Deti vás otravujú a prosíkajú o kúpu hračky, či sladkosti, len preto, že ich na to nalákala reklama. Tá je pre nich informáciou, udávaním smeru v tom, čo je práve trendy. V škole sa pretekajú, kto má značkovú bábiku, tenisky, či videohru a kto jedáva nové keksy.

Tlaky výrobcov na spotrebiteľa sú v dnešnej dobe mimoriadne silné. Do reklamy sú vkladané obrovské peniaze, na ich výrobe sa zúčastňujú vyhlásení odborníci, využíva sa najmodernejšia technika a to všetko len pre jeden jediný cieľ. Zisk.

Na čo by ste si mali dať pozor a čo reklama nesmie?

Zneužívať prirodzenú dôverčivosť detí a nedostatok ich životných skúseností. Povzbudzovať deti, aby chodili na neznáme miesta alebo hovorili s neznámymi ľuďmi alebo aby si mysleli, že ak nebudú vlastniť inzerovaný produkt, stanú sa akýmkoľvek spôsobom menejcenné vo vzťahu k iným deťom.

Priamo alebo nepriamo vyzývať deti, aby naliehali na rodičov, alebo iné dospelé osoby s cieľom získať reklamovaný produkt. Vzbudzovať v deťoch pocit, že ich rodičia alebo iní členovia rodiny si voči nim nesplnili nejakú povinnosť. Znižovať alebo znevažovať autoritu, zodpovednosť, úsudok alebo vkus rodičov a iných dospelých osôb zodpovedných za výchovu a zdravie detí a mládeže. Pôsobiť na deti využitím neprimeraného násilia.

"Deti do štyroch rokov nie sú schopné rozlíšiť v televíznej reklame realitu a svet, ktorý im ponúka. Sú veľmi ľahko ovplyvniteľné najmä preto, že nedisponujú žiadnymi skúsenosťami a nevedia porovnávať. Reklamu chápu ako nejaký pravdivý obraz skutočnosti.

Už ako dvaapolročné sa vedia naučiť prvé básničky. Zaujímavé je porovnanie, že zatiaľ čo v minulosti recitovali básničky ako napríklad „Spadla hruška zelená“, súčasné deti dokážu odrecitovať reklamný spot, ktorému nerozumejú, ale zaujal ich tým, že je dynamický, rýchly a slogan sa rýmuje. Milujú v reklame príbeh, animáciu, príjemné teplé a svetlé farby. Až obdobie, kedy deti nastupujú do školy ukazuje, že sa dokážu v reklame nejakým spôsobom orientovať.

Okolo jedenásteho roku sú už schopné výborne sa orientovať v značkách a v závislosti od nich sa potom k sebe aj správajú v triedach. Združujú sa v skupinách podľa toho, kto vlastní aký typ výrobku z reklamy.Treba dodať, že je to svet klamlivý, a keďže deti nemajú dostatočné množstvo skúseností, dokážu mu uveriť," vymenúva psychologička PhDr. Jana Porubcová.

Pri tvorbe reklamy cielenej na deti by sa mali uplatňovať zásady Etického kódexu. "Najdôležitejšie sú však aj tak pomyselné hranice, ktoré má každý tvorca v sebe. Ako to už býva v každej branži, aj reklamu vymýšľajú ľudia zodpovední aj nezodpovední, preto deti môžu prísť do kontaktu aj s reklamou, ktorá s nimi nehrá čistú hru. Je však dôležité povedať, že reklama ako taká, môže deťom aj pomôcť. Adresovaná dospelým môže napríklad upozorňovať na problémy detí, prípadne prinútiť ľudí, aby na riešenie týchto problémov finančne prispeli,"hovorí Mgr. Zuzana Hašanová, copywriter reklamnej agentúry.

reKLAMa: Deti ako obeť

Výber pre vás