Ľubo so smiechom prezrádza, že v škole bol tak trochu za bifľoša. Tou základnou prešiel so samými jednotkami, na gymnáziu sa objavilo zopár dvojok. „Ale matematiku či fyziku som nemal veľmi v láske, musel som pri nich viac zabrať,“ vysvetľuje rodák zo Zlatých Moraviec.

Do Bratislavy ho priviedlo vysokoškolské štúdium. Spomína: „Hneď v prvé dni som si kúpil električenku a jazdil z jedného konca mesta na druhý. Chcel som vedieť, kde čo je, bavilo ma objavovať nové veci...“

Cestovanie ho lákalo od detstva a táto vášeň ho drží dodnes. Prispelo k tomu aj to, že obaja Ľubovi starí otcovia boli železničiari, jeden bol výpravcom, druhý rušňovodičom a svojho vnuka občas vzali so sebou do práce.

Železničiarska uniforma by určite pristala aj jemu, železniciam, presnejšie časti ich histórie, sa Ľubo Bajaník venoval vo svojej diplomovke. „Je to úžasný mechanizmus, kde musia dokonale fungovať ľudia aj technika, inak sa vlak nepohne ďalej,“ nadchýna sa sympatický moderátor, ktorý vyštudoval angličtinu s históriou.

Počas štúdia precestoval vlakom väčšinou sám, prípadne s kamarátom či kamarátkou, okolité krajiny, ale aj Veľkú Britániu. „Cesta vlakom je pre mňa relax. Keď potrebujem byť chvíľu sám, kúpim si lístok na vlak a idem aspoň na pol dňa preč,“ hovorí Ľubo a dodáva: „Vo vlaku si oddýchnem, je to pre mňa príjemnejšie, ako keby som šoféroval.“

<strong>Pred dvomi rokmi v Turecku. Na dovolenke si Ľubo nedá ujsť ani miestne pamiatky. </strong>

Vlaky mu ponúkajú aj akú-takú anonymitu. Hoci nie je v pozornosti médií či verejnosti tak ako jeho kolegovia z komerčných televízií, ľudia na ulici ho spoznávajú. „Zo začiatku to bolo nepríjemné, nevedel som, ako mám na to reagovať. Navyše, ja chodím po ulici zamyslený, obzerám si škridle a stavby, čo si mnohí vysvetľujú tak, že som namyslený, ak som na niekoho nezareagoval,“ usmeje sa moderátor.

Slovenská televízia má staršiu divácku základňu a väčšina tých, ktorí ho pristavia, patria k tým skôr narodeným. Ľubo sa takýmto kontaktom nebráni, na každého človeka sa pozerá ako na dobráka. „Možno to nie je moja najlepšia vlastnosť, už som sa neraz aj popálil. Párkrát sa mi stalo, že ľudia mali pocit, že za nich dokážem vyriešiť ich problémy, žiadali peniaze či inú pomoc.“

Do STV nastúpil Ľubomír Bajaník ešte ako druhák na vysokej škole. Jeho mladší brat si všimol konkurz na externého hlásateľa a dal mu avízo. „Povedal, choď to skúsiť, veď si v detstve často recitoval.“

A Ľuba si nakoniec vybrali spomedzi štyroch stoviek uchádzačov. V televízii pracoval aj ako vedúci vysielania či zahraničný redaktor. Hlavné správy moderuje už desať rokov, šesť rokov v Jarkou Lajčákovou- Hargašovou.

<strong>Jeho moderátorskou kolegyňou v Hlavných správach je už šesť rokov Jarka Lajčáková-Hargašová. </strong>

Pred rokom sa Ľubo s dvojicou kamarátov rozhodol otvoriť v širšom centre Bratislavy kaviareň. V čase, keď sa všade skloňovalo slovo kríza a mnohé podniky krachovali, pustili sa do odvážneho nápadu. „Už dlhšie sme nad tým uvažovali, ale až keď sme sa dostali ku konkrétnym priestorom, začali byť naše plány reálnejšie. Verili sme, že keď ľuďom ponúkneme dobré veci, domáce koláče a kvalitné sendviče, ktoré máme sami radi, musí to vyjsť,“ vysvetľuje Ľubo.

Prvé týždne vôbec neboli ľahké, lebo nikto z nich nemal skúsenosti s gastrobiznisom a priznáva, že spočiatku urobili veľa chýb. Štyri mesiace, ktoré ubehli od prenájmu priestorov do otvorenia kaviarne, Ľubo označuje za dosť náročné. Neraz sa po vysielaní v televízii prezliekal z obleku rovno do montérok. „Veľa vecí sme robili svojpomocne, napríklad sami sme vymaľovali.“

Kaviareň s nádychom nostalgie 19. storočia má ponuku v štúrovčine a už si našla stálych zákazníkov. A dokonca má táto prevádzka v Bratislave aj svoju mladšiu sestru...

V kaviarni nájdete aj koláč, ktorý je pripravený podľa receptu Ľuba Bajaníka, presnejšie jeho mamy. „Je to v podstate klasická tvarohová torta, ja som ju len trochu upravil. Momentálne je to najpredávanejší koláč, ale možno preto, že je najlacnejší,“ smeje sa moderátor.

V kuchyni sa nestratí a ani sporák či rúra nie sú preňho neznáme objekty. Oceňuje domácu stravu, chuť a kvalitu domácky dopestovaných surovín. „Presne to, na čo som kedysi frflal, keď mi babka balila na internát domáce ovocie, zeleninu a lekváre.“

Ale časy, keď každú chvíľu vyváral a vypekal, sú preč. Tvrdí: „Už som sa toho prejedol.“ Hoci je bez partnerky, predstavu o svojej budúcej priateľke má pomerne jasnú – stelesňujú ju kamarátky a ženy, ktoré ho obklopujú. „Každá z nich má nejakú vlastnosť, ktorú by som na svojej priateľke privítal. Páčia sa mi tmavšie typy, ale konkrétne miery nejako neriešim.“

Ľubo Bajaník: Z obleku rovno do montérok

Výber pre vás