Tatiana je prvou ženou u nás, ktorá pri liečbe rakoviny podstúpila revolučnú bunkovú terapiu

Tatiane dali nádej pri liečbe rakoviny jej geneticky upravené bunky

Tatiana s lymfómom podstúpila revolučnú bunkovú terapiu: "Bola to moja posledná nádej."

Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Boj so zhubným ochorením býva pre telo aj dušu peklom na zemi. Svoje o&nbsp;tom vie Tatiana Chaclarian, ktorej sa navyše rakovina nechcela pustiť. Napriek liečbe, pri ktorej lekári využili všetky štandardné zbrane, sa jej choroba vrátila. Dvakrát. 

Našťastie bol v&nbsp;zálohe ešte jeden náboj – CAR T-bunková terapia, pri ktorej sa odoberú človeku biele krvinky, T-bunky, v&nbsp;laboratóriu sa geneticky upravia tak, aby boli po návrate do tela schopné vyhľadať a&nbsp;ničiť rakovinové bunky. Je to veľmi zjednodušené vysvetlenie a&nbsp;táto metóda sa nepoužíva pri všetkých onkologických diagnózach, ale v&nbsp;prípade non-Hodgkinovho lymfómu, ktorým trpela Tatiana Chaclarian, ju mohli lekári v&nbsp;Národnom onkologickom ústave (NOÚ) využiť. „Bola to moja posledná nádej,“ hovorí sympatická pedagogička.

Ako sa to celé začalo? „V&nbsp;januá­ri 2020 ma liečili v&nbsp;nemocnici dvakrát na kovid. Keďže som mala silný kašeľ, ktorý neprestával, presunuli ma do Vyšných Hágov, kde sa lieči aj tuberkulóza. Tam mi urobili bronchoskopiu pľúc a&nbsp;našli zväčšené lymfatické uzliny. Mala som obrovský pocit škrtenia v&nbsp;hrdle… O&nbsp;päť mesiacov neskôr mi diagnostikovali rakovinu a&nbsp;dostala som sa do Národného onkologického ústavu,“ zhrnie dvojnásobná mama zaťažkávacie životné obdobie. Bol to však len začiatok.

Nasledoval kolotoč chemoterapií a&nbsp;ožarovaní so všetkými boľačkami, ktoré k&nbsp;tomu patria. „V&nbsp;júni 2020 som prišla o&nbsp;vlasy prvý raz a&nbsp;presne o&nbsp;rok druhýkrát,“ hovorí. Choroba sa totiž vrátila a&nbsp;bola potrebná ďalšia liečba. Tatiana podstúpila aj transplantáciu krvotvorných buniek. „Keď som išla na transplantáciu, vedela som, že ma čaká náročný boj, ale zvládla som to. Viete, tam ste kvôli bezpečnosti pod kamerami 24 hodín denne, a&nbsp;keď sa cítite zle, je vám úplne jedno, či sa na vás niekto pozerá, ako plačete do vankúša,“ odmlčí sa pri spomienke na ťažké dni. Nemal to však byť posledný, víťazný boj.

Pokračovanie na nasledujúcej strane.

Vo februári 2023 Tatiana pocítila bolesť v&nbsp;hrdle. Vyšetrenie ukázalo, že lymfóm sa vrátil. „Pán primár onkohematológie Andrej Vranovský mi povedal o&nbsp;CAR T-bunkovej liečbe. Dovtedy som o&nbsp;nej nevedela vôbec nič, ale medzi riadkami som čítala, čo ma čaká, že je to moja posledná nádej. Inú liečbu mi nemohli dať. Preto som ani na chvíľu nezaváhala a&nbsp;išla do toho,“ hovorí Tatiana, ktorá na schválenie liečby od poisťovne čakala tri mesiace. „Boli to veľmi dlhé mesiace...“ vraví.

Treba povedať, že hoci je táto imunoterapia veľkou nádejou, môže mať aj rizikové vedľajšie účinky – takzvanú cytokínovú búrku či neurologickú toxicitu, pri ktorých hrozí dokonca až zlyhanie orgánov či záchvaty alebo strata vedomia. „Našťastie mňa postihli len horúčky,“ hovorí Tatiana.

„Napriek všetkým opísaným rizikám som si uvedomovala, aké mám obrovské šťastie, že môžem dostať CAR T-bunkovú terapiu. Keď som prechádzala chodbami onkologického ústavu a&nbsp;videla, koľko mladých ľudí je chorých, koľko žien, povedala som si, že možno aspoň pomôžem niekomu inému,“ naráža Tatiana na to, že bola prvou ženou u&nbsp;nás, ktorá podstúpila túto formu liečby.

