Monterosso Al Mare, Vernazza, Corniglia, Manarola a Riomaggiore – to sú názvy čarovných dediniek vybudovaných na skalnatom pätnásťkilometrovom pobreží Stredozemného mora. Nájdete ich medzi mestami Levanto a La Spezia. September a blížiaca sa jeseň sú ideálny čas na ich spoznanie.

Až do dvadsiateho storočia sem viedli iba dve prístupové cesty. Pôvodní obyvatelia mali na výber, buď zvolili plavbu loďou, alebo sa do svojich príbytkov vyštverali kamenistými strmými cestami. Doba pokročila a dnes sa sem dá bez problémov dostať aj autom po kľukatých cestách.

Okrem toho sú obce spojené železnicou. Práve pre turistov, ktorým sa nechce šliapať po kopcovitom teréne, je vlak veľmi pohodlné riešenie. Tento taliansky raj plný terasovitých domov postavených natesno je už osemnásť rokov súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V roku 1999 tu navyše vznikol národný park.

Najzápadnejšie Monterrosso sa môže pochváliť plážou, ktorá je najväčšia spomedzi všetkých v tejto oblasti. Ležadlá okupujú najmä talianske rodiny. Turistov z iných krajín skôr vidieť, ako s batohom na chrbte spoznávajú okolité krásy. Vydávajú sa napríklad do starej časti mesta. Tú od novej časti oddeľuje veža na Kopci svätého Krištofa.

Zachovali sa aj hradné zrúcaniny. Vo vežových domčekoch bývajú domáci. Aby z turizmu profitovali, mnohí z nich prenajímajú izby približne za sto eur na noc. Červená značka vás zavedie do najbližšej Vernazzy. Pešia túra nie je zadarmo. Keďže je to chránená oblasť, celodenný lístok stojí sedem a pol eura. Turistický chodník ani zďaleka neponúka ležérnu prechádzku.

Strmé kamenné schody pomedzi terasovité vinice neskôr strieda kľukatý terén. Po hodinovej ceste uvidíte kamennú vežu a okolo nej troj- až štvorposchodové domy hrajúce pestrými farbami od žltej, ružovej až po červenú. Víta vás Vernazza.

čas Obec bola kedysi najprosperujúcejšia spomedzi všetkých piatich. Pred štyrmi rokmi však záplavy priniesli so sebou štyri metre blata. Všetkých obyvateľov evakuovali. V dôsledku narušenia statiky väčšine domov hrozilo zrútenie. Vďaka finančnej podpore a tvrdej práci tu dnes život beží ako za starých čias.

Prírodnú katastrofu pripomínajú len obrazy na uliciach či na stenách v kaviarňach. Centrum je plné malebných uličiek, pospájaných úzkymi schodmi. Domy zdobia arkády a balkóny. Z veže hradu Doria si za euro môžete odfotiť nádherný výhľad na prístav i na široké okolie.

Ďalšou zastávkou bude Corniglia. Ako v jedinej z piatich obcí sa z jej centra nedostanete priamo k moru. Leží totiž na vysokom skalnatom brale. Preto sem nepremáva ani lodná doprava. Regionálny vlak vám tu však zastaví a po zdolaní presne tristosedemdesiatich siedmich schodov budete v centre. Miestni obchodníci okrem domácej zmrzliny a iných talianskych špecialít ponúkajú napríklad gigantické citróny.

Pred svojimi domami predávajú aj keramické ozdoby i maľované obrazy. Blúdením v spleti uličiek sa dostanete až na miestny cintorín. Podľa dátumov na náhrobkoch je jasné, že obyvatelia sa dožívajú vysokého veku. Čašník v miestnej taverne má na dlhovekosť len jednu radu: „Treba ťažko pracovať ako tunajší poľnohospodári a piť naše domáce víno.“ Tak na zdravie alebo „saluti“!

V Manarole začali ako v prvej s výstavbou farebných úzkych domčekov. Vôbec neprekáža, že fasádu majú niekde ošúchanú, farba domov je vyblednutá od slnka a na niektorých strechách chýbajú škridly. Aj drobné chybičky dodávajú dedine krásu. Tu vraj žije najviac rybárov, ktorí čerstvými morskými plodmi a rybami zásobujú prevažnú časť reštaurácií na pobreží. Stojí za to nejakú lahôdku okoštovať.

Napríklad rybaciu polievku. Servírujú ju v hlbokej hlinenej mise, v ktorej plávajú mušle, krevety, kúsky rýb i homár. Na hlavnej ulici smerujúcej k prístavu budete obchádzať drevené člny. Sú zaparkované priamo pred domami. Najstaršiu dedinu vyhľadávajú aj mladí, holdujúci adrenalínu. Do mora skáču z niekoľkometrových skál a útesov. Je to ako malé predstavenie. Divákmi sa to len tak hemží a dobrá šípka do mora si vyslúži aj potlesk.

Poslednou zastávkou je Riomaggiore. Ide o raj pre potápačov a tých, ktorí milujú šnorchlovanie. Aj v tomto centre dominuje kostol. O niečo vyššie nad ním sa nachádza hradná veža. V čase poludnia okolité stromy okolo nej vytvárajú príjemný chládok, a tak na lavičkách nachádzajú úkryt pred slnkom hlavne turisti. Z terasovitých viníc tu vyrábajú špeciálne dezertné víno Sciacchetra.

Vinári zbierajú hroznové bobule najskôr v novembri. Pre výnimočne sladkú chuť a vyšší podiel alkoholu vám bude stačiť iba jeden pohár. Čo sa týka miestnej gastronómie, vychýrené sú smažené morské plody servírované v papierovom kornútiku. Či už s plným žalúdkom, alebo naprázdno, nevynechajte ani okružnú plavbu loďou po pobreží. Práve z paluby urobíte najlepšie fotky, pri ktorých budete na dovolenku ešte dlho spomínať.

Farebná talianska riviéra: Fotky z tejto dovolenky vyzerajú ako z katalógu

Výber pre vás