Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Masívny útok Ruska na Ukrajinu šokoval každého civilizovaného človeka. Situácia nenechala chladnou ani producentku a riaditeľku filmovej a televíznej akadémie Wandu Hrycovú, ktorá má u nášho východného suseda silné priateľské väzby. Keď sme s ňou hovorili, Ukrajina práve ohlásila, že pri útoku na jedno z miest zasiahli ruské strely materskú školu a detský domov. Po útoku ostali mŕtvi aj zranení vrátane detí.

Máte troch synov vo veku 9, 7 a&nbsp;5 rokov. Zrejme vedia, že sa deje niečo vážne. Majú otázky?

So všetkými troma som mala už na druhý deň od útoku na Ukrajinu pohovor. Deti sa téme vojny nevyhnú, vnímajú, keď pozerám správy, počúvam podcasty, neustále s&nbsp;niekým telefonujem. Chlapci si pamätajú, ako chodili na Ukrajine do škôlky, keď sme tam nakrúcali seriál Slovania. Vedia, kde to je, poznajú Ukrajincov. Teraz sa začali báť, takže som im vysvetlila, čo sa deje. Povedala som im, že sme v&nbsp;bezpečí, pretože sme členmi NATO, čo je v&nbsp;tejto chvíli jediná poistka, ktorú máme.

Vysvetlila som im tiež, že teraz bude z&nbsp;Ukrajiny utekať veľa ľudí a&nbsp;treba im pomáhať. Je hrozné rozprávať malým deťom takéto veci, ale ony nie sú hlúpe, aj cez rozprávky vnímajú, že existuje dobro a&nbsp;zlo, taký je svet. Aj v&nbsp;prípade vojny na Ukrajine je lepšie hovoriť o&nbsp;tom s&nbsp;nimi na rovinu, prijateľným spôsobom. Ak totiž deti niečo vnímajú len z&nbsp;okolia a&nbsp;nemajú to vysvetlené, vtedy sa boja ešte viac.

Ukázali sme si na mape sveta, kde je Rusko a&nbsp;kde sú krajiny NATO. Najskôr zdesene pozerali, aké je Rusko oproti Európe obrovské, ale povedali sme si, že jeho veľká časť sú stepi a&nbsp;lesy a&nbsp;dôležitý je počet ľudí. A&nbsp;tých má NATO oveľa viac. Musím povedať, že ich to výrazne upokojilo.

Verím, že našou jedinou záchranou je členstvo v&nbsp;Európskej únii a&nbsp;v&nbsp;NATO. Myslím si, že Putin je blázon, ale nie taký, aby naň zaútočil. A&nbsp;NATO útočiť nebude. Preto mám aj pocit istoty a&nbsp;bezpečia, ale krváca mi srdce, keď vidím, čo sa deje na Ukrajine. Chodíme tam často, máme tam veľmi veľa priateľov. Vidím, že je to bratovražedná vojna, a&nbsp;je pre mňa nepochopiteľné, prečo Putin zaútočil. Možno môže vyhrať malé víťazstvá, ale ukrajinský národ je veľmi hrdý a&nbsp;odhodlaný. On si ho, verím, nepodmaní nikdy.

Kto sú ľudia, s&nbsp;ktorými ste v&nbsp;intenzívnom kontakte?

Väčšinou sú to kolegovia z&nbsp;umeleckej brandže, s&nbsp;ktorými som strávila veľa času, prežila veľa vecí a&nbsp;stali sa z&nbsp;nás kamaráti. Intenzívne s&nbsp;nimi telefonujem, sledujem, ako sa snažia dostať k&nbsp;slovenskej hranici. Teda hlavne ženy a&nbsp;deti, pretože muži tam ostali bojovať.

O&nbsp;akú pomoc vás prosia?

Prosia nás, aby sme sa za nich modlili. Sú zmätení, je to pre nich obrovský šok. Prvé dva dni boli niekde v&nbsp;úkryte, modlili sa, aby sa to skončilo. Keď pochopili, že to neprejde, podujali sa zachrániť si život. Keď vám nad hlavami búchajú strely, padajú a&nbsp;horia domy, tak čo urobíte? Zoberiete deti, mamu, sestru a&nbsp;idete sa zapojiť do nekonečného radu áut smerom na západ. Nie každému sa to však podarilo, nie každý má auto alebo možnosť niekam ísť. Veľa z&nbsp;nich ešte stále verí, že to zvládnu. Vôbec pripustiť si, že ste sa ocitli v&nbsp;život ohrozujúcej situácii a&nbsp;naozaj prišiel moment zobrať pas, doklad o&nbsp;vzdelaní, pár vecí a&nbsp;ujsť, to trvá pár dní.

