„Prvá prehliadka. Zúžil som dievčatám priestor, aby mohli lepšie hospodáriť s teplom. Skontroloval som stav zásob a niektorým rodinám som dal medovo-cukrové cesto s peľom,“ chváli sa poctivým včelárstvom Martin Nikodým na Instagrame s tým, že matky už plodia novú jarnú generáciu. „Len tak sa dívať,“ zasníval sa nadšený moderátor a zároveň propagátor chovu okrídlených pracantov.

Rovnakú vášeň ako on majú aj mnohí ďalší, napríklad i pätnásť a pol tisíca registrovaných členov Slovenského zväzu včelárov. Tí podľa vzoru ich zverenkýň aktuálne tasia žihadlá. Rozčúlila ich skupina poslancov hnutia OĽANO okolo Moniky Kozelovej a Martina Fecka, ktorá pracuje na príprave zákona o ochrane zvierat.

Jeho súčasťou by mala byť aj nová úprava chovu včelstiev. Kto by povedal, že z hmyzu, ktorý si spokojne lieta z jedného rozkvitnutého stromu na druhý, sa stane tikajúci granát a dôvod trestných oznámení.

Včelárov postavila zo stoličky napríklad zmienka o tom, že na štvorcovom kilometri by po regulácii mali zostať len dve včelstvá. V praxi by to podľa nich znamenalo pokles včelstiev až o 72 %, a teda z 350 000 na 98 000 včelstiev. Nahnevaní chovatelia vypočítali, že kým ročná produkcia medu je dnes 5,5 milióna kilogramov, po zmenách by to mohlo byť len 1,6 milióna kilogramov ročne.

Reči o slovenských produktoch by zostali na rešeto, keďže ani teraz nie sme sebestační v tomto sladkom produkte. Neskôr by sme spadli zo 70 % minimálne na 17 % produkcie, pričom zvyšok by vyplnil zrejme nepochopiteľný dovoz zo zahraničia. Inými slovami – slovenská včela aj so svojím zlatým pokladom nebola podľa včelárov ešte nikdy taká ohrozená, ako je v súčasnosti.

Bitie na poplach nenechalo chladnými ani zákonodarcov. Tí sa postavili pred kamery a začali zväz ostreľovať s argumentom, že údajne zavádza a klame. Poslankyňa Monika Kozelová sa rozohnila, že záležitosť je nafúknutá, závery predčasné a ešte vôbec nejde o finálny návrh zákona. Podľa nej sú v koncepte ešte len návrhy a čaká sa na konzultáciu a odborné rady. A pustila sa do boja.

„Pracujeme na trestnom oznámení, jednak pre poškodzovanie dobrého mena OĽANO a pre šírenie poplašnej správy,“ oznámila na tlačovej konferencii Kozelová s tým, že s oznámením pôjdu priamo po krku predsedu Slovenského zväzu včelárov Milana Rusnáka. „Ako môže niekto hovoriť o zákone, ktorý sme ešte ani nezačali písať? Z tohto zákona nie je napísaný ani riadok,“ hnevala sa a odmietla slová o drastickom obmedzení včelárstva. Rusnák jej odkázal, že je dôležité o potenciálnom probléme hovoriť hneď od začiatku a nie neskoro, vtedy, keď už budú karty rozdané.&nbsp;

Pokračovanie na nasledujúcej strane.

Roztržka o slovenskú včelu sa následne preniesla do online priestoru. Zväz na Facebooku vyvracal Kozelovej a Feckovu skicu chystaného zákona. A citujú z nej: „Cieľom je zamedziť prevčeleniu územia, ktoré pri obmedzených zdrojoch včelej pastvy spôsobuje prenos a prepuknutie chorôb včiel.“ Chovatelia to zotreli tvrdením, že mnohé susedné krajiny majú vyššiu hustotu včelstiev, ako máme my, a zdravotný stav včelstiev sa podľa nich rapídne nezhoršuje. V Maďarsku bolo v roku 2019 13,3 včelstiev/km², v Česku 8,7 a u nás 6,3.

