Ján Dzúr

Poľana, vyhasnutá sopka na strednom Slovensku, patrí k našim najznámejším kopcom. Na jej južnom svahu sa rozprestiera laznícke osídlenie, ktoré je výnimočné v celej strednej Európe a z Podpoľania zasahuje do ďalších regiónov. Na vŕškoch, v údoliach, či horských lúkach žije takmer tridsaťpäťtisíc ľudí. Ich domy obklopujú terasovité políčka a sady, pri mnohých sa stále pasú ovce a kravy, štekajú psy. Popri roztrúsených usadlostiach vedú turistické chodníky a trasy, ktoré smerujú k Melichovej skale, na Kaľamárku, či k maľovaným dreveným krížom.aaa

Centrom oblasti je Detva, rázovité mestečko, ktoré sa síce začína panelákovým sídliskom, no jeho historické jadro si dodnes zachovalo pokojnú dedinskú atmosféru. Pochváliť sa môže nielen pôvodným domom s maľovanou bránou, či budovou bývalej bryndziarne Vagačovcov. Najväčšie prekvapenie pre turistov čaká v niekdajšom Obecnom dome, kde dnes sídli Podpolianske múzeum. Skrýva aj príbeh prvého slovenského námorného kapitána!

Kabát aký nosil aj Július Juraja Thurzo. Foto: Ján Dzúr

Mal fešácke fúzy a rád sa fotil. Raz v tropickom klobúku, inokedy na výlete s manželkou v Benátkach, najčastejšie však v uniforme na palube. Volal sa Július Juraj Thurzo. Narodil sa v roku 1882 v Detve, kde prežil časť detstva. Jeho predkovia boli výrobcovia pušného prachu, ktorí oddávna pôsobili v Radvani pri Banskej Bystrici. Sem sa po smrti otca Július Juraj vybral ako jedenásťročný aj s mamou a dvoma sestrami. „Matka, Detvianka, vyšívala, varila študentom. Júliusa Juraja zapísala do nižšieho ev. gymnázia v Banskej Bystrici, kde sa potvrdila jeho bystrosť a nadanie,“ hovorí Elena Műhlbergerová z Kultúrneho centra Andreja Sládkoviča v Detve – Podpolianskeho múzea. Chlapec bol rozumný a tiež telesne zdatný, preto ho nadchla možnosť štúdia na Uhorskej kráľovskej námornej akadémii vo Fiume, dnešnej Rijeke v Chorvátsku. Skončil ju s výborným prospechom. Práca na lodi však mala od romantiky ďaleko.

Mama mu pripomínala, kde sa narodil. Foto: Ján Dzúr

Námorník z Detvy zakúsil nemálo zimy, studeného vetra i dažďa. Neraz hladoval, bolieval ho žalúdok aj žlčník, smútil za rodinou. „Máme horšie položenie ako Turci alebo Gréci. A tých volajú smeti Európy,“ opisoval život námorného kapitána v Uhorsku Thurzo. Vystriedal vyše dvadsať lodí a ako jeden z mála námorníkov prežil stroskotanie plachetnice Belvidere, ktorá sa v roku 1901 plavila do brazílskeho prístavu Santos. Skočil do mora a zachytil sa na dve brvná. Po dlhšom čase ho zachránila nemecká loď, ktorá viezla vysťahovalcov do Južnej Ameriky. V prístave úradníci neverili, že je námorným kadetom. Tak tam ako jediný beloch nosil vrecia...

Napokon 31. marca 1906 vo Fiume zložil kapitánske skúšky a dostal diplom kapitána pre dlhé plavby. Spoznal Čierne aj Stredozemné more, z Argentíny do Anglicka vozil obilie, na opačnú stranu uhlie. Päť mesiacov sa plavil okolo Austrálie, videl všetky svetové moria i oceány, rovnako mnohé krajiny. Cez prvú svetovú vojnu velil lodiam, ktoré v mori lovili míny. Hovoril deviatimi jazykmi, no vždy sa tešil na návrat do Banskej Bystrice, kde na neho čakala manželka Kornélia.

Podpolianske múzeum. Okrem expozície tradičnej valaskej kultúry a výstavy modrotlače ukrýva aj príbeh kapitána Júliusa Juraja Thurza. Foto: Ján Dzúr

Niektoré príhody jej Thurzo prezradil až na sklonku svojho života, nechcel, aby najbližší trpeli. On sám však od osudu dostával jednu ranu za druhou. Kým sa plavil v búrke na mori, na Slovensku mu zomrel syn Július, neskôr na následky železničného nešťastia na Orave dve malé vnučky a dcéra Gabriela. Smútok zaháňal prácou, často hrával na husliach a na gitare. Písal spomienky z ciest, na ktorých prežil kus svojho života. „Zomrel 16. februára 1950 v Banskej Bystrici krátko nato, ako odišiel do dôchodku,“ približuje Elena Műhlbergerová osud prvého slovenského námorného kapitána. V Podpolianskom múzeu má Július Juraj Thurzo svoju stálu expozíciu. Je v nej jeho šatka, sveter, či ďalekohľad, ktoré patrili námornému kapitánovi. No keby ste si ďalekohľad priložili na oči a vyšli kúsok nad Detvu, zdalo by sa vám, že sa nepozeráte na slovenské vŕšky, ale vlny niektorého z oceánov. Kríže, ktoré z nich trčia, sú v tom rozbúrenom mori majáky a kostol na Raticovom vrchu krížnik, ktorý si cez vlny razí cestu...

<a href="https://www.pluska.sk/sarm/sex-vztahy/dalsi-celebritny-rozchod-k-udrzaniu-manzelstva-jej-nepomohlo-ani-toto-hriesne-sexi-telo.html">Ďalší celebritný ROZCHOD! K udržaniu manželstva jej nepomohlo ani toto hriešne sexi telo</a>

<a href="https://www.pluska.sk/sarm/celebrity/ide-10-tisice-eur-lacko-zo-superstar-este-stale-nema-peniaze-ktore-neho-ludia-vyzbierali.html">Ide o 10-tisíce eur. Lacko zo SuperStar ešte stále nemá peniaze, ktoré pre neho ľudia vyzbierali</a>

<a href="https://www.pluska.sk/sarm/pribehy/na-narodeniny-si-kupila-los-vyhrala-vyse-600-tisic-eur-takto-neobvykle-nim-nalozila.html">Na narodeniny si kúpila los a vyhrala vyše 600-tisíc eur. TAKTO neobvykle s ním naložila</a>

TIP NA VÝLET: Prežil stroskotanie aj smrť vnučiek! Vyberte sa Podpoľaním po stopách prvého Slováka, ktorý sa stal...

Výber pre vás