Nie je ľahké dospieť k&nbsp;rozhodnutiu všetko opustiť. Navyše ženy tam nechávajú mužov, bratov, otcov, synov... Je mobilizácia, muži od 18 do 60 rokov by mali ostať na Ukrajine bojovať za svoju vlasť. Nemôžu všetci odísť, krajinu by nemal kto brániť. To je tragédia vojny, že rozdeľuje rodiny. Ľudia stoja pred rozhodnutím, či tam nechajú svojich milovaných blízkych a&nbsp;sami si zachránia život, alebo budú s&nbsp;nimi a&nbsp;riskovať tak všetci. To sú ťažké životné situácie, ktoré, dúfam, nikdy nebudeme musieť zažívať.

Je to absurdná predstava, že filmár berie do ruky zbraň...

Určite, väčšina z&nbsp;tých chlapov nie sú vojaci, sú to aj principiálni pacifisti odmietajúci strieľať, ale Ukrajina potrebuje každú ruku – či už do zdravotníctva, alebo logistiky. Takže tí muži nemajú veľmi na výber.

Spomínali ste, že aj vaši priatelia sa snažia dostať z&nbsp;krajiny. Ponúkate im osobne pomoc?

V tejto chvíli je najdôležitejšie dostať ľudí v ohrození von a prijať ich. Moji priatelia sú už druhý deň na ceste, snažia sa dostať k hraniciam, je to komplikované. Plánujem ich ubytovať u seba na chalupe. (Pozn. red: Pár dní po našom rozhovore producentka priznala, že ani jedného z jej priateľov, ani ich rodiny, sa jej nepodarilo dostať do bezpečia, pretože bojujú alebo sú solidárni s bojovníkmi a odmietajú opustiť vlasť.)&nbsp;Vidím, že Slováci chcú pomáhať. Telefonuje mi veľmi veľa ľudí, ktorí ponúkajú svoje byty alebo chaty na ubytovanie. Práve balím aj nejaké veci, lebo zajtra odchádza jedno auto na východ s detským a so ženským oblečením...

Čítala som status Nadeždy Sirkovej, starostky prihraničnej obce Ubľa, že sprístupnili školu, pripravujú ubytovanie. Som s ňou v kontakte, asi budú potrebovať aj finančnú pomoc na zakúpenie základných potrieb. Zatiaľ je to živelné, ľudia pomáhajú, kde im napadne. Myslím, že najlepšie je podporiť organizácie, ktoré sa profesionálne venujú pomoci utečencom. Pomôže každých päť či desať eur.

Z&nbsp;Uble pochádza vaša mama, ako to prežíva?

Sedí pri obrazovke televízora, je z&nbsp;toho všetkého v&nbsp;strese. Ale všetci to vnímame rovnako. Cítime bezmocnosť a&nbsp;neveríme vlastným očiam, aký bezprecedentný akt hrubého násilia sa deje blízko pri nás.

Váš otec by asi našiel dosť tvrdé slová na túto situáciu, však?

Môj otec nechodil ďaleko pre tvrdé slová, nemal problém vyjadriť sa k&nbsp;všetkému, čo ho trápilo. Myslím, že jeho postoj by bol absolútne jednoznačný.

Rusko je síce útočníkom, ale treba dať pozor na to, aby sme nezačali živiť nenávisť voči celému národu.

Za to, čo sa deje, nie je zodpovedný národ, ale Putin a jeho prisluhujúci lokaji. Je to chorá myseľ neobmedzeného vládcu – cára. Aj v Rusku ľudia protestujú proti vojne, ale sú zatýkaní. V Novosibirsku za jeden deň zatkli 900 ľudí. Mám veľmi veľa kamarátov Rusov aj tu na Slovensku, krútia hlavou, je im to zúfalo ľúto. Je dôležité, aby podpora Ukrajiny zaznievala práve z ruskej komunity, napríklad tej, ktorá je u nás a žije v bezpečí. Lebo tí, ktorí žijú v Rusku, v bezpečí nie sú, ak majú iný názor ako Kremeľ. Rusi by sa však mali voči tejto vojne jasne vyhraniť. V konečnom dôsledku tam úplne nezmyselne zomierajú aj ich synovia, otcovia či bratia.

Štyridsaťštyriročný ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je vyštudovaný právnik a&nbsp;bývalý herec. Vy ste mali možnosť stretnúť sa s&nbsp;ním. Ako ste sa k&nbsp;nemu dostali?