Do kauzy sa zamiešal aj Marek Semelbauer z Ústavu zoológie SAV. Ten sa vyjadril k výraznému nárastu počtu včelstiev za posledných 15 rokov. Stav krajiny sa podľa neho skôr zhoršuje a ďalší rast počtu včelstiev preto nie je žiaduci. V prírode totiž poletujú aj iné druhy včiel, čmeliaky či motýle. A tých má byť menej. Laicky povedané – včela medonosná im má kradnúť zdroj potravy. Zväz sa ohradil, že žiadna takáto štúdia im nie je známa.

Poznajú len príklad zo Spojených štátov amerických, kde skutočne konkuruje tamojším opeľovačom. No pravda je, že v USA nie je pôvodným druhom tak ako u nás, a teda je akýmsi votrelcom. „Včela sa svojou opeľovacou činnosťou významne stará o biodiverzitu a o potravinovú sebestačnosť,“ namietajú včelári a na Facebooku poukazujú aj na to, že je sama potravou pre mnohé chránené živočíchy, ako sú včeláriky, jašterice, žaby či ježe.

Včelárstvo je náročný koníček a ten, kto si myslí, že zbúcha búdu kdesi za domom a len si do nej nasťahuje usilovné robotníčky, bude prekvapený. Technické zázemie niečo stojí, treba sa roju venovať, a keď je daždivý rok, chladno, aj medu je málo. A výsledok? Vraj treba až 300 včelstiev, aby ste sa tomu mohli profesionálne venovať. Pritom spotreba medu u nás je 300 gramov, čo je v ostrom kontraste s ôsmimi kilogramami v západnej Európe. Napriek tomu sa zvieratku, o ktorom Albert Einstein povedal, že keď uhynie jeho posledný kus, tak ľuďom zostávajú štyri roky života, pomerne darí.

Dokopy sa včelám venuje okolo 22 000 nadšencov a majú 255 000 úľov. Zo snahy poslancov urobiť zo včely chránený druh namiesto hospodárskeho len krútia hlavami. Zamerať sa vraj majú skôr na ochranu pastvín, kde drobné batôžky zbierajú peľ a nektár. Myslí si to aj moderátor Martin Nikodým.

„Oficiálne poslanci, ktorí majú na starosti tento zákon, tvrdia, že ešte nič nemajú pripravené. Zároveň sa k istým veciam vyjadrujú. Slovensko určite nie je prevčelené. V roku 1989 tu bolo oveľa viac včiel aj včelárov a mali dvojnásobné medné výnosy v porovnaní s dnešnými. Ak je na Slovensku nejaký problém, tak je to v manažmente krajiny a v zdrojoch pastvy. To je potrebné meniť, nie počty včelích rodín,“ povedal Šarmu Nikodým.

„My včely naozaj chováme, usmerňujeme ich. Môžete si dať do záhrady nejaké včely, ale garantujem vám, že tam budú maximálne dva roky. Vyroja sa vám, odídu, zahynú na choroby,“ uviedol nedávno v televízii TA3 Nikodým a upozorňuje na chemizáciu a pesticídy.

„Tá včela nechce byť pri tom včelárovi, tá včela chce slobodu. A my ju znova chytíme a znova ju zavrieme.“

Zväz: Rojenie je prirodzený inštinkt včiel. Od 80. rokov, keď sa na Slovensko dostal klieštik včelí, nie je včela medonosná schopná prežívať v dostatočnom počte viac rokov bez toho, aby boli včelármi vykonávané opatrenia alebo priamo liečba na elimináciu klieštika vo včelstvách.

„Nechceme, aby včely s prirodzeným genotypom z Oravy boli premiestňované do Bratislavy, ale aby sa zachovával genotyp a prirodzené prostredie, kde sa včela narodila.“

Zväz: Na Slovensko sa dovážali matky zo zahraničia už od 50. rokov 19. storočia, najmä z Talianska a zo Slovinska. Včely sa na Slovensku oficiálne šľachtia od 30. rokov. Sú vyšľachtené vhodnejšie a menej vhodné línie do podhorských a horských oblastí. Zákaz kočovania by mal veľmi negatívny efekt práve pre kočujúcich včelárov zo severného Slovenska, ktorí kočujú za agátovými znáškami na južné Slovensko.

Martin Nikodým tŕpne strachom: Ruky preč od mojich včiel!

Výber pre vás