Odobranie T-buniek z&nbsp;krvi, ktoré sa potom poslali na úpravu do laboratória v&nbsp;Holandsku, bol desaťhodinový proces. Počas neho cez špeciálny prístroj, separátor, prúdila pacientkina krv a&nbsp;oddeľovali sa z&nbsp;nej potrebné biele krvinky. „Stále som si hovorila, že na konci tunela je svetielko,“ spomína na nekonečný odber.

Keď sa potom jej správne naprogramované bunky vrátili zo zahraničia, podali jej ich do tela infúziami. V&nbsp;nemocnici strávila pod dohľadom ešte tri týždne. „Prechádzala som fázami bolesti, vyčerpania, ale potom prišla nádej,“ hovorí Tatiana.

Keď sa pýtame, či aj oslávila úspech CAR T-bunkovej terapie, reaguje: „Ja oslavujem každý deň, keď sa ráno zobudím a&nbsp;som v&nbsp;kruhu rodiny. Som vďačná za každú chvíľu, za to, že môžem robiť bežné veci alebo uspávať svojho sedemmesačného vnuka. Dáva mi obrovskú chuť žiť, je to balzam na dušu.“

Tatiana sa teší zo zdanlivo drobných vecí. „Malé veci robia veľké zázraky. Teším sa napríklad aj z&nbsp;vysadených kvitnúcich ruží na našom dvore. Každá znamená jednu chemoterapiu… Kupoval mi ich manžel, pretože vie, ako ruže zbožňujem. Rodina mi dávala veľkú silu, boli pri mne, keď mi bolo najťažšie, keď som sa doslova plazila, nemohla hovoriť, bola som bez vlasov a&nbsp;starší syn ma doslova nosil na rukách,“ odmlčí sa. Potom dodá: „Hlavné je nevzdávať sa, aj keď je situácia bezvýchodisková. A&nbsp;veriť odborníkom. Moje dve kamarátky, ktoré sa začali liečiť radami z&nbsp;internetu, tu už nie sú...“

Pre koho je liečba určená? Pokračovanie na nasledujúcej strane.

CAR T-bunkovú (chimeric antigen receptor T-cell) terapiu, ktorá využíva geneticky upravené T-bunky pacienta na boj proti rakovinovým bunkám, zaviedol ako prvý na Slovensku Národný onkologický ústav pre pacientov s&nbsp;lymfómom a&nbsp;leukémiou. Využíva sa zatiaľ pri piatich diagnózach u&nbsp;ľudí, ktorým sa choroba v&nbsp;krátkom čase vrátila alebo je odolná proti bežnej liečbe, napríklad chemoterapii. Terapiu tam absolvovalo zatiaľ 23 pacientov.

„Táto liečba môže mať zásadný vplyv na prognózu niektorých nevyliečiteľných pacientov,“ vyjadril sa primár oddelenia onkohematológie&nbsp;I. NOÚ doktor Andrej Vranovský.

„Jednou z&nbsp;výziev do budúcnosti bude upraviť terapiu tak, aby mala nižšie vedľajšie účinky, nižšiu cenu a&nbsp;väčšiu dostupnosť. A&nbsp;to sa už postupne deje,“ dodal prednosta Kliniky onkohematológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a&nbsp;NOÚ docent Ľuboš Drgoňa. Ambícia je liečiť CAR T-bunkovou terapiou u&nbsp;nás aj deti. Vo svete sa skúma jej využitie aj pri iných typoch rakoviny či dokonca autoimunitných ochoreniach.

Tatiana je prvou ženou u nás, ktorá pri liečbe rakoviny podstúpila revolučnú bunkovú terapiu

Autor článku

Katarína Čulenová

Výber pre vás

Tatiana je prvou ženou u nás, ktorá pri liečbe rakoviny podstúpila revolučnú bunkovú terapiu

Autor článku

Katarína Čulenová

Súvisiace články

Onkopacientom a ich rodinám pomôže unikátna kniha: Ako sa k nej dá dostať?

Andrea Verešová priznala, z čoho má skutočný stres: Dva dni v nemocnici

Zuzana Ťapáková sa presťahovala a vtedy prišla k zásadnému poznaniu: Čo v skutočnosti potrebuje

Jana Hospodárová prekvapuje: Už tri roky jej partner posiela jednu esemesku

Ambiciózny projekt Liv Bielovič: Ide točiť film o žene, ktorá zachránila tisíce ľudí

Zbavte sa traumy a depresie pomocou očných pohybov: Metódu EMDR používa aj princ Harry

AKO na SAMOVYŠETRENIE znamienok? VČASNE odhalený MELANÓM môže zachrániť ŽIVOT

Výber pre vás