Ján Dzúr

Čoskoro to bude rok, no bolesť v jej hlase neutícha. Hlboko sa nadychuje, pretiera si oči plné slz, vzlyká. „Žili sme taký obyčajný, no šťastný život. Jakubko († 2) bol naše vytúžené dieťa. Mal len päť mesiacov, no už sedel. Čoskoro sa naučil prvé básničky, napočítal do päť. No najšťastnejší bol, keď na dvore, ktorý sme si s jeho otcom skrášľovali, šoféroval traktor!“ rozplače sa žena, ktorá prekonala najťažší životný úder: stratu dieťaťa.

Dagmar Kompanová za to viní naše zdravotníctvo. V polovici novembra roku 2017 ju aj s Jakubom hospitalizovali v nemocnici v Dolnom Kubíne. „Išla som tam na vlastnú žiadosť, synček totiž nevykonal veľkú potrebu už asi osem až desať dní. Mal veľké bruško, no chodil, pil, jedol a hral sa. Dostal klystír, ktorý mu mal uvoľniť črevá a stolicu, ale neuľavilo sa mu. Pýtala som sa, čo sa deje, no personál bol arogantný, pripadala som si, že ho len otravujem,“ opisuje Dagmar. Bola frustrovaná, žiadala, nech ich prevezú do nemocnice v Martine. Nikto ju vraj nepočúval...

Na druhý deň ráno Jakub Puvák odmietal jesť, nechcel piť čaj ani mlieko. Stále sa nevykakal, zato hodinu po prebudení vracal. „Zľakla som sa. Synček dostal ďalší klystír, potom nás poslali na chirurgiu. Lekár, ktorý nás vyšetroval, bol nepríjemný, dookola opakoval, že urevané dieťa prehliadať nebude. Ďalej odporúčal klystír,“ pokračuje Dagmar Kompanová.

Po infúziách sa vrátili na detské oddelenie, no Jakub opäť dávil. Sestričky utreli vývratky, prezliekli postieľku a v snahe, aby si rozhýbal črevá, ho nútili chodiť. „Jakubko bol na tom už tak zle, že k nám po štvrtej popoludní nechceli pustiť ani môjho druha a jeho otca,“ trasie sa hlas mladej žene. Napokon sa k nim dostal, no veľa radosti si mladá rodina neužila.

Medzi druhou a treťou v noci vybehla vybehla na chodbu, lebo jej syn dávil hnedú tekutinu. „Nikoho z personálu som nenašla, prvá sestrička ku mne prišla o piatej ráno! Hneď volala lekárku. Tá nás poslala na röntgen a zavolala sanitku, ktorá nás z Oravy previezla na chirurgiu do Martina,“ vysvetľuje.

„Už bolo neskoro, môj Jakubko v tamojšej nemocnici zomrel. V Dolnom Kubíne dostal za jeden a pol dňa šesť klystírov, čo podľa mojich informácií neprežije dospelý človek, nie dvojročné dieťa. Synčekovi zlyhalo srdiečko aj pľúca,“ utrie si slzy Dagmar Kompanová. Tvrdí, že počas podávania klystíru jej Jakubkovi zauzlili črievko a podľa informácií, ktoré má, už vtedy mal ísť na operáciu hrubého čreva esovitej kľučky. Stále je v nej veľa bolesti a otázok.

Takmer rok sa Dagmar Dolnému Kubínu vyhýba. Stačí zmienka o tomto meste a zaleje ju pot. Za pár dní v tamojšej nemocnici schudla skoro dvadsať kilogramov a dostala sa na tridsať kilogramov. Teraz, po roku, váži o päť kilogramov viac. Berie upokojujúce lieky, stres, ktorý zažila, z nej však nevyprchal. Zamestnala sa ako čašníčka, z práce však musela odísť. Nevydržala pohľad na malé deti, ktoré do hotela chodili s rodičmi. „Po synovej smrti som sa tri mesiace nevládala postaviť na nohy. Prišla tma. Dodnes ma nič neteší, neviem sa zasmiať. Moje srdce bije, ale je z kameňa,“ uzatvára Dagmar, ktorej s traumou pomáha aj psychológ.

Ženy, ktoré prišli o milované deti, sa so svojou stratou nedokážu vyrovnať. Šesť z nich, ktoré sú presvedčené o tom, že deti zomreli pre chyby slovenského zdravotníctva, napísalo na začiatku prázdnin otvorený list premiérovi Petrovi Pellegrinimu. Žiadajú v ňom, aby žiadne deti nezomierali pre nezodpovedný a neodborný prístup zdravotníkov. Minulý týždeň ich prijal minister spravodlivosti Gábor Gál. „Prisľúbil nám riešenie. Najbližšie sa už máme zísť so zástupcami ministerstva vnútra aj zdravotníctva, rovnako generálnej prokuratúry a ombudsmanky,“ povedala nám Dagmar Kompanová.

„V prvom rade Dolnooravská nemocnica s poliklinikou (DONsP) Ladislava Nádašiho-Jégého Dolný Kubín vyjadruje úprimnú ľútosť nad smrťou maloletého Jakuba P. Má za to, že pri ošetrovaní maloletého Jakuba splnila všetky povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Zdravotná starostlivosť dieťaťu bola poskytnutá v najvyššej odbornej miere, čo okrem iného v konaní potvrdil aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,“ napísal nám právny zástupca nemocnice JUDr. Michal Miškovič. „Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Závere Protokolu o výkone dohľadu jednoznačne konštatoval, že zdravotná starostlivosť bola maloletému Jakubovi P. poskytnutá správne, podľa Zákona o zdravotnej starostlivosti a súčasne úrad konštatoval, že neboli pri výkone dohľadu zistené akékoľvek nedostatky v poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Informácie, ktoré medializuje matka maloletého, sa nezakladajú na pravdivých skutočnostiach a mylne informujú a zavádzajú verejnosť v pohľade na úroveň zdravotnej starostlivosti v DONsP Dolný Kubín v súvislosti s úmrtím maloletého dieťaťa. DONsP touto cestou žiada verejnosť, aby bolo rešpektované právo zamestnancov DONsP na ochranu pred neprimeranými zásahmi do ich súkromia a pred útokmi na ich odbornosť. Súčasne DONsP zvažuje podniknúť právne kroky na ochranu dobrého mena a povesti zamestnancov DONsP Dolný Kubín,“ uzavrel právnik.

VIDEO: Kto môže sa smrť malého Jakubka? TENTO príbeh plný bolesti vás rozplače

Výber pre vás