Sprechodom som sa stretla vlastne už v devätnástich. Môj priateľ, ktorý veľmi miloval svoju mamu, mi rozprával o tom, ako trpí a pri návaloch jej pomáha celá rodina. Vy ženy to máte veľmi ťažké, vravieval, a ja som nechápala. Dnes už viem, o čo hovoril – usmieva sa Patrícia Jarjabková, ktorá sa azda najväčšmi spája s detským televíznym Kukom. Na to, že už prekročila päťdesiatku, vôbec nevyzerá. Vraj je to čiastočne aj spokojným partnerstvom. Otvorene priznáva, že za päť rokov, čo sa opäť vydala, tentoraz veľmi šťastne, pribrala takmer desať kíl: „Vrásky sa mi vyplnili tukom, všetkým to vrelo odporúčam,“ hovorí s nadhľadom. Na hmotnosti sa však zrejme podpísala aj hormonálna substitučná liečba, ku ktorej sa uchýlila, keď „to“ prišlo.

Patrícia sa druhýkrát vydávala v štyridsiatich siedmich rokoch a s radosťou si pripúšťala aj myšlienku na tretie dieťa. Nestalo sa však: „Vtedy som si začala uvedomovať, že intenzívne ženské obdobie sa pomaly vytráca. Mala som päťdesiatjeden, keď prišli prvé návaly a s nimi aj ,depky‘. Cítila som totiž, že moje telo začína vädnúť.“ Vädnutie, spojené so všetkými nepríjemnými príznakmi, ju potrápilo naozaj poriadne, a preto dala na radu gynekológa a začala brať hormonálne lieky. „Mávala som ťažké a časté návaly, ktoré prichádzali niekedy aj dvakrát počas hodiny. Bolo mi veľmi zle a stalo sa, že som očervenela a strašne sa spotila rovno pred kamerou, keď sa to najmenej hodilo. Liečba mi veľmi pomohla,“ hovorí. Po roku sa však liekov vzdala a vyskúšala alternatívu – rôzne bylinky. Nepomohli síce, ale späť k hormónom sa už nevrátila. „Snažím sa mentálne pracovať s telom, porozumieť mu a prijať ho také, aké je. Keď mám nával, hovorím si: To je v poriadku, prejde to. Keď cítim horúčosť, aspoň spaľujem tuky! Snažím sa to nevnímať negatívne. Niekedy ma to síce zaskočí a musím odísť z miestnosti, lebo ma zaleje pot a cítim sa hrozne... Asi najväčšmi neznášam nočné potenie. V noci sa zobudím mokrá ako myš, pyžamo ma chladí... Snažím sa zohriať, nechce sa mi z teplej postele, ale viem, že to nepôjde, kým sa neprezlečiem. Ráno som potom unavená. Ale viem, že sa to raz skončí...“

V boji s nástrahami prechodu je silnou zbraňou i pochopenie okolia. Patrícia má, našťastie, pri sebe pozorného manžela: „Nedávno, keď sme spolu pozerali doma film, mi odrazu hovorí: Máš nával, však? Ako to vieš, pýtam sa ho. A on na to: Si ako piecka, kúriš... On tú horúčavu, ktorá zo mňa ide, cíti, takže to cíti zrejme aj moje okolie.“ Preto začala vyťažená moderátorka a dramaturgička, ktorá má teraz pod palcom magazín o realitách, zdraví, novú reláciu o varení s Jaroslavom Žídekom a projekt Bordelári, robiť mimovoľne osvetu aj medzi kolegami: „Už to nie je tabu, nemám problém povedať štábu: Mám nával, prepáčte. To, že muži ich nemajú, neznamená, že o nich my ženy nebudeme hovoriť. Veď to patrí k životu po päťdesiatke.“ Návaly prichádzajú naozaj v najnevhodnejších chvíľach a v strese, zdá sa, je ich viac: „Musela som sa občas aj v práci prezliecť, tak som sa spotila,“ priznáva otvorene.

Súputníkmi ženy v klimaktériu sú aj precitlivenosť a plačlivosť. Patrícia neskrýva, že si občas poplače a poľutuje sa, všetko sa však snaží zvládať. „Nemusíš sa rúcať, veď máš muža, ktorý ťa nosí na rukách, rodinu, ktorá je v podstate zdravá a krásna, hovorím si...“ vraví mama dvadsaťpäťročného syna a dvadsaťosemročnej mentálne postihnutej dcéry. Proti depkám jej pomáhala joga, aj keď ju pre množstvo práce teraz zanedbáva. Zato sa skamarátila doma aspoň so stacionárnym bicyklom. Moderátorka si je vedomá toho, že chýbajúce hormóny po prechode ohrozujú ženám kosti aj srdcia. „Osteoporóza ma desí, pretože ňou trpí moja mama. Začala som teda piť zázvorový čaj a kam sa len dá, sypem kokos – do ovocných šalátov aj do strúhaného jablka. Je v ňom kalcium. Takisto si dám častejšie jogurt a vraciam sa k živočíšnemu mlieku a maslu.

