Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Michaela Duffková je abstinujúca alkoholička, ktorá sa rozhodla ísť s&nbsp;kožou na trh. Už šesť rokov, odkedy začala abstinovať, robí osvetu o&nbsp;tom, ako alkohol dokáže človeka dostať na dno, ale aj o&nbsp;tom, že sa z&nbsp;dna dá odraziť a&nbsp;žiť bez pohárika. Jej príbeh však môže byť motiváciou aj pre tých, ktorí prechádzajú krízou vo vzťahu.

Spočiatku písala introvertne založená Michaela anonymne blog Zápisník alkoholičky, pomáhalo jej to vysporiadať sa s&nbsp;tým, čím prešla, a&nbsp;zároveň chcela pomôcť iným. Pitie žien je totiž stále tabuizované. Potom sa rozhodla ukázať svoju tvár a&nbsp;vydať blog knižne. Keď ju v&nbsp;tom čase oslovil režisér Dan Svátek s&nbsp;návrhom natočiť film, nechcelo sa jej do toho. Nakoniec súhlasila. Samozrejme, do 90 minút sa nevošli všetky udalosti, ktoré otriasali životom Michaely a&nbsp;jej rodiny, no vošlo sa ich tam dosť na to, aby diváci na premiére ostali sedieť doslova vtlačení do sedadiel až do posledného titulku a&nbsp;tónu hudby.

Na plátne sa odvíja herecký koncert českej hviezdy Terezy Ramba, ktorá stvárňuje Michaelu. Vidíme mladú ženu, ktorá sa po necelom roku vydáva za svoju lásku Ondřeja a&nbsp;nasťahuje sa s&nbsp;ním na okraj Prahy do domu jeho rodičov. Prichádza dieťa a&nbsp;prvé frustrácie zo sociálnej izolácie, nesúlad so svokrovcami, nepochopenie sa s&nbsp;partnerom, ktorý spočiatku nevníma jej volanie o&nbsp;pomoc.

 S&nbsp;jedným-dvoma pohárikmi, ktoré jej prinesú úľavu, začína po tom, ako prestáva dojčiť. Keď uloží niekoľkomesačnú dcéru Izabelku, prichádza čas na rozpustenie napätia vo víne. Potom si alkohol nalieva do hrnčeka a&nbsp;neskôr pije rovno z&nbsp;fľaše, ktorú občas potajomky vezme zo špajze svokrovcov, keď sa jej minie vlastná. Kým príde manžel neskoro večer z&nbsp;práce, zvládne občas vypiť aj tri litre. Keď jedného dňa po tri a&nbsp;pol roku nastupuje do nemocnice na detox, o&nbsp;desiatej ráno má v&nbsp;sebe takmer tri promile…

Film odhaľuje aj inú tragédiu –&nbsp;Michaelin otec, ktorý má celý život problémy s&nbsp;alkoholom, je síce ochotný ísť na liečenie, no tri dni pred nástupom do nemocnice to vzdáva, berie si život. 

Aj vzťah manželov prechádza krízou, každý si načas nájde iného partnera. A aj preto bolo zaujímavé vidieť, ako po premiére kráčala z&nbsp;kinosály Michaela s&nbsp;Ondřejom ruka v&nbsp;ruke. Ich ruky sa nerozdelili ani po tom, ako sme si spolu sadli a&nbsp;spýtali sa ich, čo cítia, keď prvý raz videli na veľkom plátne svoj príbeh, v&nbsp;ktorom nechýbajú scény, ako si ženu opitú na mol zo zúfalstva fotí jej muž, aby jej ukázal, kam to spadli, alebo keď otehotnie a&nbsp;on jej vykričí, že nechce mať ďalšie dieťa s&nbsp;alkoholičkou.

