, ale vyhodnotila som to sama pre seba tak, že pokiaľ ten dopyt aktuálne nie je, môžem robiť niečo iné. A&nbsp;aj robím niečo iné.

Čiže už nebudete prijímať žiadne roly a&nbsp;budete sa venovať len učeniu a&nbsp;scenáristike?

Bude to závisieť od toho, o&nbsp;akú rolu pôjde a&nbsp;či má zmysel.

Aká príležitosť by vás nadchla? Špagety, buchty a&nbsp;desiate asi veľmi nie.

Problém u&nbsp;mňa je ten, že keď produkujem film a&nbsp;mám sa na seba pozerať, tak je to pre mňa veľmi nepríjemné. (Smiech.) Neznášam sa na seba pozerať, som na seba veľmi kritická a&nbsp;sú pre mňa muky celé to absolvovať. Beriem však život ako prichádza, čiže ak príde ponuka, zvážim ju. Uvidíme, či ma ešte niekto chce, ale sama seba obsadzovať, samu seba produkovať, to už naozaj robiť nebudem.

Spomenuli sme baletky, ktoré majú naozaj obmedzený čas na scéne, dobrý herec má však divákom v&nbsp;každom veku čo ponúknuť. Vezmite si Jiřinu Bohdalovú, má 92 a&nbsp;opäť nakrúca. Nie je u&nbsp;vás tento rezignovaný stav len prechodný?

Neviem vám na toto odpovedať. Ťažko povedať, čo bude, ale ja sama vôbec netúžim po tom, aby som niekde hrala. Naopak, uľaví sa mi, konečne sa budem venovať niečomu, čo nie je tak psychicky náročné. A&nbsp;ako som už povedala, nebudem tu otravovať ľudí donekonečna, aby som ich nútila pozerať sa na mňa. (Smiech.)

V&nbsp;praxi to bude vyzerať tak, že budete písať scenáre a&nbsp;ponúkať ich televíziám?

Možno, ale veď ja produkujem stále. Náš film Smolu nosíš ty, láska sa aktuálne predal do Mexika, Brazílie a&nbsp;na Taiwan. Je to kreatívna zábavná práca. Bola by som rada, ak by som sa venovala témam, ktoré ma bavia a&nbsp;rada by som ich divákom ponúkla. Čo sa hrania týka, nechcem seba stavať do pozície, že tam musím aj hrať, lebo nemusím a&nbsp;vlastne ani nechcem.

Ako to máte momentálne s&nbsp;vyučovaním budúcich hercov?

Pôsobím na základnej umeleckej škole a&nbsp;je to super práca. Som tam aj režisérkou. Mám tam svoje deti, svoje ročníky, s&nbsp;ktorými robíme pravidelne každý rok premiéry v&nbsp;divadle La Komika. Teraz sme mali v&nbsp;Štúdiu L+S&nbsp;multižánrové predstavenie s&nbsp;veľkým orchestrom na motívy poviedky Milana Lasicu. Baví ma to a&nbsp;venujem sa tomu desať rokov.

Je niekto z&nbsp;vašich žiakov v&nbsp;televízii, napríklad v&nbsp;niektorom seriáli?

Ja neučím deti, aby hrali v&nbsp;seriá­loch. Učím divadelné herectvo gymnazistov a&nbsp;deti zo základných škôl a&nbsp;nepretláčam ich do seriálov, pretože herec má byť hlavne vzdelaný. Pripravujem ich na súťaže a&nbsp;skúšame spolu predstavenia. Je to veľmi kontraproduktívne a&nbsp;zažila som to aj ja, keď dieťa hrá odmalička v&nbsp;seriáloch. Aj syn Maroša Kramára takto účinkoval a&nbsp;potom si povedal, že už nikdy viac. Nerada by som deti takto znechutila, lebo v&nbsp;seriáli sa nič nenaučia, keďže výroba je veľmi rýchla. Mám aj konzervatoristov, ktorí robili komparz, ale to sú už deti, ktoré sa chcú uberať týmto smerom. Celkovo profesionálne a&nbsp;intenzívne účinkovanie v&nbsp;seriáloch malých deťom vôbec neodporúčam. Podľa mňa je to skoro, deti sa potrebujú pripravovať na vyučovanie. Ak sa hereckej práci chcú reálne venovať, tak potom od pätnástich sú tu konzervatóriá. Herectvo nie je len o&nbsp;talente, ale aj o&nbsp;vzdelaní a&nbsp;o&nbsp;tom, aké sú tie deti osobnosti. Ja som za to, aby boli rozhľadené, múdre, vedeli ponúknuť seba a&nbsp;svoju kvalitu a&nbsp;nie, aby hrali v&nbsp;seriáloch.

