Magdaléna Magdová

Relácia Od Kuka do Kuka, ktorej tvárou bola Patrícia Jarjabková, tvorila neodmysliteľnú súčasť detstva hádam každého, kto má dnes viac ako 30 rokov. Bývalá moderátorka, ktorá bola hviezdou v osemdesiatych rokoch, má však teraz úplne iné problémy. Jej milovaná mama Irena (84) totiž bojuje s ťažkým pľúcnym ochorením.

Od moderovania ste už dávnejšie presedlali na nehnuteľnosti a pracujete ako realitná maklérka. Aká je momentálne situácia v tejto oblasti s ohľadom na pandémiu koronavírusu?

Darí sa nám, realitný trh je napriek celej tej situácii veľmi živý, ceny nehnuteľností rastú. Ľudia stále nakupujú, horšie je, že je málo ponúk. Možno sa situácia zmení v ďalšej sezóne, teraz je veľmi ťažko odhadnúť, ako sa realitný trh bude vyvíjať. Najžiadanejšie sú stále nedostatkové byty, teda jednoizbáky a dvojizbáky. korona a karanténa priniesli aj väčší záujem o chalupy, záhrady, rodinné domy, aj tu sa ceny posúvajú smerom hore. Viac stretávam rodiny, ktorých cieľom je odísť z Bratislavy nielen do satelitných obcí, ale úplne preč, nájsť veľký pozemok a začať si tam budovať čo najmenej kontaminovaný zdravý život v prírodnom priestore.

Pokračovanie na ďalšej strane.&nbsp;

S ohľadom na aktuálnu situáciu a existenčné problémy ľudí v kultúre asi neľutujete, že ste si pred rokmi našli inú profesiu.

Nuž veru nie. Zvlášť v tomto roku. Sledovala som to všetko veľmi intenzívne a prvý polrok bol veľmi ťažký pre mnohých, aj známych, priateľov. Nedostali pomoc, ktorú potrebovali, myslím, že tu veľmi málo pomohlo práve ministerstvo kultúry. Som rada, že sa kultúrna obec spája a hľadá spoločnú cestu k ministerstvu. A konečne prichádzajú aj online projekty, aby sme si mohli smädnú dušu pohladiť. Je mi to veľmi ľúto, viem, že mnohí umelci sú v zložitej situácii, a veru som si povedala, že ako dobre, že som v realitách.

Vy máte teda teraz paradoxne ešte viac práce ako pred pandémiou...

Keď som sa druhýkrát vydala, hovorila som si, že už nebude na prvom mieste práca. Ale je to niekedy ťažké. Práce mám vďakabohu dosť, ocenenia, obhliadky na diaľku a aj v teréne, hľadám pre klientov bývanie. Práca je nárazová, robíme aj soboty a nedele. Momentálne však riešim viac rodinné veci, lebo máme ťažko chorú maminku. Má ťažké pľúcne ochorenie, čo je náročné v tejto situácii. Navyše bolo obdobie, keď sme k nej nemohli ísť, pretože sme boli v karanténe, potom som si rozrezala ruku, takže zasa to nebolo možné.

Pokračovanie na ďalšej strane.

Cez týždeň má opatrovateľku, na ktorú sme dlho čakali. Cez víkendy chodím za ňou ja, občas môj syn. Často je tam moja teta - mamina sestra. Snažíme sa, aby čo najdlhšie mohla ostať doma. Nie je to jednoduchá situácia, ale riešime veci, ktoré rieši asi veľa rodín. Snažíme sa, aby mama mala čo najpohodlnejšie fungovanie. Keď si predstavím, že by bola v nejakom zariadení, kde sa k nej nedostanem, bolo by to asi omnoho náročnejšie. Pre seniorov, ktorí sú v domovoch, je to veľmi neprirodzené a zraňujúce. Čím sme starší, pocit osamelosti je bolestivejší.

Pandémia vám ťažkú situáciu ešte skomplikovala...

V prvom, jarnom období korony sme sa báli, boli sme všetci naozaj obozretní a opatrní. Keďže bolo obdobie zákazu stretávania sa, s dcérou sme sa postavili na ulicu a rozprávali sme sa cez balkón, mama býva na prízemí. Chodili sme aj von, mama vtedy ešte chodila. Sedela na jednom konci lavičky, ja na druhom, aby sme dodržiavali odstup… Máme rodinný domček so záhradou, takže keď mama mohla, chodila k nám, ale teraz už bude chladnejšie, tak uvidíme. Nám veľmi pomohla záhrada.

Spomenuli ste aj vašu už dospelú dcéru Mišku. Nikdy ste netajili, že je mentálne hendikepovaná. Ako ona zvládala a zvláda toto náročné obdobie?

V období, keď nemohla chodiť nikam, stratila všetky svoje radosti. Nemohla chodiť na kávičku do svojich obľúbených kaviarní, na krúžky, na výtvarnú, do divadla, do práce. Nerozumela tomu. Televízia však opakovala, že nemožno chodiť von, tak to prijala. Hrali sme sa na školu, česká televízia mala výborný program pre školákov “Učí telka” a to bolo veľmi inšpiratívne. Pomohla aj záhradka.

A druhú vlnu pandémie ako prežíva?

Akonáhle sa situácia trošku uvoľnila, dostala Miška ponuku vrátiť sa do práce. Spočiatku raz alebo dvakrát do týždňa prísť na dve hodinky. Okamžite povedala, že chce. Začala mať znova režim, nejaké aktivity, to bolo veľmi fajn. Teraz chodí na štyri hodiny do denného rehabilitačného centra. Rúško nosí disciplinovanejšie ako ja. My teraz robíme z domu, ale minule som bola niekoľko dní v práci dlho, osem hodín s rúškom a teda musím sa pokloniť všetkým, ktorí to zvládajú a majú rúška celý deň.