„Cítim dojatie. Keď človek počúva, ako Míša rozpráva svoj príbeh, je to iné, ako vidieť ho sfilmovaný na plátne. Emócie sú silnejšie, človek to skrátka znova prežije,“ povedal nám Ondřej, nespúšťajúc zrak z&nbsp;Michae­ly. Ona s&nbsp;úsmevom dodala: „Cítim úľavu, že je to už vonku, bola som v&nbsp;napätí. Ondra ho videl doteraz len v&nbsp;rozpracovanej verzii, tak som mala trochu obavy, ako bude reagovať. Som rada, že to máme za sebou.“

Ondřej, čo bolo pre vás vo vašom príbehu najťažšie?

Ako pri každom podobnom príbehu je najťažšie to, keď vidíte človeka, ktorého milujete a&nbsp;máte s&nbsp;ním rodinu, ako sa ničí. Chcete mu pomôcť, ale neviete ako. V&nbsp;tom kritickom období sme mali jednu dcérku, odvtedy, ako Míša podstúpila liečbu, sa nám narodili ešte dve deti.

Pokračovanie na nasledujúcej strane.

Podľa niektorých názorov treba nechať závislého človeka, aj keď ho máte rád, úplne padnúť a&nbsp;hoci načas odísť. Je to tak?

Ondřej: Asi by som nedokázal nechať niekoho, koho mám rád, úplne napospas, aby spadol na dno, alebo ležať na ulici… Chápem, ak to urobí niekto z&nbsp;príbuzných, keď s&nbsp;tým človekom nežije, nemajú spolu deti. Ak je to váš partner či partnerka, je to iné, zložitejšie.

Michaela: Keď toho bolo už naozaj veľa, Ondra ma napríklad odviezol k&nbsp;mojej mame, aby si na pár dní odpočinul. Ale že by mi povedal – zbaľ sa a&nbsp;„vypadni“, to sa nikdy nestalo.

Vo vašom príbehu zohrali veľkú úlohu aj Ondřejovi rodičia, hlavne mama, ktorá svoju nevestu pomerne často kritizovala a&nbsp;zasahovala aj do toho, ako treba očistiť zeleninu do polievky. Zrejme ste si spätne uvedomili, že to nebolo šťastné...

O: Ja som to natoľko nevnímal ako Míša, neprikladal som tomu takú váhu a&nbsp;asi som nevidel veľa vecí, ktoré zažívala a&nbsp;ako ich prežívala. Do závislosti potom spadla pomerne rýchlo a&nbsp;ja som sa vlastne mohol len prizerať, ako sa ničí. Ale či som mohol niečo urobiť inak, asi neviem...

Cítite alebo cítili ste vzájomne voči sebe výčitky, že ste mohli urobiť niečo inak?

M: Vnútorne si aj povieme, že sme mohli robiť niečo inak, ale my dvaja navzájom si nič nevyčítame, to určite nie.

O: Mňa trápilo, že som mohol niektoré veci urobiť inak.

Čo konkrétne? Napríklad, že ste mali svoju ženu skôr „donútiť“ ísť na liečenie?

O: Mohol som predísť určitej fáze, mohol som možno urobiť viac, áno, skôr zasiahnuť. Neviem...

M: Myslím si, že zásadná chyba bola úplne na začiatku v&nbsp;tom, že Ondra nepočul moje volanie o&nbsp;pomoc. A&nbsp;ja som ho možno ani výrazne a&nbsp;jasne neformulovala. Neboli sme na seba naladení a&nbsp;napojení, tak ako sme teraz. Boli sme spolu len krátko. Keď som mu hovorila, že potrebujem odísť z&nbsp;toho prostredia, nevnímal to tak, že to myslím naozaj, lebo ma to skutočne zabije. Dnes stačí jeden pohľad a&nbsp;Ondra vie, že je niečo zle.

O: Ja som pomerne dlho žil u&nbsp;rodičov, a&nbsp;keď sa k&nbsp;nám Míša prisťahovala, nevnímal som tam nič zlé. Pre mňa to bolo stále doma, ale pre Míšu to doma nebolo.

Predpokladám, že ste sa potom odsťahovali… Čo sa vo vašom živote okrem abstinencie radikálne zmenilo?

