Keď robíte vývar, vložte doň celú neolúpanú cibuľu. Toto nie je rada od lenivej gazdinky na to, ako si ušetriť prácu. Pod cibuľovou šupkou sa ukrýva jedna mimoriadne silná prírodná látka, kvercetín.

Preventívne a liečivé účinky tohto flavonoidu spočívajú v tom, že pôsobí ako silný antioxidant. Lieči zápaly, likviduje vírusy a baktérie, pomáha pri kardiovaskulárnych ochoreniach a zabraňuje rastu niektorých rakovinových buniek. Zabraňuje tiež vzniku krvných zrazenín a pomáha udržiavať priechodné cievy. Dokáže tiež tlmiť alergické reakcie vrátane astmy či pri bodnutí hmyzom, lebo potlačuje uvoľnenie histamínu z buniek. Názov pochádza z latinského slova quercetum, čo možno voľne preložiť ako „dubový hájik“.

Kvercetín bol totiž izolovaný z kôry niektorých druhov tohto stromu. Nachádza sa v listoch, kôre, semenách i kvetoch rastlín, kde zabezpečuje spolu s vitamínom C a inými flavonoidmi antioxidačnú a klimatickú ochranu rastliny (pred vetrom, množstvom zrážok, teplotou a slnečným žiarením.) Tak ako pri vitamínoch je aj pri flavonoidoch ľudské telo odkázané na ich prísun z potravy a prirodzeným zdrojom je práve cibuľa. Keď ju však olúpete, o väčšinu tejto zdravej látky prídete.

Pivo má jednu mimoriadnu vlastnosť. Ak v ňom marinujete mäso, výrazne znížite množstvo chemikálií, ktoré sa doň dostali priemyselnou výrobou. Ide o steroidy, antibiotiká a chemické látky, ktoré môžu spôsobovať rakovinu.

Ak vám chýba vápnik, jedzte mliečne výrobky. Nie všetky druhy ho však obsahujú v dostatočnom množstve. Zatiaľ čo v 100 gramoch tučného tvarohu je asi 360 mg vápnika, v netučnom variante len asi 100 mg. Najvyšší obsah vápnika majú tvrdé syry. Jednoznačne vedie parmezán (má 1 100 mg vápnika v 100 gramoch), ementál (cca 900 mg vápnika), gouda a eidam (asi 800 mg vápnika). Biely jogurt (100g) má „len“ 180 mg vápnika

Chcete spraviť niečo pre zdravie? Jedzte parmezán, marinujte v pive a nešúpte cibuľu

Výber pre vás