Herectvo býva náročné po fyzickej aj psychickej stránke. Čo vám dalo a&nbsp;čo vzalo?

Herectvo beriem ako svoj život, ako svoju cestu, ktorú som ani neplánovala. Presťahovali sme sa z&nbsp;Trnavy do Bratislavy a&nbsp;bola som energické dieťa, ktoré chcelo všetko vyskúšať. Okrem iného som sa prihlásila aj do Detskej rozhlasovej dramatickej družiny. Bolo tam napísané, že neberú dievčatá, ale zobrali ma. Vlastne dostala som sa tam náhodou. Neskôr som študovala na VŠMU a&nbsp;ako druháčka som robila konkurz do SND a&nbsp;z&nbsp;celej školy zobrali mňa. V&nbsp;treťom ročníku som už bola zamestnaná v&nbsp;SND. Ani som to neplánovala, mne sa to celé udialo. (Smiech). Jediné, čo sa snažím, je robiť svoju prácu dobre. Späť k&nbsp;vašej otázke – herectvo mi teda dalo prácu. Je to náročné, ale dalo mi veľa, lebo je to práca o&nbsp;emóciách a&nbsp;naučila som sa sama seba zvládať. Bola a&nbsp;stále som vo veľmi inšpirujúcom prostredí a&nbsp;je to dobrodružstvo aj s&nbsp;mojím novým filmom.

Keď sme spomenuli SND, aj tam ste si jedného dňa povedali dosť a&nbsp;odišli ste. Ja si však myslím, že patríte medzi umelcov, ktorí jednoducho patria na obrazovku.

Neviem, ja som spokojná s&nbsp;tým, ako to je. Ak je niečo dobré a&nbsp;ešte ma niekto chce, tak ma to poteší. Len sa potom musím zariadiť, lebo mám aj inú prácu, ktorú robím. Myslím si, že nie som taká stará, aby som sa od všetkého odpojila. S&nbsp;hraním je problematické povedať si, kedy by mal prísť koniec. Či mám ešte hrať alebo by už aj stačilo. No netreba to robiť donekonečna.

Michaela Čobejová má toho v šoubiznise plné zuby: PONÍŽENIE, ktoré nerozdýchala!

Výber pre vás

Michaela Čobejová má toho v šoubiznise plné zuby: PONÍŽENIE, ktoré nerozdýchala!

Súvisiace články

Pobožná Alenka z Dunaja Krausková: Lesbičiek sme sa zľakli

A JE TO TU! Vinczeovci vyšli s pravdou von: Prvé kroky syna v šoubiznise!

Zábranská zabúda na rozchod s Dvořákom: V náručí už stíska väčšieho fešáka

Cibulková na hrade: Prečo za megažúr vysolila trikrát viac ako nevesta Hasprová?

VIEME PRVÍ: Tomáš Maštalír sa stal druhýkrát otcom! Majú chlapčeka alebo dievčatko?

Takto ste Nikodýma ešte nevideli: Martin, čo tá pneumatika na bruchu?

Módny súboj v RTVS: Hviezdy vytiahli luxusné kabelky a veľké faux pas moderátora

Nočná dráma u Heleny Vondráčkovej: Zásah záchranárov a prevoz do nemocnice!

Kavaschovej snúbenec Fischer prehovoril o ich vzťahu: Čakáme na správne obdobie

Výber pre vás