O: Čo sa týka alkoholu, snažím sa byť ohľaduplný, aby som nechodil opitý. (Úsmev.) Ale vážne, prakticky vôbec nepijem. Sme veľmi vyťažení, máme tri deti, prevádzkujeme spolu centrum na liečbu závislostí Alkos, takže na stavy, ktoré u&nbsp;mňa prichádzajú po opici, nie je čas.

M: Ondra si po „záťahu“ líže rany tri dni. Nemôže teda piť, pretože sa potom hanbí, že preleží celý deň, neschopný fungovať. Ale ak mám odpovedať na to, čo sa zmenilo v&nbsp;našom vzťahu – po tom, ako som začala abstinovať, došlo k&nbsp;radikálnym krokom a&nbsp;šli sme od seba. Potom sme sa k&nbsp;sebe vrátili, boli sme spolu asi dva roky a&nbsp;potom začala naša kríza gradovať. Ondra mal, myslím, aj nejakú osobnú krízu a&nbsp;nebol schopný o&nbsp;nej hovoriť, čo nás ako pár úplne položilo. Dostali sme sa do stavu, keď sme spolu vôbec nekomunikovali, opäť sme šli od seba, vychrlili sme na seba všetok hnus, čo sa len dal, a&nbsp;rozviedli sme sa. Súd nám potom nariadil rodinnú párovú terapiu, aby sme sa naučili k&nbsp;sebe správať a&nbsp;komunikovať. A&nbsp;vlastne až vďaka nej sa nám podarilo vyriešiť veci, ktoré sa diali v&nbsp;našom vzťahu v&nbsp;čase, keď som pila, ale hlavne pred tým, ako sa ten problém vystupňoval. Takže u&nbsp;nás nejde len o&nbsp;to, že sme prekonali pitie. My sme prešli veľkým vzťahovým kotrmelcom. Ale vždy sa dá vzťah zachrániť, keď obaja chcú niečo pre to urobiť.

Pôsobíte zamilovane, prekonali ste spolu viac než dosť, máte tri deti. Až sa mi chce opýtať, či sa nebudete náhodou znova brať.

M: Áno, budeme, v&nbsp;októbri. Naše deti sa na to tešia. My tiež.

S&nbsp;najstaršou dcérou Izabelkou vraj primerane jej veku otvorene hovoríte o&nbsp;tom, čo ste prežili, a&nbsp;pripravovali ste ju aj na film. Ako vníma to, čo sa udialo?

M: Keď som nastupovala na stacionárnu liečbu, mala čerstvo tri roky, takže reálne si z&nbsp;toho obdobia, keď som pila, nič nepamätá. Veľa informácií sa k&nbsp;nej dostalo sprostredkovane. Hovoríme s&nbsp;ňou priamo, ako to je. Dohodla som sa s&nbsp;režisérom Danom Svátkom, že si film Zápisník alkoholičky pozrieme spolu s&nbsp;ňou, v&nbsp;pokoji, aby sme jej mohli vysvetliť veci. Veď film uvidia aj rodičia jej spolužiakov, tak aby bola pripravená na všetko, vieme, aké vedia byť deti... Naša dcéra je veľmi empatická, myslím si, že má veľmi pevný názor na to, čo sa stalo, a&nbsp;myslím si, že je hrdá na to, čo robíme.

Vo svojej liečebni dávate nádej ľuďom, ktorí by inak veľmi dlho čakali v&nbsp;poradovníku na štátne zariadenie. Ste aj terapeutka?

M: Nie som terapeutka, na to máme odborníkov. Ja skôr pôsobím ako peer konzultantka, teda človek, ktorý má skúsenosť. Mám na starosti chod liečebne a&nbsp;Ondro teraz už tiež. Odsunul svoju prácu tenisového trénera na druhú koľaj, pretože som to už nezvládala. Potrebujem a&nbsp;chcem sa venovať aj našim deťom. Ale aj Alkos nás stále potrebuje, takže sa v&nbsp;jeho prevádzke angažujeme obaja. A&nbsp;tiež moja mamka. Chodí do Alkosu, aby mala program, cíti sa užitočná, nechce byť zavretá doma. Robí recepčnú, veci okolo prevádzky liečebne... Sme v&nbsp;tom všetci traja spolu. (Úsmev.)