Podľa slov Patrície, z ktorej ide stále dobrá energia, je starnutie k ženám nespravodlivé, ale treba ho ustáť s dôstojnosťou a „prežiť ho“. Nepatrí k tým, ktoré využívajú na omladenie služby plastických chirurgov, aj keď treba podotknúť, že k nej bola genetika naozaj v tomto smere štedrá. „Stotožňujem sa so slovami Květy Fialovej, že každú vrásku som si odmakala, tak ich nebudem predsa dávať preč. A neviem, prečo by som sa mala tváriť, že mám o dvadsať rokov menej a syn, s ktorým kráčam po ulici, je môj frajer. Svet sa síce rád pozerá na pekné figúry a napnutú pleť, ale to po štyridsaťpäťke prestáva byť pravda. A kto sa tvári inak, klame. Nechcem žiť v ilúzii, ďakujem, neprosím. Chcem byť raz stará, lebo nič iné mi nezostáva.“

„Mala som pacientku, ktorá si každý deň musela do práce vziať tri tielka, aby sa mohla prezliecť, keď sa spotí. Silné návaly tepla mala každých desať minút,“ hovorí gynekologička MUDr. Radmila Sládičeková o jednom z najznámejších sprievodných znakov obdobia, keď žena prirodzene stráca schopnosť počať dieťa. „Aj v noci sa ženy budia, potom sú unavené, podráždené a nesústredené. Nepríjemné je aj vysychanie pošvovej sliznice, ktorá je pri styku bolestivá. Toto všetko sa však dá už dnes elegantne odstrániť,“ dodáva.

Znamenajú pojmy menopauza a klimaktérium to isté? Menopauza nastupuje po poslednej menštruácii. Klimaktérium je širšie obdobie, ktoré zahŕňa aj perimenopauzu, teda obdobie pred menopauzou, a čas po nej, postmenopauzu. Klimaktérium nastupuje zvyčajne medzi 45. až 55. rokom života ženy.

Aké sú prvé signály nástupu klimaktéria? Perimenopauza sa ohlasuje nepravidelnou menštruáciou bez zjavnej príčiny, napríklad choroby, zvyčajne po štyridsiatke. Je to preto, že žena prestáva mať pravidelnú ovuláciu. Ak nedôjde k ovulácii, nevytvorí sa žlté teliesko, neprodukuje progesterón, hormón druhej fázy cyklu. Sliznica maternice preto len narastá bez toho, aby došlo ku krvácaniu vo zvyčajný čas. To sa potom posúva o týždeň, dva aj o dva mesiace... Čím bližšie majú vaječníky k vyhasnutiu, tým väčšie sú pauzy. Problém sa dá riešiť niekoľkodňovým podávaním hormónu druhej fázy cyklu – gestagénu. To nie je hormonálna substitučná liečba ani antikoncepcia! Menštruácia potom príde načas. Po úplnom vyhasnutí vaječníkov môže zdravá žena prejsť na hormonálnu substitučnú liečbu. Tá, ktorá veľmi trpí, ju zvyčajne neodmietne.

Ženské hormóny gestagén, progesterón a estrogén, ktoré produkujú vaječníky, chránia ženu pred osteoporózou alebo pred ochorením ciev, ktoré často spôsobujú úmrtia. Nemôžeme sa teda chrániť hormonálnou substitučnou liečbou do hlbokej staroby? Nie, pretože fyziologická staroba raz musí nastať a vaječníky či prsná žľaza zaniknúť. Nemôžu sa stále stimulovať hormónmi. Určitý čas je to však žiaduce, aby sa oddialil nástup ochorení, ktoré ste menovali. Kedysi totiž ženy umierali krátko nato, ako sa dostali do prechodu, dnes žijú o dvadsať rokov dlhšie. Dnešné päťdesiatničky sú ešte aktívne. Keby nedostávali hormonálnu substitučnú liečbu, znamenalo by to, že by boli prakticky tretinu života bez dostatku hormónov, a to by nebolo dobré. Problémy vlastne pomocou liekov odsúvame do neskoršej staroby.

Som v prechode. No a čo?

Výber pre vás