Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Vôňa medovníkov je v&nbsp;miestnosti naozaj intenzívna. Pri stole sedí usmiate mladé dievča, ktoré ich s&nbsp;pokojom a&nbsp;absolútnou precíznosťou zdobí bielou polevou. Priam hodinárska práca, ktorú nezvládne hocikto... Nikto by nepovedal, že 19-ročná Viktória má problém. Ale má. Keď ju mama vezme po práci domov, zrejme si nebude pamätať, aké medovníky zdobila alebo kto ju bol navštíviť. Možno si na niektoré útržky z&nbsp;dňa spomenie po týždni či dvoch, pričom sa jej bude zdať, že to bolo len včera. A&nbsp;ak by mala ísť z&nbsp;práce domov sama autobusom, je takmer isté, že by sa nezorientovala. 

Odkedy však nad ňou drží ochrannú ruku majiteľka sociálneho podniku Medovníkový domček Ivana Dubajová, zmenil sa jej život. A&nbsp;nielen jej, ale aj jej mame Kataríne Rigó Agárdy. Keď sa pred 20 rokmi Katarína s&nbsp;Ivanou stretli na jednej chodbe ako susedky v&nbsp;paneláku v&nbsp;Senci, ešte netušili, ako sa ich životy prepoja.

Katarínin prvý pôrod bol extrémne ťažký a&nbsp;jej dcéra musela bojovať o&nbsp;život. Aj preto dostala meno Viktória, čo znamená víťazstvo. „Rodila som tri dni, lekári mi neurobili cisársky rez. Ale už spätne nehľadám vinníka,“ hovorí. „Keď sa Viky narodila, oznámili mi, že ju berú do inej nemocnice, pretože je celá sivá a&nbsp;nedýcha. Hneď ju napojili na prístroje, pustili ma za ňou až po štyroch dňoch. Mala beta-streptokokovú infekciu, prakticky otravu krvi, zápal pľúc a&nbsp;zlyhávali jej orgány. Dávali jej jedno percento na prežitie. Keď som ju uvidela v&nbsp;inkubátore, bola v&nbsp;umelom spánku, napojená na milión hadičiek, dýchali za ňu prístroje. Lekár mi povedal, aby som ju čo najviac hladkala,“ spomína. Po týždni sa stal zázrak, dievčatko dokázalo dýchať samo. „Privítali ma veľké hnedé očká. Bol v&nbsp;nich neskutočný pokoj človiečika, ktorý vybojoval najťažšiu bitku. Ešte mesiac ju dávali dokopy antibiotikami a&nbsp;potom nás pustili domov.“

<a rel="noopener" href="https://sarm.pluska.sk/gal/pribehy/viktoria-bojovala-zivot-dnes-ma-problem-pamatou-stastie-nasla-socialnom-podniku" target="_blank">FOTO MALEJ VIKTÓRIE NÁJDETE VO FOTOGALÉRII.</a>

Prvýkrát si rodičia všimli, že niečo nie je v&nbsp;poriadku, v&nbsp;období, keď sa im o&nbsp;necelé dva roky narodilo druhé dieťa. Viky začala strácať pamäť. „Mohli sme jej sľúbiť lízanku za to, že nebude plakať, ale nikdy si ju nepýtala, pretože na ňu zabudla. Jej braček mal dva roky, všetko si pamätal, ona za pár sekúnd zabudla, kam položila hračku…“ hovorí mama Viktórie, syna Jozefa (17) a&nbsp;dcéry Andrejky (12).

Pre problémy s&nbsp;pamäťou dostala Viky odklad nástupu do školy, ale raz to muselo prísť. „Zabúdala úlohy, úplne všetko… Opäť som riešila psychológa, neurológa a&nbsp;nakoniec jej diagnostikovali poruchu pozornosti a&nbsp;chýbajúcu krátkodobú pamäť,“ hovorí Katarína. Viky vďaka veľkej podpore doma a&nbsp;programu integrácie základnú školu zvládla. „Dlhodobú pamäť má skvelú, má veľmi dobrý pravopis, ide jej angličtina, teda veci, ktoré sa systematicky a&nbsp;dlho opakujú,“ vysvetľuje. V&nbsp;čase, keď Viky trochu podrástla, susedka Ivana Dubajová sa odsťahovala na druhý koniec Senca a&nbsp;stratili kontakt.

Viky nastúpila aj na strednú školu, bolo však extrémne ťažké pre všetkých. „Stávalo sa, že sme sa učili do polnoci, lenže na konci sa na mňa pozrela a&nbsp;nevedela tú spomienku vyhľadať v&nbsp;hlavičke. Aj sme si poplakali,“ hovorí Katarína. „Keď Viky zo stresov veľmi schudla, rozhodla som sa, že sa nebude trápiť a&nbsp;školu po druhom ročníku nechá,“ dodáva. V&nbsp;to leto na seneckých jazerách Katarína náhodou stretla bývalú susedku, ktorá vravela, že jej snom je založiť sociálny podnik, kde by zamestnávala ľudí so zdravotným znevýhodnením. „Povedala som jej, že riešime pre Vikinku invalidný dôchodok, pretože sa nevie orientovať v&nbsp;čase a&nbsp;priestore. Poprosila som ju, že ak sa jej sen podarí splniť, aby na nás myslela, pretože Vikinka je veľmi kreatívna, pokorná, trpezlivá a&nbsp;mohla by sa jej hodiť. Do pol roka sa mi ozvala,“ hovorí so slzami v&nbsp;očiach.