O: Naša babička nám stráži občas aj deti, aby sme mohli fungovať na oboch frontoch. Našťastie to máme všetko relatívne blízko.

Michaela, aký je teraz váš vzťah k&nbsp;svokrovcom?

M: Nazvala by som ho rešpektujúcim, nemáme voči sebe zlú krv. Rešpektujem ich ako babičku a&nbsp;dedka našich detí, to je dôležité, ale nevídam sa s&nbsp;nimi. Myslím si, že je to tak pre všetkých najlepšie. Ondra má s&nbsp;rodičmi dosť dobrý vzťah, je to úplne v&nbsp;poriadku.

O: Deti k&nbsp;mojim rodičom vozím ja, chodia tam rady. Ale v&nbsp;tejto chvíli je určite lepšie, že bývame samostatne.

Spomínali ste párovú terapiu. Niečo také by mohlo pomôcť asi každému páru, ktorý má ťažkosti. Čo z&nbsp;toho, čo vám dala, by ste vypichli ako najdôležitejšie?

O: Nastavenie komunikácie.

M: Náš párový terapeut bol skvelý, pomohol nám všetko nastaviť. Myslím si, že dnes sme vo vzťahu veľmi pevní, asi viac než kedykoľvek predtým. Zastabilizovali sme sa. Párový terapeut dokáže vytiahnuť podstatné veci a&nbsp;nastaviť každému v&nbsp;páre iný uhol pohľadu. A&nbsp;dokáže tiež podstatne upokojiť situáciu.

O: Áno, zo začiatku je dôležité, aby sa tí dvaja začali brzdiť vo vyjadrovaní voči sebe, upokojili a&nbsp;dokázali začať zmysluplne komunikovať. Dovtedy to nemá žiadny význam. A&nbsp;náš párový terapeut to s&nbsp;nami dokázal. Ďakujeme mu za to.

M: Párovú terapiu odporúčam každému. Je dobre dať si ju na pol roka aj preventívne, po piatich rokoch vzťahu. Je to dôležité.

O: Áno, občas. Nie je to na škodu.

M: Aj naši klienti v&nbsp;Alkose ju podstupujú ako súčasť liečby. Bez intervencie odborníka, ktorý nastaví hranice a&nbsp;procesy tak, aby to bolo aj do budúcna funkčné, nemôžu vzťahy ďalej existovať.

<a rel="noopener" href="https://sarm.pluska.sk/gal/celebrity/abstinujuca-alkoholicka-michaela-duffkova-bude-vydavat-berie-exmanzela" target="_blank">FOTO MICHAELY VO SVADOBNOM SI POZRITE VO FOTOGALÉRII.</a>

Abstinujúca alkoholička Michaela Duffková sa bude vydávať. Berie si exmanžela

Autor článku

Katarína Čulenová

Výber pre vás

Abstinujúca alkoholička Michaela Duffková sa bude vydávať. Berie si exmanžela

Autor článku

Katarína Čulenová

Súvisiace články

Adam Bardy s manželkou čakajú dvojičky. Vtipná reakcia Vlada Kobielskeho

Barbora Brušková o alkohole: Čo sa stane, keď príde modelka opitá do práce

Maroš Kramár si mal na pľaci pichnúť ihlu do žily. S tým, čo urobil, režisér nepočítal

Jana Hospodárová prekvapuje: Už tri roky jej partner posiela jednu esemesku

Jiřina Bohdalová odhalila, čo sa udialo s Karlom Gottom v jednom malom byte

Gabika Marcinková na tému závisť medzi hercami. Čo jej do telefónu povedala Dominika Kavaschová

Veronika Lackovičová z Dunaja sa nebála povedať pravdu o kolegoch: Všimla si jednu vec

Rozhlasák Marián Žáry Kukelka nezabudne, ako sa k nemu a jeho snúbencovi chovali na radnici

Výber pre vás