Českí lekári sa v priebehu krátkeho obdobia pochválili v oblasti pôrodníctva dvomi svetovými unikátmi. V tom prvom dokázali odborníci z Fakultnej nemocnice v Brne udržať 117 dní tehotenstvo ženy s mozgovou smrťou do takého štádia, že mohli priviesť na svet cisárskym rezom dievčatko prakticky s normálnou pôrodnou váhou. Malá Eliška bola pre všetkých veľkým zázrakom.

Druhým úspechom je narodenie dieťaťa z maternice, ktorá bola odobratá žene s mozgovou smrťou – svetovo unikátny je tento prípad tým, že išlo o maternicu, z ktorej sa predtým žiadne dieťa nikdy nenarodilo. Chlapček prišiel na svet na Gynekologicko-pôrodníckej klinike Fakultnej nemocnice v pražskom Motole už koncom augusta, lekári o tom však informovali až potom, ako dvadsaťsedemročnú mamičku prepustili domov.

V Českej republike ide tiež o historicky prvý prípad, keď sa u pacientky po transplantácii maternice podarilo úspešne udržať tehotenstvo až do dňa pôrodu. Chlapček sa narodil cisárskym rezom v 35. týždni a vážil pekných 2 740 gramov. Nemocnica informovala, že maternica bola žene ponechaná pre prípad, že by chcela otehotnieť opäť.

Ako to prebehlo

V Čechách sa už síce podarilo otehotnieť niekoľkým ženám s transplantovanou maternicou, až teraz sa však narodilo zdravé dieťa. Maternicu voperovali dnes už čerstvej mamičke v roku 2017, bola od darkyne s mozgovou smrťou. Ešte pred transplantáciou jej boli odobraté vajíčka, oplodnené partnerovými spermiami, a embryá sa v zmrazenom stave uchovávali dva roky, až do času umelého oplodnenia. „Matka bola oproti iným rodičkám častejšie sledovaná, dvakrát za mesiac,“ povedal MUDr. Roman Chmel, PhD., ošetrujúci lekár mamičky, mimochodom Slovák.

Podotkol tiež, že bežne sa pôrody u žien s transplantovanou maternicou plánujú približne na 36. týždeň tehotenstva: „Doteraz nie je jasné, či sa dá tehotenstvo po transplantácii maternice doviesť až do riadneho termínu pôrodu, teda do 40. týždňa. To sa zatiaľ nikomu na svete nepodarilo.“

Je to nádej, ale...

Úspech českých lekárov je nepochybný, a ako prízvukujú, je to nádej pre pacientky s chýbajúcimi maternicami. Primár MUDr. Martin Petrenko, CSc., hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre reprodukčnú medicínu upozorňuje, že išlo o experimentálny šesťročný projekt, skôr raritnú záležitosť, nie o bežnú prax. „Vo svete sa narodilo zatiaľ asi dvadsať detí z transplantovanej maternice, prvenstvo patrí Švédom,“ dodáva zástupca prednostu I. gynekologicko-pôrodníckej kliniky LF UK a UNB s tým, že na Slovensku sa transplantácie materníc nerobia.

S transplantáciou maternice a následným vynosením dieťaťa je ešte stále spojených množstvo problémov. „Najväčšiu úlohu na začiatku zohrávajú cievni chirurgovia, transplantológovia, ktorí musia veľmi zložito maternicu odobratú či už od živej, alebo mŕtvej darkyne napojiť na cievny a nervový systém príjemkyne,“ vysvetľuje. Je to svojím spôsobom náročnejšie ako transplantácia srdca či obličky, ktoré sa dnes robia už rutinne.

Potláčanie imunity

Transplantácia maternice je spojená aj s užívaním liekov na potláčanie imunity, aby telo neodvrhlo nový orgán. Tieto lieky užívajú rutinne po celý život aj pacienti s cudzím srdcom, pľúcami, obličkami a inými orgánmi. „Sú s tým tiež spojené riziká onkologického ochorenia, čo treba tiež brať do úvahy. Je otázkou, či je etické riskovať takto zdravie matky,“ upozorňuje lekár.

Navyše, po pôrode sa zväčša pristupuje k operačnému odstráneniu transplantovanej maternice, ktorá je prakticky len dočasnou schránkou na vynosenie dieťaťa, potom sa stáva nepotrebnou. „Dôležité je povedať aj to, že týmto ženám hrozia predčasné pôrody. Cudzia maternica v kombinácii s potláčaním imunity nevydrží byť funkčná do 40. týždňa…,“ vysvetľuje doktor Petrenko. Na druhej strane však dodáva, že sme dnes schopní zachraňovať aj deti s nízkou pôrodnou váhou, už od 500 gramov. 

Náhradné matky?

Slovenky bez maternice dnes u nás veľkú možnosť nemajú. „Maternicu síce vytvoriť nevieme, ale ženám, ktoré nemajú pošvu, dokážeme v našom centre pomôcť aspoň k normálnemu sexuálnemu životu,“ hovorí doktor Petrenko. Ak by ale chceli vyriešiť problém tak, ako je to bežné v niektorých krajinách, teda náhradnou matkou, museli by vycestovať trebárs do blízkeho Ruska či Ukrajiny, kde sa takéto pokútne obchody robia.

Alternatívou je ale aj liberálnejšie Česko, kde táto možnosť existuje, ale tiež lavíruje na hrane zákona. „Protagonistom náhradného materstva je už roky doktor David Rumpík zo Zlína, ktorý je iniciátorom vytvorenia právnych podmienok, ktoré umožňujú takýto variant,“ hovorí doktor Petrenko.

Upozorňuje, že podľa slovenských aj českých zákonov sa za matku považuje žena, ktorá dieťa porodila. Preto v Čechách existuje advokátska kancelária, ktorá uzatvorí zmluvu s náhradnou matkou, ktorá dieťa vynosí, a genetickými rodičmi o tom, že ona sa dieťaťa hneď po pôrode vzdá a oni si ho adoptujú.

O tom, že je to stále kontroverzná záležitosť, svedčí napríklad prípad, keď sa dieťa narodilo postihnuté a genetickí rodičia ho odmietli. Dnes žije v ústave...

Epigenetika

„Náhradné rodičovstvo nie je pre mňa eticky prijateľná záležitosť,“ priznáva doktor Petrenko svoj osobný postoj. V budúcnosti, možno o dvadsať rokov, keď veda opäť poskočí dopredu, by mohli byť práve preto alternatívou transplantácie materníc – matka si porodí vlastné dieťa, hoci z cudzej maternice a všetko bude právne v poriadku, bez pochybností.

Vždy tu však budú otázky. Hoci má embryo, vyvíjajúce sa v transplantovanej maternici, DNA svojich genetických rodičov, pomerne mladý vedný odbor s názvom epigenetika dnes upozorňuje na to, že na naše gény pôsobia aj rôzne vonkajšie faktory. Ako zmení pôvodné „naprogramovanie“ embrya náhradná matka tým, čo jedáva, akú má náladu a čo koluje v jej krvi, dnes povedať nevieme. „Maternica cudzej matky nie je obyčajný inkubátor, dnes skrátka nevieme, čo ostane dieťaťu napríklad v podvedomí…,“ naznačuje otázniky doktor Petrenko.