Volodymyr Zelenskyj je najlepší priateľ môjho veľmi dobrého kamaráta, elitného ukrajinského právnika a&nbsp;filmového koproducenta Andrija Yermaka. Robila som s&nbsp;ním na Čiare aj Slovanoch. Poznajú sa od detstva a&nbsp;Andrij je jeho pravou rukou, aktuálne zastáva funkciu šéfa jeho kancelárie. Ani on teraz nie je v&nbsp;dobrej situácii, aj na neho je teraz poľovačka... Ukrajinský prezident je veľmi sympatický človek, veľmi pozitívne naladený a&nbsp;mám na neho príjemné spomienky.

Musím povedať, že mu teraz slúži ku cti, že on a&nbsp;jeho celá rodina ostali v&nbsp;Kyjeve, doslova osobne bránia krajinu na rozdiel od oligarchov, ktorí ušli svojimi lietadlami... Je obrovskou iróniou, že to bolo len pred pol rokom, čo práve Ukrajinci pomáhali zachraňovať ľudí z&nbsp;afganského Kábulu pred vojnou. Kto by si pomyslel, že vojna príde aj do Kyjeva, keď sme sedeli na Kreščatiku, hlavnej triede, a&nbsp;oslavovali 30. výročie nezávislosti Ukrajiny.

S&nbsp;pomocou ukrajinského prezidenta ste zachránili z&nbsp;Afganistanu ovládnutého Talibanom viacerých umelcov vrátane slovenskej občianky, filmárky Sahry Karimi. Čo viete o&nbsp;ich osude?

Tým, ktorým sme pomohli, sú v&nbsp;bezpečí vo viacerých krajinách Európy a&nbsp;čakajú na azyl. V&nbsp;bezpečí však nie je Sahrin brat s&nbsp;manželkou a&nbsp;so štyrmi dcérami. V&nbsp;Kyjeve čakal na udelenie azylu v&nbsp;Kanade, kde žije jeho a&nbsp;Sahrina mama. Azyl im Kanada už schválila, ale nestihla vydať víza, keďže v&nbsp;poslednom štádiu administratívneho procesu sa spustilo toto šialené peklo. V&nbsp;Kyjeve teda táto rodina čaká, čo sa bude diať. To je najstrašnejší paradox – utiekli z&nbsp;vojny do vojny...

Život je nevyspytateľný, dôležité je, aby ľudia v&nbsp;kríze dostali pomocnú ruku, nádej a&nbsp;šancu.

Dúfam, že to dobre dopadne. A čo sa týka momentálne prijatia ukrajinských utečencov, dúfam, že náklonnosť a súcit, ktoré teraz cítiť od Čechov a Slovákov, tu budú aj o pár mesiacov. Možno bude utečencov viac a niektorí sa nebudú mať kam vrátiť. Azda si túto úžasnú vlnu solidarity budeme pamätať a budeme sa vedieť stále vcítiť do situácie, v ktorej sa títo nešťastní ľudia ocitli.&nbsp;

Vojna zasiahla aj Wandu Adamík Hrycovú: Neuveriteľný príbeh jednej rodiny

Katarína Čulenová

Autor článku

Katarína Čulenová

Plus TV

Neuveríte, čo na seba nabonzovali Lelkesovci: Ako obstáli v našom kvíze?

Miro Jaroš na koncerte speváčky Janet Jackson v Paríži

Dva rýchle sladké recepty, ktorým potešíte polovičku: Brownies a horúca čokoláda s BB pudingom

Výber pre vás

Vojna zasiahla aj Wandu Adamík Hrycovú: Neuveriteľný príbeh jednej rodiny

Katarína Čulenová

Súvisiace články

Boxer Tomi Kid Kovács sa vybral na ukrajinskú hranicu. Tiekli aj slzy

William a Kate urobili nečakaný krok: Slová o ukrajinskom prezidentovi

Ukrajina krváca, u nás beží komediálny seriál Hranica. Stanovisko televízie

Autor HOROROV Stephen King: Jednu vec nerobieva, pre Ukrajinu urobil výnimku

Autor článku

Katarína Čulenová

Plus TV

Neuveríte, čo na seba nabonzovali Lelkesovci: Ako obstáli v našom kvíze?

Miro Jaroš na koncerte speváčky Janet Jackson v Paríži

Dva rýchle sladké recepty, ktorým potešíte polovičku: Brownies a horúca čokoláda s BB pudingom

Výber pre vás