V čom je toto obdobie najťažšie pre vás?

Stále rozmýšľam nad tým, čo nás to má naučiť, či sa máme vrátiť späť k hodnotám, na ktoré sme zabudli. Teda začať si viac vážiť veci ako čistý vzduch, že sa môžem nadýchnuť. Pre mňa je najťažšie, že sa málo kontaktujeme, som veľmi sociálny a dotykový človek. Rada ľudí objímam, podávam si ruku, veľmi ťažko to bez toho zvládam, aj keď už som sa to naučila. Máme rúška a ja nevidím na človeku, či sa usmieva, alebo je ustarostený, neviem, čo prežíva za maskou.

Mám aj sestru, ktorá žije v Nemecku, vždy sa stretávame v nedeľu online aj s mamou. Takto sa vzájomne povzbudzujeme a hlavne radujeme, že sa vidíme, že si môžeme povedať celkom obyčajné veci a zasmiať sa. Rodinné zázemie teraz všetci potrebujú oveľa viac ako kedykoľvek predtým. Možno aj v tom nás to má usmerniť, aby sme pochopili, že u svojich blízkych nájdeme podporu a objatie. A viete, čo mi ešte pomáha? Otužovanie. Začali sme v januári v tej najtuhšej zime a teraz už sme opäť naštartovali kúpanie v jazere. A som presvedčená, že aj vďaka tomu sme zdraví!

Máte aj štvorročného vnuka Alexa, vídavate ho teraz?

Nedávno bol u nás v Bratislave, ale iba na otočku, býva vo Veľkom Krtíši. Veľmi sme si to užili, lebo sme spolu pomerne málo. Stále sa zásobujeme videami, jeho druhí starkí sa mu snažia splniť všetko, čo sa dá, ale s nami sa kvôli tej vzdialenosti vída málo.

Milióny Slovákov podstúpili celoplošné testovanie na COVID19. Dali ste sa otestovať?

Áno, boli sme na testovaní aj s dcérou, napriek tomu, že nemusela ísť. Ale veľmi chcela, má rada zdravotníkov, to prostredie je pre ňu fascinujúce. Krásne to zvládla, výsledky máme všetci negatívne. Považujem to za dôležité napriek celej tej komplikovanej situácii a množstvu protichodných informácií. Pokojné a jasné informácie - to teraz najviac potrebujeme. A dôležitá je aj forma, spôsob. Veľmi by som si želala, aby náš premiér už konečne začal vážiť svoje slová. Pomôže všetkým a aj sebe. Už je najvyšší čas. Vždy si napočítať do 10 alebo lepšie do 50 a potom hovoriť. A keď to nezvláda, mal by si nájsť hovorcu. Lebo tým živí a prikrmuje negatívno. Prilieva olej do už aj tak veľkého plameňa zloby, strachu, a hnev je to posledné, čo potrebujeme.

Ešte že máme pani prezidentku. Je to v súčasnosti bezpečná kotva. Ďakujem jej za všetko. Keby v politike bolo viac žien, možno by to celé bolo trošku mäkšie, láskavejšie. To teraz veľmi všetci potrebujeme, lebo aj veľmi zlá správa sa dá podať rôzne. Múdro a láskavo, povzbudivo či s pokorou.

Stane sa vám ešte aj po dlhých rokoch, čo nie ste na obrazovke, že ste pre ľudí „Paťa z Kuka“?

Veľmi často (smiech). Nedávno som bola podpisovať rezervačné zmluvy, lebo sme predali byt. Prišla som na stretnutie a mladý muž mi vraví, „ja som vedel, že ste to vy, už keď som vás počul v telefóne! Splnil sa mi detský sen!“ Je to povzbudzujúce, beriem to ako poďakovanie všetkým, ktorí tu reláciu robili. Mám to rada, jasné.

Keby ste dostali ponuku moderovať reláciu pre deti, išli by ste do toho?

Neviem si to vôbec predstaviť. Po Kukovi som dlhé roky robila reláciu Cesty nádeje, program venovaný ľuďom s rôznymi zdravotnými postihnutiami. Bola to vzdelávacia publicistika a to bolo veľmi fajn, pohybovala som sa v prostredí, ktoré som mala rada. Tak možno keby to bolo také niečo, neviem… Mnohí mi hovoria, že by som s tým mojím hlasom mala ešte niečo robiť. Takže už som sa ohlásila jednej kamarátke, že keby potrebovala niečo načítať, tak veľmi rada. Teraz, keď je korona, som moju milovanú rozprávku o Guľkovi Bombuľkovi načítala, je na youtube, odkúpila som si na ňu práva. A ešte mám povesti Márie Ďuríčkovej, ktoré pripravujem a načítam, aspoň takto sa snažím využiť ten môj hlas.

Bývalá moderátorka Patrícia Jarjabková: Dobre, že som v realitách

Výber pre vás

Bývalá moderátorka Patrícia Jarjabková: Dobre, že som v realitách

Súvisiace články

Herci Jozef Pročko a Róbert Halák ušli osudu svojich kolegov: Ministerke držia chrbát

Exposlanec Martin Poliačik si do obývačky dotiahol netradičnú vec: Z čoho teraz žije?

Nová záľuba herečky Zuzany Haasovej: Zabáva sa vypaľovaním!

Spevák Harich má pri cestovaní smolu: Druhá nehoda za tri mesiace

Muzikálovú herečku Karin Olasovú spoznajú kolegovia aj so zavretými očami – podľa vône

Výber pre vás