Viacerí naši športovci chcú po olympiáde v Pekingu zavesiť kariéru na klinec. Martin Batka (16) túži napriek ojedinelej diagnóze Slovensko reprezentovať. Napriek množstvu zdravotných problémov kráča za svojim snom. Tento rok by Slovensko rád reprezentoval na Majstrovstvách sveta v paraplávaní v Portugalsku, v roku 2024 túži bojovať o medaily na paralympiáde v Paríži. Martin, ktorý študuje na Bilingválnom gymnáziu C. S. Lewisa, pritom trpí zriedkavou diagnózou.

„Na svet prišiel po bezproblémovom tehotenstve s&nbsp; vrodenou vývojovou chybou, ktorej sa hovorí aj konská noha. K&nbsp;nej sa po&nbsp;dvoch rokoch pridali problémy s&nbsp;bedrovými kĺbmi,“ vysvetľuje študentova mama Martina Batková. Hneď po prepustení z&nbsp;pôrodnice jej syn podstúpil kolotoč vyšetrení a&nbsp;lekárskych zákrokov, ktoré sa dodnes neskončili. „Akurát, po dvadsiatich sme počet operácií prestali rátať,“ povie na to pani Batková.

Prvé sadry dostal Martin na nohy ako desaťdňový, no ani po štyroch mesiacoch sa&nbsp;jeho zdravotný stav nelepšil. S&nbsp;mamou preto vycestoval do nemocnice na opačný koniec republiky, kde ich hospitalizovali. „Manžel so starším synom ostal na západnom Slovensku, ja som žila v&nbsp;prenajatom byte dvesto kilometrov od neho. Doma som mala trojročného syna, ktorému chýbala mama. Bolo to deprimujúce,“ pokračuje Martina Batková. Terapia a&nbsp;štyri operácie ale želaný výsledok nepriniesli.&nbsp;

Zákroky, ktorými Martin prechádzal, sa mame zdali drastické. Začala sa zaujímať o&nbsp;iný prístup k&nbsp;terapii a&nbsp;dostala sa na súkromnú kliniku do Viedne. Po začatí liečby rakúskym ortopédom sa Martinov stav zlepšoval, chlapček sa ale začal sťažovať na bolesti kolien. Jeho konečnú diagnózu, volá sa diastrofická dysplázia - postihnutie všetkých kĺbov, určili až v Ústave lekárskej genetiky v&nbsp;Prahe. „Šanca, že sa niekto taký narodí je jeden ku sto tisíc,“ vzdychne si pani Martina.

Ako štvorročnému založili Martinovi Batkovi vo Viedni na nohy železá prechádzajúce nohou a obruče okolo celého členka,&nbsp; Taylorove fixátory. O&nbsp;rok neskôr sa zaradil do kolektívu zdravých detí. Hral futbal, behal, chcel robiť všetko čo jeho o tri roky starší brat Branislav. „S pribúdajúcim vekom a váhou ale čoraz viac bojoval so zle sa vyvíjajúcimi kĺbmi. Neskôr už musel používať barly,“ prezradí pani Martina.

Po operácii bedrových kĺbov v&nbsp;desiatich rokoch ostal Martin Batka na vozíčku. Ani to mu nevzalo životný optimizmus. Našiel sa v&nbsp;plávaní, kvôli ktorému vstáva každý deň o&nbsp;piatej ráno, športu a zvyšovaniu výkonu prispôsobil celý svoj život. Upravil si stravu, výrazne schudol, vytrvalosť si v&nbsp;lete cibril na e-biku v kopcoch nad Račou, v&nbsp;zime na monolyži v&nbsp;Tatrách. Pláva v&nbsp;Centre&nbsp; hendikepovaných plavcov v&nbsp;bazéne na Mokrohájskej ulici v&nbsp;Bratislave, vlani, počas koronavírusu, sa dostal do bazéna v Šamoríne a v&nbsp;Poprade. Trénoval v&nbsp;bubline, ktorú vytvorili pre reprezentantov.

„Na fitnes centrum sa zmenil aj náš byt,“ povie na to Martina Batková. Vďaka tréningom jej syn nevníma silné bolesti kĺbov, no veľakrát sa stane, že po desiatich minútach musí vyjsť von z bazéna pre bolesti ramena. Alebo musí tréning predčasne ukončiť. „Keby jeho ctižiadostivosť a pevnú vôľu mali mnohí zdraví plavci, máme na Slovensku nejedného&nbsp; Michaela Phelpsa,“ podotkne študentova mama a&nbsp;ilustruje to ďalšou príhodou. &nbsp;

Pred rokom na klinike vo Viedni Martinovi Batkovi operovali pravý lakeť. Bolo to práve v čase, kedy vrcholili prípravy na blížiace sa Majstrovstvá Európy v&nbsp;paraplávaní. Napriek tomu, že samotní tréneri už nad mladíkom zlomili palicu, nakoniec na Madeiru cestoval. Hoci mal iba pätnásť rokov a&nbsp;bol najmladším členom výpravy, patril k&nbsp;najúspešnejším pretekárom. Zo štyroch štartov plával trikrát finále, na 400 metrov voľným spôsobom bol šiesty.

„Aj tu sa prejavila Martinova nezlomnosť. So sadrou na ruke šliapal doma na stacionárnom bicykli. Cvičil cviky, ktoré mu zasadrovaná ruka dovolila, aby sa čím skôr opäť vrátil do bubliny k&nbsp;ostatným reprezentantom,“ prezradí jeho mama. Liečba Martina Batku sa ale zďaleka neskončila. Všetky ostatné operácie členkov, kolien a&nbsp;lakťov, hoci by možno priniesli stabilnejšiu chôdzu o barlách, doktor po dohode s&nbsp;plavcom snívajúcim o športových triumfoch, odložil. Každá jedna operácia totiž vyjde od štyroch do desaťtisíc eur, k&nbsp;tomu si musíte prirátať nákladné rehabilitácie.

Peniaze, ktoré Martinovi minulý rok jeho priaznivci darovali prostredníctvom dvoch percent do občianskeho združenia PECKA, použil na liečbu vo Viedni a rehabilitácie. A&nbsp;keďže športoviská zatvorila pandémia, rehabilitačné pomôcky si nakúpil domov. „Mojim šťastím sú moji dvaja synovia. Jediné, čo sa mi ťažko prijíma, sú Maťkove bolesti a každodenný boj s nimi. Vďaka rodine, kamarátom a dobrým ľuďom okolo nás, to našťastie zvládame,“ uzatvára Martina Batková. Rodine pomáhajú aj granty a&nbsp;ľudia, ktorých osud zanieteného športovca nenechal chladným. Všetci veria, že z&nbsp;veľkých svetových pretekov raz donesie medailu...

Napriek ojedinelej diagnóze chce reprezentovať Slovensko. Martin sa osudu nepoddal

Výber pre vás

Napriek ojedinelej diagnóze chce reprezentovať Slovensko. Martin sa osudu nepoddal

Súvisiace články

Fullu zbalili. Galéria umelca, obrazy ktorého stoja státisíce eur, PRASKÁ a tečie do nej voda

Houdini svojimi trikmi okúzľoval dámy, no miloval jedinú ženu. Pre TOTO ich spolu nepochovali

Juraj Slafkovský očaril Slovensko. TOTO o súkromí hokejistu prezradila jeho krásna mama

Slávnejší ako Chára aj Bondra. Hokejisti nás dostali do tranzu, TENTO ale dvíha varovný prst

Katastrofa na Ukrajine: Prezident rozhodol o OSUDE mužov od 18 do 60 rokov

Výber pre vás