„Do smrti jej budem vďačná za to, že dala dcére uplatnenie, je akoby jej náhradnou mamou a&nbsp;naučila sa s&nbsp;ňou pracovať. Za krátky čas pochopila, že Viky nemôže dostať naraz tri úlohy, pretože kým dokončí prvú, na tie ostatné zabudne, a&nbsp;nie je to lenivosťou,“ vraví. Viky, ktorá aj dnes zažíva nepochopenie od okolia, keď napríklad zabudne, ako platiť pri samoobslužných pokladniach, a&nbsp;volá niekoho na pomoc, sa v&nbsp;Medovníkovom domčeku cíti užitočná, je v&nbsp;bezpečí, je chválená za svoju perfektnú prácu, miluje to tam a&nbsp;ešte dostáva aj výplatu. Hlavne však vďaka láskavému prístupu a&nbsp;väčšej sebadôvere robí veľké pokroky.

Pre každého rodiča znevýhodneného dieťaťa je nočnou morou budúcnosť. „Mám strach o&nbsp;všetky svoje výnimočné, úžasné deti, ale verím, že Jožko a&nbsp;Andrejka si v&nbsp;živote poradia. Vždy ma trápilo, čo bude s&nbsp;Viky. Minulý rok, keď som sa jeden deň vyplakala pred synom, mi však povedal: ‚Mama neboj sa, sľubujem ti, že keď tu raz nebudeš, my sa o&nbsp;ňu postaráme.‘ A&nbsp;upokojil aj moje trápenie, ktoré bolo na hranici depresií, že Viky nemá kamarátky, môže sa pre to trápiť a&nbsp;cítiť duševnú bolesť. Ukázal mi však svoj pohľad: ‚Mama, ale ona to tak nevníma, takto je spokojná. Nevie, čo je to chodiť po nociach po vonku, nezažila to, tak po tom ani netúži,‘“ hovorí Katarína, ktorú staršia dcéra naučila veľkej trpezlivosti. „Aj keď mi zavolá desaťkrát v&nbsp;tej istej veci, aj desiaty raz sa nadýchnem a&nbsp;odpoviem. Pretože ona za to nemôže.“

Pre Katarínu je Ivana Dubajová aj veľkou inšpiráciou v&nbsp;prístupe k&nbsp;životu. Ani ona to nemá ľahké, prekonala vážnu chorobu a&nbsp;jej syn Janko má viacero diagnóz vrátane autizmu. Napriek všetkému je energická a&nbsp;usmiata. „Povedala som si, že je len na mne, či sa budem sústreďovať na zlé alebo dobré a&nbsp;krásne veci. Rozhodla som sa pre to druhé a&nbsp;nebudem riešiť, čo neviem zmeniť,“ hovorí Katarína. „Každý večer meditujem a&nbsp;poďakujem sa Bohu za všetko, aj za to, čo nám pripadá samozrejmé, že mám zdravé ruky a&nbsp;môžem ísť do práce alebo že sa deti v&nbsp;poriadku vrátili zo školy. A, samozrejme, za Ivanu. Je pre mňa dar z&nbsp;neba. Boh mi ju poslal už pred 20 rokmi, asi vedel, čo sa nám udeje...“

<a rel="noopener" href="https://sarm.pluska.sk/gal/pribehy/viktoria-bojovala-zivot-dnes-ma-problem-pamatou-stastie-nasla-socialnom-podniku" target="_blank">VIAC FOTOGRAFIÍ SI POZRITE VO FOTOGALÉRII.</a>

Viktória bojovala o život, dnes má problém s pamäťou. Šťastie našla v sociálnom podniku

Autor článku

Katarína Čulenová

Výber pre vás

Viktória bojovala o život, dnes má problém s pamäťou. Šťastie našla v sociálnom podniku

Autor článku

Katarína Čulenová

Súvisiace články

Martin Novák zo šou Na nože meria 204 cm. Ako vyzerá jeho manželka?

Najskôr Eriku potrápila rakovina, potom prišla v Anglicku o syna: Policajnej verzii neverí

Thomas Puskailer má už tri deti: Neuveríte, z koľkých súrodencov pochádza on aj jeho žena

Sarah Arató o recepte na mizerné dni, o prekvapeniach partnera aj obdive k postave Šarloty

Herečka Jana Majeská: "Veľmi rada jem. Keď som hladná, som nervózna a nevľúdna."

Olga Olikova je TOP braiderka na svete: Zapletaním copíkov dnes živí rodinu

Výber pre vás